《Zara》
Nenapadlo by mi, že náš vzťah sa začne práve desaťtýždňovým odlúčením a to práve Šimonovým odchodom na dovolenku s rodinou, ale už je tomu tak. Už päť dní si píšeme zamilované správy a náš emodži chat je iba o samých srdiečkach a smajlíkoch s taktiež srdiečkovými očami. Bože, ako mi len chýbal. A keď mi poslal fotku, ako si v tmavomodrých bermudách vylihuje na na lehádku pod slnečníkom, mala som sto chutí strhnúť mu ich z toho svalnatého tela... a ďalej si snáď viete predstaviť čo sa odohrávalo v mojej nenásytnej hlave.
A tak som sa dnes večer rozhodla s ním trochu pohrať, tak aby som si bola istá, že si v Grécku za mňa len tak rýchlo nenájde nejakú pekne opálenú náhradu.
Odfotila som sa mu teda pred tým než som vošla do sprchy vo svojej bielej čipkovanej podprsenke a s prefíkaným výrazom na tvári som stlačila na šípku odoslať.
Opäť som si pozrela jeho fotku, ktorú mi poslal a už aj krátky pohľad na jeho opálenú hruď ma dostal do vytŕženia a rýchlo som vliezla do sprchy, aby som nemala mokré nohavičky. Dlhé minúty som stála pod príjemne teplou sprchou, až kým mi to oco neprerušil klopaním s vetou, že sa mu ešte treba oholiť, lebo ma zajtra stretnutie s klientom. Obmotala som si okolo seba svoju kvietkovanú osušku, rýchlo si na tvár naniesla masku proti čiernym bodkám a s mobilom v ruke vyšla zo zaparenej kúpeľne.
Keď som otvorila dvere svojej izby v ruke mi zavybroval mobil. Rýchlo som ťukla na Šimonovu četovu hlavičku a prečítala si jeho správu : 😍😍😍😍😍😍 Bože, láska, toto mi nerob, lebo mám spoločnú izbu so sestrami.

Ja: A to je nejaký problém? ☺️😇

Láska moja: Keďže sa mi pri pohľade na tvoju nádhernú hruď hneď ozve kamoš, tak áno 😏❤️.

Ja: Prepáč, láska už ti takú nepošlem.

Láska moja: Nie, prosím toto mi tiež nerob. To je ešte horšie. Potrebujem tvoje sexy fotky 😍😍, len ma nabudúce upozorni, keď mi nejakú pošleš. Nie, ja nepotrebujem fotky, ja ťa potrebujem naživo vidieť a cítiť ❤️❤️❤️.

Ja: ☺️😊 Veľmi sa na teba teším ❤️.

Láska moja: Ani si nevieš predstaviť, ako sa ja  teším na teba... 😍😘

Ja: Určite nie viac, ako ja 😘.

Láska moja: To si len myslíš 😍😍.

...a v takomto nejakom duchu prebiehali naše ľúbostné konverzácie, až kým si oco nevšimol, že mám mobil stále v ruke a neodtrhnem od neho oči ani pri jedle. Pri obede cez víkend nadhodil túto tému.
  ,,Počúvaj, nie si ty náhodou závyslá na tej malej búdke?" spýtal sa, keď som sa nenápadne snažila odpísať pod stolom Šimonovi.
Rýchlo som odtrhla oči od mobilu a do úst si vložila ďalšie sústo.
  ,,Nie," zahovárala som s plnými ústami, ,,len si spolužiačka pýtala úlohy do školy. "
  ,,Celý deň ťa pýta úlohy?" oco pochybovačne  nadvihol obočie.
  ,,Mm, no, nie."
  ,,Tak čo tam stále ťukáš?"
Mama sa uchetla. ,,Bože, vy muži ste niekedy takí nechápaví. Veď je jasné, že má frajera."
  ,,Ale nie, nemám. To vôbec nie. Len...  To vám nebudem vysvetľovať, to by ste aj tak nepochopili."
  ,,Čo také?" vyzvedala už aj mama.
No čo asi? No.... veď to. Ja neviem čo asi. Moje myšlienkové pochody išli na plné obrátky.
  ,,Mami, nemôžme to prosím ťa nechať tak? Naozaj sa mi o tom nechce baviť."
Mama sa len zasmiala na mojom rozhorčení. Vyzerala pri tom, ako naozajstná mama. Mama, ktorá nepracuje aj cez víkendy, mama, ktorá by sa zaujímala o moje prvé lásky, či veci, ktoré môže pochopiť iba matka. No to všetko už ona prepásla. Malý záujem o tom s kým si píšem ma neohúri. A aj keď sa mi možno na perách zjavil jemný úsmev, tak rýchlo, ako sa tam zjavil, opäť aj odišiel.
Keby som ich nepoznala, tak im možno poviem, že niekoho mám. Lenže ja ich poznám... A nepotrebujem aby mi strpčovali život ešte aj nezmyselnými otázkami typu kto je to, kde býva, ako vyzerá...
Veď keď sa tak nad tým zamyslím, všetky odpovede na tieto otázky už aj tak vedia.

