EAWYN

Čakalo nás ešte veľa práce, kým sa všetko vráti do normálu. Vojna skončila, no vedel som, že jej účinky na nás budú stále pôsobiť. Niektoré matky prišli o synov, o manželov, bratov, o milovaných. Vedel som, že ich stratu nič nenahradí, no zároveň som veril, že na nich budú rodiny pyšné, že obetovali život za ochranu mesta a aj ich.

So všetkými veliacimi dôstojníkmi som bol v trónnej sále, kde sme rozoberali výsledky. Všetci sme boli stále oblečení v bojových uniformách a nikam sme sa nenáhlili. Niekedy sme dokonca len v tichosti sedeli a popíjali pivo, či víno, ktoré nám sluhovia priniesli. Ani sa nás nepýtali.

Baldwin, statný štyridsaťpäť ročný chlap, sedel rozkročený pri stole a pil jedno pivo za druhým. Na čele mal obrovskú jazvu ešte z minulosti a aj iné, ktoré mu pokrývali telo. Po tvári a dlhých a hustých fúzoch mu stekala pena z piva. Keby to videla matka, bola by pohoršená.

Indewen sedel naproti stolu a na rozdiel od Baldwina, sedel vzpriamene a v tichosti popíjal víno. Tiež bol špinavý, unavený, ale aj tak si zachoval svoju dôstojnosť. Možno to bolo jeho milosrdnosťou a aj tým, že bol starší než Baldwin. Keď sa obaja dozvedeli o Overmainovi, neváhali a hneď prišli na pomoc. Toho zradcu v momente zatratili a priali si jeho smrť.

Avšak nikomu sa to nepodarilo. Ten zbabelec niekam zmizol a nikto nevedel kde je. Prečesali sme okolie, ale nič. Preto zostávala jediná osoba, ktorá by nám ho vedela nájsť.

Ich kroky sa ozvali v sále a moment ticha prehlúšali ako sa k nám blížili. Všetci sme zdvihli pohľady a pozorovali dve alkary, ktoré sa k nám blížili. Aj ony boli stále špinavé a od krvi. Thaleia trochu strapatá, no snažil som sa nepriznať prečo. Môj pohľad však smeroval na ženu, ktorá jej stála po boku. Na krutú alkaru, ktorá keby sa nepridala na našu stranu, bola by to ich možná výhra.

Všetci sme ich pozorovali, až kým sa nezastavili pri nás.

„Zeliju už poznáte," kývla k nej hlavou Thaleia a prevrátila očami. Asi mali svoj rozhovor. Prebodávali ju pohľadmi a akosi netušili, ako sa k nej správať. Možno očakávali, že urobím prvý krok a chcel som to urobiť. Obrátil som sa k nej a urobil krok ich smerom, keď sa to mlčanie zlomilo.

„Mrzí ma to, prosím odpustite mi! Veľmi ma to mrzí!" spustila, až ma to šokovalo a zostal som stáť. „Nemala som na výber, viete vôbec aký je ten človek desivý? A potom ten hlupák, ktorý si myslí, že zhltol všetku múdrosť sveta. Bolo mi z neho zle! Ale keď mal na strane jeho, čo som mala robiť?" hovorila rýchlo a so strachom a úplne sa triasla. Obrátila sa ku mne a vystrela sa, pričom sa začala niekoľkokrát nezmyselne klaňať. „Prepáčte, prepáčte, prepáčte!" chrlila stále dokola a klaňala sa ako bábika.

„Som zmätený," ozval sa Dway a pozrel sa na mňa. Aj ostatní sa na ňu pozerali a Artis sa dokonca začal smiať.

„Už mi nepríde taká desivá," zhodnotil Baldwin.

„Ani nie je," prevrátila Thaleia očami a tresla ju dlaňou po ramene. Po jej rane sa sklonila na zem.

„Prečo ma biješ?" zavrčala a hneď znova osmutnela. „Nie, máš pravdu. Zaslúžim si horšie. Urobila som niečo strašné. Myslíš, že ma zabijú? Preboha, nedovoľ im, aby to urobili. Som ešte príliš mladá, aby som zahynula. Pomôž mi," skríkla so slzami v očiach a dokonca ju objala okolo nohy.

„Pusti ma, ty decko!" kričala na ňu, lenže ona ju nepustila a držala sa jej ako kliešť.

„Takže nie všetky alkary sú také drzé, ako ty, čo?" uškrnul sa generál na Thaleiu a ona sa na neho falošne usmiala.

„Má len osemnásť," precedila pomedzi zuby. Pozrel som sa na Zeliju a videl ako jej stále ležala pri nohách a so slzami ju objímala. Naozaj to bola tá vražedná alkara, ktorá ma donútila sa stiahnuť už len z jedného pohľadu?

