THALEIA

Čakala som to. Čakala som, že urobí prvý krok, hneď ako sa Eawyn vrátil na hrad. Nemala som žiadne dôkazy, že to bol naozaj on, no vedela som to. Nikdy by si nenechal utiecť takú chvíľu. Musela som však prísť na to, kto mu z hradu pomáhal. Našťastie bolo v ňom strašne málo vojakov a veliteľov. Mala som len štyri dni, kým príde celá armáda. Za štyri dni som musela odstrániť toho zradcu, čo sa medzi múrmi skrýval.

Všetkým zo sály bolo nariadené, aby o incidente mlčali. Nechceli znepokojovať celé mesto, pretože ak je kráľ v nebezpečí, sú v ňom aj ostatní. Dwaya poverili, aby sa postaral o slúžku aj spolu s Dynirom, no neskôr sa tam pobrali aj Arlowe a Engerran. Vedela som čo ju čakalo. Keby ma Eawyn nezastavil, bolo by dávno po nej.

Wylla sa od neho nepohla a hneď si ho odviedla do svojho krídla. Spolu s kráľovnou a Braxleym. Romandra sa večere nezúčastnila. Bála sa o ich zdravie a pre prípad, že by boli jedy aj v jedle, si ich vzala so sebou, aby ich preskúmala. Nemali sme čas sa ani porozprávať a už ich viedla preč. Nemyslela som si, že u nich niečo nájde, no treba si byť naozaj istí.

Bol večer a hrad zahalila tma. Väčšinu chodieb osvetľovalo len pár zapálených fakieľ. Všetci dôležití a bohatí spali, no tí, na ktorých záležalo boli v pohotovosti, pre každý prípad.

Vošla som do knižnice, kde som mala lepší výhľad na hlavný vchod do mesta a cez veľké okno sa pozrela. Mohla som ísť aj von, no nechcelo sa mi. Nič strašné sa v meste nedialo.

„Prečo je tu tak málo vojakov?" ozvalo sa pri mne a keď som sa obrátila s vytasenou dýkou, už som mala pri krku aj ja jednu. Pozrela som sa do jej zelených očí a prskla.

„Čo chvíľa sa vrátia späť," odpovedala som a pozerala sa na ňu. Neusmievala sa a ani ja nie. Prebodávali sme sa pohľadmi, no obe zrazu naraz sklonili zbrane a predsa len vyčarili úsmev. „Kedy si prišla?"

„Poobede," povedala a s rukami na hrudi sa oprela o okno, pri ktorom sme stáli. „Počula som, že sa snažili tvojho kráľa zabiť v aréne." Pozrela sa na mňa. „A ty si mu zachránila krk."

„Áno," odvrátila som sa. „Počula si aj, že to skúsili aj na večeri?"

„Niečo som postrehla," usmiala sa. „Idú na to zhurta, to musím uznať."

„Ak budem tu, nikdy nepochodia."

„Keď som sa dopočula, že si sa s ním vrátila a ešte k tomu mu stojíš po boku, musela som prísť. Čo ťa to napadlo? Plán bol, že ho niekam, neviem kam, odvedieš a potom sa vrátiš do Distallu. Nikdy si neprišla!" vynadala mi a ja som prikývla.

„Zmena plánu. Hrad napadli povstalci a požiadal ma o pomoc," povedala som a pozrela sa na ňu. Zasmiala sa.

„Jasné, čo iné. Je ti jasné, že ten chlap na teba vypísal odmenu? Ako to, že si pri ňom a stále živá."

„Pretože ma vyhlásil za kráľovskú alkaru," odpovedala som a zmĺkla. Už nemala na tvári úsmev a ani pohŕdanie Eawynom. Mala v ňom šok. Vedela som, že to zoberie takto.

„Ty si sa zbláznila?" šepla s výkrikom. „Hazarduješ so svojím životom kvôli nemu?"

„Nerozumieš našej situácii, Andara," oslovila som ju a pozrela sa jej do očí. „Nie je taká jednoduchá."

„Ak sa staršie dozvedia čo sa tu deje, prídu. Prídu si pre teba, dobre to vieš," zasyčala a pohla sa od okna, aby sa mohla prejsť. „Preboha! Nikdy to neprijmú! Nie, keď si to ty!"

„Neprídu. Boja sa ma."

„Áno, pretože si ich porazila. No to neznamená, že si nectia zákony," povedala a otočila sa ku mne. „Obvinili ťa zo zrady, Thaleia. Chcú ťa potrestať."

