《Zara》
Ráno som sa potichu vyparila zo Šimonovho bytu. Skočila som si po veci na internát a nasadla na prvý autobus do školy. V lavici som sedela ako za trest. Nevedela som sa sústrediť a hoci som vždy napäto počúvala slová učiteľov, aby som dosahovala najlepšie výsledky a pripravovala sa tak, čo najlepšie na to, čomu by som sa chcela v budúcnosti venovať, mi teraz mozog zamestávali úplne iné myšlienky.
Keď zvonenie konečne oznámilo koniec môjho dnešného vyučovania, vytrielila som z triedy ako prvá. Jednak som nemala chuť tráviť dlhší čas v tejto budove, než je potrebné, a taktiež som sa ponáhľala na stretnutie s Klárou, aby mi dala mobil, ktorý som si včera nechala v klube, takže som si svižne vykračovala smerom ku dverám, ktoré oslobodzujú úbohých študentov od každodennej útrapi v tejto škole.
Keď ma zrazu na poslednej chodbe, deliacej ma od svojho úniku, zastavila moja triedna profesorka Koločová - inak nazývaná aj Koláčová, alebo len Koláč.
Chcela odo mňa, aby mi rodičia napísali ospravedlnenku za dnešnú prvú hodinu, na ktorej som nebola prítomná. Áno, od rodičov. Lebo som sa vyhovorila na rodinnú oslavu, čo znamená, že ráno som zaspala, keďže som mala rušnú noc a z domovskej dediny sa sem nestihla dotrepať.
Heh, rušnú noc, pomyslela som si. Svojím spôsobom to vlastne bola rušná noc. Nenarážam na konkrétne spánok ako taký, s detailom v koho posteli a prečo. Ale to už nechám radšej tak. Ten, kto by sa práve dokázal dostať do mojej hlavy, by si myslel, že som sa s niekým vyspala.
Áno, asi divné, že to hovorím práve ja a práve o tomto človeku, ale musím uznať, že aj tá noc samotná bola pre mňa vzrušujúca, hoci sa nič nestalo. A ani sa nemalo. Och, už priveľa premýšľam a myslím na to, k čomu sa ani z ďaleka neschyľovalo. Takže vrátim sa k vete rušná noc. Čo v mojom originalnom ponímaní malo znamenať, že pokus o znásilnenie je určite zaraditeľný k rušným nociam.
   ,,Počúvate ma, Zara?" prerušila sled mojich myšlienok Koláčová, za čo som jej bola v konečnom dôsledku aj vďačná, keďže som sa vo svojich spomienkach na minulú noc, dostatočne zamotala. Aaa zase myslím.
   ,,Á-áno," vykoktala som, ,,jasné." Nahodila som svoj zvyčajný úsmev slušňáčky. ,,Ospravedlnenka. Nabudúci týždeň vám ju donesiem."
Dorapotala som a bez ďalších slov, alebo pozdravu odišla.
Povedala som, že jej ospravedlnenku donesiem až na budúci týždeň, aby to znelo vieruhodne, pretože cez víkend idem domov a až vtedy mi ju rodičia môžu napísať. Ale samozrejme, že ju môžem mať už aj zajtra, keďže si ju napíšem sama, alebo dám napísať Tamare, aby náhodou nespoznala triedna moje písmo. Lebo rodičom nič nepoviem. Nepotrebujem si vyrábať zbytočné problémy a keci typu: ,,Musíš dodržiavať vychádzky. Nedaj sa do zlej partie. Dávaj si na seba pozor. A nie, že budeš piť."

Bla-bla. Okey, poslednú vetu mi ešte hovorili minulého roku, ale teraz som už (takmer - tento rok budem mať osemnásť) dospelá, takže si to môžem dovoliť a snáď by ju vynechali.
Po pár minútach som dorazila na dohodnuté miesto - naša obľúbená kaviareň, kde robia to najlepšie panini. Keď som tam prišla, pri jednom zo stolov som uvidela Kláru, miešajúc si očividne horúce latte, ktoré si zvyčajne objednáva. Z diaľky som vlastne nemohla vedieť čo pije, no dala by som ruku do ohňa za to, že je to latte.
   ,,Kde trčíš?" privítala ma Klára, keď som si sadla oproti.
   ,,Sorry, zdržal ma Koláč."
   ,,Nevadí," opäť to bola moja stará milá Klára. ,,Počúvaj," dôverne, celá naradostnená sa ku mne nahla a ja som vedela, že mi chce opäť zvestovať nejakú pikantnú informáciu zo svojho milostného života. Musela som sa usmiať, keď som jej v očiach zbadala tie radostné ohníky. ,,Neuveríš, aké mi Hugo prichystal prekvapenie," rozžiarila sa ešte viac.
