THALEIA

„Ten chlap si myslí, že budem skákať ako on píska? To si robí žarty!" rozčuľoval sa Eawyn veľmi skoro ráno. Prechádzal sa hore dole pred trónom a s rukami v bok.

„Možno sa tiež dozvedel o odvolaní veliteľov a zaujíma ho situácia," povedal Artis, ktorý sedel pri stole a mal nohy vyložené na ňom. Pritom pil víno z čaše a napchával sa jedlom.

„Jeho zaujíma akurát ako ma zbaviť vlády!" zavrčal Eawyn. „Nikdy so mnou v ničom nesúhlasil. Nepochybujem, že ani toto sa mu nepáči."

„A keď bude chcieť, aby sa velitelia vrátili?" spýtal sa Neyris.

„Tak mu osobne povieš, že to neprichádza do úvahy!" zavelil a Neyris prikývol.

Všetci jeho priatelia boli s nami v sále a čakali príchod vyslanca, ktorého poslal vojvoda z Nehemitu. List prišiel nečakane a stálo v ňom len to, že si praje stretnutie s kráľom. Eawyna to rozčúlilo a všetci to videli. Keď bol nahnevaný, dával si záležať.

„Podľa mňa chce len informácie," povedal Braxley, ktorý sedel pri stole na druhej strane. „Možno sa na jeho území niečo stalo."

Iba hádali, no napokon nikto nevedel, prečo prišiel a ani čo chce. Aj ja som si mohla len domýšľať.

Sedela som na zemi za trónom, aby ma nikto nevidel. Eawyn však tušil, že som niekde bola. Nechcela som sa ukazovať jeho vyslancovi, pretože som nechcela provokovať. Nemáme spolu dobré vzťahy a nechcela som do toho kráľovstvo zaťahovať.

Neskôr prišiel do sály aj generál s plukovníkom, ktorí si spolu hneď sadli na lavice a čakali. Všetci čakali na príchod vyslanca. Jediný, kto stál, bol Eawyn a čakal. Nahnevane čakal.

Vtom dorazil vojak, ktorý oznámil príchod vyslanca. Všetci sa pozreli do miestnosti a ja som nazrela tiež.

Prichádzal v sprievode troch vojakov, ktorí zostali stáť pri vstupe. On sám pokračoval vpred. Mal na sebe oblečený dlhý zelenohnedý kabát s dlhými rukávmi. Rovnakú vestu a bielu košeľu mal pod ním. Čierne nohavice mu zdobili všelijaké ornamenty. V jednej ruke držal knihu a na boku druhej ruky mal meč. Vyzeral ako knihovník, no mal meč, čiže bol aj bojovník. Bol to starší muž okolo štyridsiatky s okuliarmi na nose.

Kráčal priamo ku kráľovi, ktorý zdvihol bradu a pozoroval ho. Zastal oproti nemu na pár krokov a hlboko sa poklonil.

„Vaše veličenstvo," oslovil ho a po pokynutí sa znova vystrel. „Prichádzam s vrúcnym pozdravom od vojvodu Overmaina z Nehemitu. Moje meno je Lasym Warder."

„Dúfam, že vaša cesta do hlavného mesta prebehla v poriadku," odvetil kráľ a Warder prikývol.

„Áno. Žiadne komplikácie s gormutmi, či povstalcami," povedal. „Myslím, že ak boli naše informácie správne, všetci povstalci aj s ich vodcom boli pred niekoľkými dňami vzatí do zajatia. Je táto informácia správna?"

„Áno, pán Warder," odpovedal Eawyn a prešiel pár krokov. „Mali sme s nimi nezhody, no môžem povedať, že tie sa skončili. Už si s nimi viac nemusí robiť starosti. Viem, že aj on s nimi mal problémy, tak ho môžete uistiť, že už mať nebude."