„A ty si jej čo? Opatrovateľka?" zasmial sa Feshir, no krútila hlavou.

„Čo ja viem? Upäla sa na mňa."

„Nechápem dôvodu," zasmial sa.

„Čože? Bacha na jazyk!" zvolala Zelija a postavila sa. Následne sa postavila oproti nemu a dala ruky v bok. Keď bola nahnevaná, vyzerala neškodnejšie ako doteraz. „Viete vy vôbec aká je Thaleia medzi nami uznávaná? Všetky by jej chceli stáť po boku."

„Nepreháňaj," zamračila sa na ňu Thaleia. Obrátila sa k nej.

„Je to tak. Počula som, že ťa Minerva dokonca hľadá," povedala a Thaleia sa hneď zdesila.

„Preboha! Tú ženskú neznesiem.

„Bola si preč strašne dlho," povedala s úsmevom a chytila ju za ruky. „Musím ti toho veľa povedať. Čo všetko si zažila? Kde všade si bola? Zabila si toho šmejda? Predpokladám, že áno, keďže si tu. Naozaj som mu v tom chcela zabrániť, keď ťa bodol," povedala a ja som sa prudko nadýchol, „ale nemohla som. Prosím odpusti mi."

„Ešte predtým," ozval som sa prísne a hneď sa ku mne obrátila. „Možno ti to nedochádza, ale nachádzaš sa na strane vojakov, ktorých si ohrozila," povedal som prísne a videl, ako preglgla. „Asi by si nemala byť taká uvoľnená. Najmä v mojej prítomnosti," povedal som a vražedne po nej zazrel. Zľakla sa a hneď sa išla skryť za Thaleiu, ktorú objala okolo ruky. Premeriaval som si ju.

„Áno, to by mohlo naštrbiť naše vzťahy."

„Ohrozila si moju krajinu," povedal som prísne a pohol sa k nej. „Mojich ľudí a aj mňa. Niekoľkokrát! Nemáš pocit, že kvôli tomu by si tu vôbec nemala byť, ale skôr dole zatvorená v cele?" skríkol som a môj hlas sa ozýval po celej sále.

„Šípy som vystrelila len vtedy, keď tam bola Thaleia. Vedela som, že ich zachytí," povedala s trasúcim sa hlasom. Nadýchol som sa. „A žiadneho z vašich ľudí som nezabila, veličenstvo."

„Naozaj niečo také hovoríš, po tom, ako si vyhodila do vzduchu hradby?"

„Boli tam len vaši nepriatelia!" bránila sa. „Neboli tam vaši ľudia!"

„Bol som tam ja!" zreval som. „A aj Dway. Zdá sa ti to ako málo?"

„Prežili ste," mykla plecom. „Takže som predsa len nikoho z vašich nezabila."

Pohol som sa zlostne k nej, no Thaleia vystrela dlaň a zastavila ma. Mal som chuť jej ruku odstrčiť a vrhnúť sa na tú malú potvoru, ktorú chránila Thaleia a ktorá mi následne šibalsky vyplazila jazyk.

„Viem o čo ti ide, Eawyn, ale má pravdu. Poškodila hradby, aj bránu, no nikoho nezabila. Pokúsila sa, to áno, ale nezabila."

„A to má byť ospravedlnenie?"

„Nie, nemá, ale bola pod tlakom a hrozbou smrti. V takej chvíli by si aj ty robil to, čo nechceš."

Otvoril som ústa, aby som protirečil, ale nechal ich otvorené. Dokonca aj ostatní sa na mňa pobavene pozerali, zatiaľ čo som sa snažil všemožne si na niečo spomenúť.

„No čo? Nejde to?" spýtala sa a kývala hlavou, aby ma nabádala si viac spomenúť.

„Počkaj, určite na niečo prídem," povedal som a odvrátil sa. Zasmiala sa.

„Viem, že si jej dôveru budete musieť zaslúžiť, preto mám k tomu jednu informáciu ako pomôcku," povedala a pozrel som sa znova na ňu. „Overmaine odišiel dávno pred začatím vojny. Zelija povedala, že išiel do Gadaheeru."

„Čože?" skríkol Indewen a zlostne sa postavil, až sa celá lavica prevrátila. „Chceš tvrdiť, že ten chlap vyhlásil vojnu a ani sa do nej nezapojil?"

„Je to tak," pomykala plecami a vzdychla si. „Takže až na záver nemáme ani len potuchy, o čo mu v skutočnosti išlo."

