《Šimon》
Keď mi Bianka včera povedala čo sa stalo, okamžite som vytáčal Zarino číslo. Prepána, kto vie čo všetko som jej nakecal. Po včerajšku mám totálne okno.
Od sestier som vkuse dostával otázky prečo som to urobil, veď ja vraj nezvyknem takto piť a ešte k tomu na dovolenke, mám vraj šťastie, že mama s ocom prišli neskoro na izbu, keď som ja už spal.
Áno, trochu som sa opil. Dobre trochu viac. Bože, áno, nehorázne som sa ožral a to kvôli tomu sku*venému debilovi, ktorému dlžím ťažké peniaze.
Takže, milé sestry, tu máte dôvod mojej nadmernej spotreby alkoholu. Už som totálne v koncoch... Neviem odkiaľ mám zohnať toľké prachy. Rodičom to nepoviem, tí by mi rovno jamu vykopali, sestry mi nepomôžu a proste nikto mi nepomôže.
Som ja ale debil.
Keby som sa vtedy nedal na drogy, nič z toho by sa nemuselo stať.

Neverím, že toto poviem, ale asi budem musieť fakt urobiť to čo chce. Predám niekoľko kíl tej hnusne pliagy, splatím tým svoje dlhy a bude vybavené.
Och, doriti. Už teraz ma to serie. Veď tým poničím mnoho mladých životov.
Lenže ja musím. Nemám na výber.
A čo, veď tí ľudia vedia čo robia. Kupujú si to len preto, lebo oni chcú. Mne to môže byť jedno.
Zdvihla to už po druhom zazvonení.
,,Ahoj," ozval sa jej znepokojený hlas.
Odkašľal som si, aby som získal viac času. V hrdle mi navrela hrča a zrazu som nevedel čo mám povedať.

Ja, lámač ženských sŕdc, ktorý môže mať každú na ktorú ukáže, neviem čo mám povedať. Neviem, pretože vo vzťahoch som nováčik. Toto nie je len jednodňová známosť. Do tejto ženy som sa zamiloval na prvý pohľad a hoci som na takú lásku odjakživa neveril, po toľkých rokoch som konečne prišiel na to, že ona je tá, ktorá mi bránila v zamilovaní sa. Pretože moje srdce si k nej našlo cestu už v minulosti len ja som nevedel, že to srdce patrí jej. Ale teraz to už viem. A byť zamilovaný je ten najlepší pocit, aký som doteraz zažil. Lepší než extáza, lepší než opakovateľné vrcholy mojich nočných úletov, lepší než čokoľvek. A ja ho za nič na svete nechcem stratiť.
   ,,Ehm, ahoj Zara."
Na druhom konci nastalo ticho. Potom sa ozval Zarin viditeľne vystrašený hlas.
   ,,Šimon, si v poriadku?"
   ,,Áno, ja...len chcem sa ti ospravedlniť. Neviem čo som včera vyvádzal a ak som ti povedal niečo zlé, naozaj som to tak nemyslel," poškrabal som sa po zátylku a čím ďalej tým horšie som sa cítil. Zarino mlčanie ma zabíjalo a bol som sa každého slová, ktoré jej môže vyjsť z úst.
   ,,Čo si to včera vyvádzal?" Nereagovala na moje ospravedlnenie. Jej hlas znel bez štipku emócie. Vôbec som nedokázal odčítať, či sa na mňa hnevá, alebo nie.
   ,,Ja ti to vysvetlím... Len je to téma pre štyri oči. Nebol by som rád, ak by to počul niekto iný."
   ,,Súvisí to s tým o čom sme sa bavili v bare?" opýtala sa. V bare? Kedy sme boli v bar... No jasné, vtedy som jej to všetko, teda takmer všetko povedal. Ako to, že si to pamätá veď ani ona nebola triezva.
Áno a potom sme šli ku mne. Zrazu sa mi v hlave vynorili krajšie spomienky na túto noc a kútiky úst sa mi zdvihli do jemného úsmevu. Bože, keď si na to spomeniem niečo sa vo mne začína pohýňať. Šimon, teraz nie, hovorí mi moje podvedomie.
   ,,Si tam?" ozve sa mi do ucha Zarin stále ustráchaný hlas. Takmer som zabudol, že s ňou telefonujem.
   ,,Mm, áno. Hej, hej, som tu." Bože, Šimon vyjadruješ sa ako ch*j, už to radšej zlož. ,,Už budem musieť ísť," zaklamal som. ,,Tak zatiaľ."

                       《Zara》
Stála som pred jeho domom a nervózne prešľapovala z nohy na nohu. Už sa nemôžem dočkať keď ho uvidím. Viem, že to bolo iba desať dní, ale poviem vám, že už konečne viem čo to je tešiť sa na niekoho, kto vám strašne chýba. A je to naozaj skvelý pocit. Nie skvelý v tom, že musím čakať, to nie. Ale je super vedieť, že sa ku vám niekto opäť vracia.

No to som ešte netušila, čo mi povie
                             .......

                          The end