Warder sa vďačne prikývol, no náhle sa zamračil. „Som rád, že je to tak. Avšak vojvodu hlboko znepokojilo, že ste ho nepovolali na pomoc, keď hrad napadli," povedal a ostatní sa na neho pozreli. „Ak boli naše informácie správne, na hrade nebolo veľa vojakov, ktorí by ho chránili. Prečo ste nezavolali na pomoc?"

„Pretože to nebolo nutné," precedil pomedzi zuby.

„Hrad bol v ohrození a s ním aj celé mesto. Vojvodovi sa nepáči, že sa celá situácia vyriešila v tichosti bez toho, aby o tom bol informovaný." Mračila som sa. Dával mu kázne, akoby bol nebodaj urazený. Je pravda, že so svojou armádou by sa dostali späť pomerne rýchlo, no aj tak. Zvládli sme to aj bez toho.

„Môžete vášho vojvodu ubezpečiť, že hrad bol v bezpečí. Osobne som sa o to postaral," povedal prísne a pozrel sa na neho. „Nebol dôvod ho volať a za tým si stojím!"

Muž sa obzrel po vojakoch v miestnosti, ktorí ho pozorovali. Napokon prikývol a poklonil sa.

„Odovzdám informáciu vojvodovi," povedal a zdvihol pohľad. „Je tu však jedna záležitosť, kvôli ktorej som tu. Obdržali sme totiž veľmi znepokojujúcu informáciu, ktorá vojvodom veľmi otriasla a poveril ma, aby som to s vami prediskutoval."

„O akú záležitosť sa jedná?"

„O Thaleiu Mastroianni," ozval sa nahlas a ja som si zahryzla do pery. Sakra. Myslela som si, že to nechá tak, no vyzerá to tak, že nie. Ohrdnutý muž, no najmä ten s nenávisťou je veľmi nebezpečný. A to som si začínala myslieť, že to prebehne v poriadku.

Všetci sa obrátili na Eawyna, no on si zachoval chladnú hlavu. „O Thaleiu?"

„Informovali nás, že sa momentálne nachádza na hrade. Vraj ste ju sem priviedli vy osobne."

„Neviem o tom," zaklamal a hľadel na muža. Ten sa usmial a nenechal sa oklamať.

„Prosím o prepáčenie, vaše veličenstvo, ale naše informácie sú správne. Vieme, že sa tu Thaleia Mastroianni nachádza."

„Aj keby to bola pravda," zahrmel pevným hlasom. „Čo s touto informáciou má práve vojvoda Overmaine?"

„Má s ňou bohužiaľ nevybavené účty."

„Aké?"

„Povedzme, že s ňou má veľký osobný problém," zdôraznil a ja som sa nadýchla. Nechcela som, aby sa to dozvedel takto. „Vojvoda z Nehemitu je verným poddaným jeho veličenstva a splní akýkoľvek príkaz. Dokonca je ochotný poslať vám nejaké zásoby a aj vojakov, na posilnenie armády, nehovoriac o majetku, ktorý má v moci."

Eawyn nadvihol hlavu a zaujalo ho to. Niečo také bolo naozaj dôležité. Zaujalo to všetkých.

„Čo za to bude váš vojvoda požadovať?!" Prečo sa to pýtal?

„Thaleiu Mastroianni!" vyhlásil vyslanec a ucítila som napätie vo vzduchu. Cítila som, ako sťažel vzduch a keď som sa pozrela do miestnosti, všetci sa znepokojene pozerali na Eawyna. Naozaj by sa mal naučiť ovládať emócie. Nie je vôbec taký nenápadný, ako si myslel. „Odovzdajte nám Thaleiu a vojvoda vám dá všetko, čo budete požadovať."

Eawyn sa zasmial a odvrátil sa. „Vojvoda má zjavne naozaj zálusk na nebezpečnú ženu. Mám tomu rozumieť tak, že sa dozvedel čo dokáže a chce využiť jej moc?"

„To v žiadnom prípade, veličenstvo!" povedal hneď. „Ako som predtým povedal, má s ňou osobný problém, ktorý chce s ňou osobne vyriešiť."