Taký záver som veru nečakal. Vedel som a veril tomu, že chcel trón. Avšak možno sa domnieval, že ho nezíska ľahko, a preto na nás poslal veľkú armádu. To nemohol vedieť, keď vojna ešte ani nezačala. Akoby v tom bolo niečo viac. Zahľadel som sa na Thaleiu a tá si so mnou vymenila pohľady. Ešte sa o tom porozprávame.

„Dobre, tak čo s ňou teda urobíme?" spýtal sa Symar a kývol hlavou k Zeliji. „Bola na strane nepriateľa a tým pádom je aj naším."

„Nemali by sme ju niekde zavrieť?" navrhol Artis. „Ešte z nej môžeme niečo dostať."

„Ak zatvárate nepriateľov, mala by som tam byť tiež, či nie?" ozvala sa zrazu Thaleia a dala ruky v bok. „Už si nepamätám, aká tam bola zima. Bŕ."

„Nie, ty tam nepatríš," ozval sa zrazu generál a postavil sa. Pozrel som sa na neho, no pohľady ostatných smerovali na Thaleiu. Tiež ju to prekvapilo.

„Že nie?" spýtala sa a preglgla.

„Nie," povedal a vážne sa jej pozrel do očí. „Vlastným životom si bránila toto kráľovstvo a aj každého v ňom. Už ťa viac nemôžeme považovať za nepriateľa."

Ak by nebola taká hrdá, určite by ukázala nejaké emócie. Vedel som, že jej vnútro plakalo, ak neskákalo od radosti. Toto bol prvý krok k tomu, aby ju konečne prijali.

„Budete mi odteraz dôverovať?" spýtala sa predsa a generál nadvihol bradu.

„Zatiaľ som nemal dôvod, aby nie. A pochybujem, že taká situácia ešte nastane."

Prikývla a dokonca zovrela pery. Videl som, že mala slza na krajíčku.

„Tak dovoľte Zeliji zostať," povedala a pozrel sa na mňa. „Nie je hrozba. Osobne na ňu dohliadnem a ak niečo vyvedie, osobne ju za to potrestám," zasyčala posledné slová a obrátila sa k nej. Zelija zdvihla ruky a krútila hlavou.

„Prosím. Nie som blázon, aby som išla proti tebe," odpovedala a Thaleia sa obrátila ku mne. Čakala na odpoveď.

Ja som sa však pozrel na ostatných. Nebolo to len na mne. Potreboval som súhlas aj od nich a keď mi každý po jednom prikyvovali, generál na záver, súhlasil som.

„Berieš si ju na zodpovednosť, Thaleia!" povedal som prísne a ona sa usmiala.

„Rozumiem, vaše veličenstvo," povedala a Zelija vyprskla do obrovského nadšenia. Tiež som sa usmial, najmä keď s láskou objímala Thaleiu. Možno bude lepšie, ak ju bude mať po boku. Možno sa tak nebude cítiť osamotená.

Chcel som prebrať ďalšie plány a veci, ktoré sme ešte neprebrali, no zrazu vbehol do vnútra sály nejaký posol a rozbehol sa k nám.

„Vaše veličenstvo," zvolal zadychčane a postavil sa oproti mne, pričom si kľakol na koleno.

„Čo sa deje?"

„Obdržali sme list, ktorý je uzatvorený pečaťou kráľovstva Deverus," odpovedal a zdvihol pohľad. „Je určený pre vás, pane," povedal a už mi podával zrolovaný pergamen. Zovrel som pery a vzal ho do ruky. Vojak odstúpil, no okolo nás nastal tichý moment a všetci čakali.

Poškodil som pečať na liste a odvrátil sa, aby som si ho prečítal.

Čítal som v tichosti. Každé jedno slovo spracovával a keď som ho dočítal. Prečítal som si ho ešte druhý a následne tretíkrát. Zrak ma neklamal..

„Čo sa tam píše?" spýtal sa nervózne Dway a zhlboka som sa nadýchol.

„Je to od kráľa Dariona z Deverusu," povedal som a obrátil sa. „Žiada všetky kráľovstvá z celého kontinentu o schôdzu. Zvoláva Radu kráľov!"

Koniec druhej časti

*

*

*

*

*

*

*

Máme tu koniec druhej časti fantasy príbehu o mocnej Thalei a kráľovi Eawynovi :) Som veľmi rada, že ste sa dostali až sem a príbeh sa vám páčil <3 Budem sa snažiť tretiu časť pridávať čo najskôr, ale bohužiaľ iné povinnosti voči dôležitejším príbehom majú prednosť. Som si však istá, že čoskoro Thaleiu znova uvidíme :)) Čaká nás totiž veľké odhalenie ;) :D 

Ďakujem, že ste si príbeh prečítali :) Všetci ste úžasní :)