O deň na to mi o desiatej večer zazvonil mobil. Niekto mi volal na messenger. Rýchlo som natrela posledný necht červeným lakom a opatrne som prijala hovor, ani som sa nestihla pozrieť kto to je.
  ,,Prosím?"
  ,,Zara, niečo sa deje..."
Čože? O čom to hovorí? V žalúdku som pocítila zvláštne chvenie.
  ,,Kto volá?"
  ,,Prepáč, to som ja, Bianka, Šimonova sestra."
  ,,Ó, ahoj. Čo sa stalo?" prešla som k veci keďže jej tón hlasu znel dosť naliehavo. Hneď sa mi to zdalo nejaké divné. Načo by mi Bianka asi tak mohla volať?
  ,,Šimon sa opil... a je totálne mimo. Už spal, ale teraz sa zobudil a vkuse omieľa tvoje meno. Ja neviem či hovorí o tebe, ale nijakú inú Zaru nepoznám, tak mi napadlo, že ti zavolám."
  ,,Jasné, chápem," povedala som mierne roztraseným hlasom. Mala som zlé tušenie.
   ,,Hej, daj mi ju, chcem s ňou hovoriť," začula som v pozadí Šimonov hlas a jeho pletiaci sa jazyk. ,,Potrebujem ju počuť."
  ,,Dám ti ho," povedala Bianka a ja som počula zašušťanie. Potom sa ozval Šimonov chrapľavý hlas.
  ,,Láska ahooj, chýbaš mi... Chcem ťa vidieť." Počúvala som jeho pripitý hlas.
  ,,Zlato, čo sa stalo?" opýtala som sa ho nežne.
  ,,Aale niič. Všetko je v úúplnom poriadku," zachechtal sa. Potom ostalo ticho. ,,Nič sa nedeje doriti," rozohnil sa Šimon až som sa zľakla. Začala som sa báť o Bianku. Dúfam, že jej nič nespravil.
  ,,Šimon, prosím ťa upokoj sa a povedz mi čo... "
  ,,Boha vravím, že je všetko super. Všetko je totálne popi*i. Ten ch*j posratý... Toto mu nedarujem. Keď mu všetko vrátim a budem si istý, že už so životom nemôže byť spokojnejší, vlastnoručne mu vykopem jamu a prisambohu ho zabijem!"
  ,,Láska, choď si ľahnúť a ja ti zajtra zavolám, dobre?" Už mi nebolo všetko jedno. Videla som ho už párkrát pripitého, keď sme s partiou boli von, ale takto sa nikdy nesprával. V tomto je niečo iné.
   ,,Nie, prosím nezruš ma," jeho hlas sa zrazu zmenil na zúfalý a ja som nevedela čo mám robiť.
  ,,Daj mi Bianku a prosím ťa pekne choď si ľahnúť."
  ,,Milujem ťa laaska," počula som jeho vzďaľujúci sa hlas. Asi mobil prevzala Bianka. A mala som pravdu. O chvíľku sa už z reproduktoru ozýval jej hlas.
  ,,Prepáč, naozaj neviem čo to do ňho vošlo. Zajtra sa ho na to spýtam."
  ,,Ďakujem, že si zavolala a prosím ozveš sa mi zajtra?" poprosila som ju. Začala som sa obávať čo Šimon vyviedol. Niečo sa muselo stať.
Prečo je taký rozzúrený a koho by najradšej zabil? Niekto mu sadol na nos.
  ,,Jasné, zajtra sa ozvem," odpovedala milým hlasom.
  ,,Ďakujem, že si mi zavolala," ukončila som a aj cez mobil som cítila, ako sa usmiala. Bianka bola vždycky ku každému milá. Teda teraz sa s ňou už často nestretávan, ale vidím, že tomu nie je inak ani teraz.
Vypla som wifi, mobil položila na komodu oproti posteli, zahasila svetlo a ľahla si do postele. Po tomto divnom telefonáte som mala v hlave mnoho otáznikov. Premýšľala som nad tým, čo sa naozaj mohlo stať. Dúfam, že Šimon nemá nijaké problémy, pretože toto mu vždycky išlo, no dúfam, že už z toho dospel a nemám sa o čo strachovať. Zara, upokoj sa, hovoril mi môj vnútorný hlas a snažil sa ma prinútiť neponocovať.
Ale ako mám spať, keď na ňho vkuse myslím už aj bez takýchto čudesných telefonátov a nie to ešte s nimi?