   ,,Tak to som teda zvedavá," nahla som sa aj ja bližšie, aby nás náhodou niekto nezačul uprostred, typujem sexuálnej scénky našich hrdličiek.
   ,,Hádaj," vyzvala ma a rukami poklopkala o stôl, ako vždy, keď je nažhavená nejakým rozhovorom.
   ,,Kúpil ti nejaký extra darček?" spýtala som sa, aby som aspoň zhruba vedela, kde sa mám pohybovať.
   ,,Nie," zachichotala sa.
,,Tak na teba vyskočil s obrovskej červenej škatule a potom šiel rovno na vec," hádala som ďalej.
Klára sa opäť zasmiala. ,,Nie, ale má to niečo spoločné s tou vecou."
Mohla som si myslieť.
   ,,Použil putá? Alebo nie, nie. Bola to nejaká zábavná a vzrušujúca poloha??"
   ,,Niee."
   ,,Tak ja potom neviem," vzdala som to.
   ,,Najprv mi dal červenú ružu," zasnene vzdychla, ,,a potom..."
   ,,Čo? Čo urobil?" chcela som už konečne vedieť.
   ,,Zatancoval mi striptíz."
Otvorila som ústa. Wau. Hugo sa nezdá. Navonok vyzerá na slušňáka.
   ,,A potom ste to robili," dokončila som za ňu.
   ,,Jasné," začervenala sa. ,,Bol to môj najlepšie sex v živote. Ešte teraz som vlhká, keď na to pomyslím."
Vtedy prišla čašníčka a ja som si objednala viedenskú kávu. Ktorú zbožňujem hlavne kôli šľahačke. Mňam!
Vtedy sa Klára zohla ku kabelke a niečo z nej vytiahla. Na stôl položila môj mobil a peňaženku. Jasné, skoro som zabudla. Poďakovala som sa jej.
   ,,Ale dosť o mne," povedala Klára, keď   si odchlipla z latte. ,,Čo sa včera stalo, že si odišla?"
Úsmev mi pri spomienke na minulý večer razom zamrzol.
   ,,Mm, nič také. Veď som ti vravela, že mi bolo zle," zaklamala som.
   ,,Mohla si mi to prísť povedať, bála som sa o teba."
   ,,Neboj, Denis ma odviezol domov." Fuj, pri tejto myšlienke ma takmer naplo. S tým hajzlom sa už v živote nechcem stretnúť. Ak sa ma ešte raz dotkne, prisahám, že mu ruky-nohy polámem.
Medzi tým mi priniesli moju objednávku. Tak som si s lyžičkou nabrala šľahačku s trochou kávy a s chuťou si ju vložila do úst.
   ,,Inak vieš koho som tam včera stretla?" radšej som zmenila tému.
   ,,Koho?"
   ,,Šimona Vanta."
   ,,No a?"
   ,,Čo no a? Veď som ho štyri roky nevidela."
   ,,Jáj, jasné. Nedošlo mi, lebo ja ho celkom často vídavam. Však je fajný?"
To dievča mi číta myšlienky.
   ,,Och, a ešte ako. Neverím, že z nášho malého chlapčeka dokázalo vyrásť niečo také..." nevedela som ako to povedať.
   ,,Sexy," doplnila Klára výstižné stručné slovo, ktoré sa k Šimonovi dokonale hodilo. Hneď som si vybavila pohľad na jeho vypracovanú hruď...
   ,,Presne."
   ,,Áno. Chlapec nám dospel. Ale už aj na prvom stupni boli do ňho všetky naše spolužiačky zbláznené. A to ešte netušili aký fešák z neho naozaj vyrastie."
Na chvíľu sa odmlčala, kým pila.
   ,,Snáď si sa do ňho nebuchla. Ten ma každú noc inú. A nemysli si, že to kvôli niekomu zmení."
Tak to mi nenapadlo. Myslím, že to už nie je ten starý Šimon, ktorý so mnou kedysi sedával v jednej starej ošúchanej lavici a ťahal ma za vrkoče.
   ,,Niee," odpovedala som pravdivo. Nie som do ňho.
   ,,Dobre, lebo vravím ti, ten si ťa neponechá dlhšie než jednú noc. Dúfam, že nemáš v pláne sa s ním vyspať."
   ,,Preboha, nie. Veď len vravím, že celkom újde. Neprekrúcaj moje slová, Klára."