„A o aký problém sa jedná?"

„Thaleia Mastroianni pred štyrmi rokmi na našom území brutálne zavraždila jeho jediného syna," povedal a vtom v celej sále zavládlo ticho. Nikto ani len nedýchal. Vedela som, že Eawyn vôbec nie.

„Dostal som túto informáciu," povedal napokon. „Avšak netušil som, že to bola ona."

„Áno, veličenstvo," prikývol. „Vojvoda ju osobne videl, ako tento ohavný čin vykonala. Z toho dôvodu vás žiada, aby ste ju predviedli. Ako prejav dobrých vzťahov!"

Zahryzla som si do pery a vzdychla si. Prečo ma moja minulosť musela tak kruto dobehnúť?

„Je mi ľúto, pán Warder," ozval sa napokon. „Nemôžem niečo podobné splniť, nakoľko Thaleia, sa na hrade nenachádza."

Muž sa zasmial. „Veličenstvo, určite chápete, že-."

„Thaleia sa tu nenachádza. Informujte o tom vojvodu a je mi ľúto, že ste meral zbytočne takú cestu!" Vyslanec sa však nevzdával. Stál pevne, i keď bol odmietnutý.

„Vaše veličenstvo, vo všetkej úcte vás žiadam, aby ste prehodnotili situáciu," povedal prísne a Artis dokonca spustil nohy na zem. „Naozaj chcete naštrbiť vzťahy s vojvodom?"

„Čo tým chcete povedať, vyslanec!" zasyčal a on zdvihol bradu.

„Vojvoda Overmaine žiada o vydanie Thalei Mastroianni. Ak s touto požiadavkou nebudete súhlasiť, budem nútený odovzdať mu zlé správy. Avšak v takom prípade vás osobne navštívi, aby ste to prediskutovali spolu a určite rozumiete, že podobný rozhovor nebude príjemný."

„Vyhrážate sa mi, vyslanec Warder?" zahrmel a počula som, ako sa niekto postavil. Vyslanec sa však zasmial.

„To by som si v žiadnom prípade nedovolil, vaše veličenstvo," povedal ospravedlňujúco. „Odovzdávam len správu od vojvodu," povedal a poklonil sa. „Budem ho o všetkom informovať. O jeho odpovedi sa dozviete za pár dní. Ďakujem vám za váš čas."

Počula som jeho kroky, ako odchádzal preč. Celá miestnosť utíchla a nikto sa neodvážil povedať ani slovo. Oprela som si s výdychom hlavu o trón a otvorila oči. Priviedla som problém. Problém, ktorý som pred rokmi začala. Vedela som, že sa mi to raz vráti, no nemyslela som si, že tým spôsobím ťažkosti práve Eawynovi.

Postavila som sa potichu a obišla trón.

„Prečo si zabila jeho syna?" spýtal sa Eawyn nahlas a ani sa ku mne neobrátil. Zato všetci ostatní áno. Niektorí sa prekvapili, že ma videli, no Eawyn nie. Stál mi chrbtom a dožadoval sa odpovede.

„Pretože po jeho území prevážali v klietkach mladé ženy, ktoré predávali do otroctva," odpovedala som a Braxley na mňa vytreštil oči. „Oslobodila som ich a pri úteku ho zabila. Overmaine ma videl," dopovedala som a on sa ku mne obrátil.

„Ako si sa k nim dostala?" spýtal sa a čakal na odpoveď. Chcel to počuť, no nevedela som ako mu to povedať jemne. Napokon som sa usmiala.

„Pretože to chcel urobiť aj so mnou," odpovedala som a naklonila hlavu. „Nevedel kto som. Zistil to príliš neskoro."

„Prišla si tam dobrovoľne?"

„Áno," prikývla som. „Požiadali ma o to rodičia dievčaťa menom Laisie. Nebola nadšená nad svojím záchrancom," zasmiala som sa a pomaly zostúpila zo schodov. S povzdychom som okolo neho prešla. „Je to môj problém a omylom som do toho zatiahla kráľovstvo. Za to sa ospravedlňujem. Mala som si to s ním vyriešiť dávno. Je načase, aby som to urobila teraz," povedala som a chcela odísť, no zrazu ma schytil za ruku a potiahol späť. Prekvapilo ma to.

„Nikam nepôjdeš," zavelil a pozrel mi prísne do očí. Jeho zovretie ma bolelo, no nedala som to najavo.

„Ak tu zostanem, príde si pre mňa. Naozaj chceš mať problémy práve s ním?"

„Už ich mám dávno! On je ten, kto na teba poslal toho strelca?" spýtal sa a ja som preglgla.

„Akého strelca?" spýtal sa generál, no Eawyn prebodával pohľadom mňa.

„Ten, čo ho chcel zabiť pred pár dňami v aréne," ozval sa Braxley a postavil sa. „Chceš povedať, že v skutočnosti bola cieľom ona?"

„Ten extra rýchly šíp, ktorý zachytila?" spýtal sa obdivne Symar. „O tom som počul od vojakov. Bolo to vážne ohromné."

„Odpovedz mi!" prekríkol ich Eawyn, ktorý sa zaujímal len o mňa.

„Nebola som si istá," odpovedala som a jeho zovretie zosilnelo. Asi ho hnevalo, že som mu o tom nepovedala. No nechcela som ho znepokojovať.

Chvíľu sa na mňa ešte mračil, no následne mi ruku odsotil a odvrátil sa. Chcela som predsa len odísť, no skríkol: „Povedal som, že nikam nepôjdeš!"

„Ty nerozumieš, že sa vráti?" skríkla som tiež a rozhodila rukami. „Vieš čo je zač!"

„Áno viem! Chce trón!" zreval a obrátil sa ku mne. „A ako bonus smrť kráľovskej alkary, ktorá má silu odvrátiť celú jeho armádu!" Zavrčala som a s nádychom vydýchla.

„Počkaj," ozval sa Dway a postavil sa pri neho. „Chceš povedať, že sa jej chce zbaviť a následne napadnúť hrad?"

„Som si istý, že to je jeho plán," povedal a zazrel po mne. „Ak odíde, zomrie. A hrad bude oslabený. On to vie."

„Podceňuješ silu svojej armády?" pousmial sa Feshir a on po ňom zazrel.

„To ty podceňuješ silu alkar."

„Niečo na tom je," ozval sa zrazu generál a postavil sa, pričom na mňa ukázal prstom. „Ona je silná. Máš pravdu. Dosť silná na to, aby odrazila niekoľko gormutov úplne sama a aj porazila jeho armádu. Ak tu nebude, budeme oslabení."

„Teraz vy podceňujete silu armády," zvolal Braxley. „Naozaj tu budeme diskutovať o tom, že Thaleia je pre nás dôležitá?"

„Bojoval si s ňou Braxley?" spýtal sa ho generál s nadvihnutým obočím. „Pretože ja a Dway áno. Jej sila sa nám bude hodiť. Keď už je tu a priviedla tento problém, aspoň ju môžeme využiť," povedal a ja som sa zasmiala.

„V boji proti nemu?"

„Aj iným," povedal a pristúpil ku mne. „Si tu, tak buď aspoň k niečomu dobrá!" Zamračila som sa na neho, no iný prístup som nečakala. S falošným úsmevom som sa usmiala a odvrátila sa na odchod.

„Ešte posledná vec," zvolal Eawyn a ja som sa s povzdychom obrátila. Pozrel sa na mňa, no už som hnev v jeho očiach nevidela. „Ďakujem, že si zachránila tie dievčatá," povedal úprimne. Pootvorila som pery a hľadela na neho. Netušila som ako reagovať. Ostatní sa na mňa tiež pozreli, no nereagovala som. Len som jemne prikývla a odchádzala preč.