„Len za to, že som nedokončila rituál!" ozvala som sa prísne a obrátila sa k nej. „Nech už si hovoria čo chcú, tá ohavnosť bola len pre ich hlúpe vymyslené zákony! S pravou podstatou alkar nemajú nič spoločné!"

„Ale tak to je," bránila sa. „Roky rokúce to tak bolo a ty si to porušila."

„Alkarou sa stávam vtedy, keď ma príjme Arisina krv," precedila som pomedzi zuby. „Čokoľvek po tom, už nemá s alkarami nič spoločné," odvrkla som a pohla sa do miestnosti. Mlčala, pretože vedela, že je to tak.

„O dva mesiace sa koná stretnutie," povedala po chvíli, no nepozrela som sa na ňu. „Stretneme sa vo Vanadise," doplnila a vtedy som sa na ňu pozrela. „Mala by si prísť."

Zasmiala som sa. „Aby ma uväznili hneď ako ma uvidia?"

„Si jednou z nás," potvrdila a usmiala sa na mňa. „A nie je to tak, že by ťa chceli uväzniť. Ak by áno, urobili by to dávno. Nezabudni, že sme všetky alkary. Čo dokážeš ty, dokážeme aj my," povedala hrdo a ja som sa na ňu usmiala.

„Nie, nie ste silné ako ja," povedala som a ona zdvihla bradu, no stále sa usmievala. „Rozumiem a porozmýšľam nad tým," prikývla som nakoniec a ona sa ku mne s výskotom vrhla a objala ma.

„Vedela som, že nájdeme spoločnú reč," usmievala sa a objímala ma.

„Ako dlho sa zdržíš?" spýtala som sa, keď sa odtiahla.

„Nie dlho. Vyrazím na východ, mám tam nejakú prácu," povedala a obrátila sa na odchod.

„Nechceš vidieť Eawyna?"

„Jeho? Prosím ťa. Ani on nebude rád, že ma vidí. Aj tak som neprišla na dlho. Len ti pripomenúť schôdzu," žmurkla na mňa. „Uvidíme sa tam."

Odišla. Nikdy sa nezdržiavala na rovnakom mieste, pretože rada cestovala. Vedela som, že ona by nikdy nemohla byť kráľovskou alkarou. Nudila by sa.

Pozrela som sa von oknom a vzdychla si. Raz som sa im musela postaviť. Okrem toho som chcela vedieť, koľké z nás boli ešte nažive. Určite nás tam bude veľa, no istota bola istota. Nakoniec sa možno dozviem niečo viac.

Pohla som sa z knižnice von. Nebolo podstatné sa nad tým pozastavovať. Nič by to nezmenilo a zbytočne by mi to spôsobilo starosti. Mala som dva mesiace na to, kedy sa mohlo niečo zmeniť, vrátane môjho názoru.

Pokračovala som chladnými a tmavými chodbami, až kým som nedorazila do južnej časti hradu, do veže, v ktorej mal izbu Eawyn. Pohádali sme sa a mrzelo ma to. Keď mi vyhodil na oči čo sa stalo s tým strážnikom v hostinci, zamrzelo ma to. Nemohla som mu v tej dobe nič povedať a ani mu ukázať, že to nie je pravda. Omráčila som ho v momente, ako sme vpadli do izby.

On to však nemohol vedieť. Nemohol vedieť, že som s nikým nič nemala. Ani som sa s nimi nebozkávala. Preto som ho neobviňovala. Ak by som videla jeho v rovnakej situácii, myslela by som si to isté.

Otvorila som dvere a pozrela do izby. Ako aj predtým, aj teraz mal zhasnuté, no tentoraz sedel na posteli otočený bokom ku dverám. Ruky mal na kolenách a pozeral sa do zeme. Netušila som nad čím premýšľal. Možno ho ďalší pokus o vraždu vykoľajil viac než predtým ukazoval. Všimol si ma a zdvihol ku mne hlavu, no nič nepovedal. Preto som vošla a podišla k nemu.

„Čo sa stalo s tou slúžkou?" spýtala som sa a zostala pred ním stáť.

„Dway s ostatnými ju vypočúvajú," odpovedal takmer šeptom. Naozaj ho to vzalo. Hrýzla som si do pery a premýšľala, čo mu mám povedať.

„Ak budem stále s tebou, nič sa ti nestane, to dúfam chápeš," povedala som a on sa na mňa nechápavo pozrel.

„Čože?"

„No, je pravda, že si to zažil prvýkrát a hneď dvakrát za deň, no ochránim ťa, ak k tomu dôjde," spresnila som, lenže on sa na mňa aj tak pozrel nechápavo.

„To ma vôbec nezaujíma. Čakal som to," povedal a ja som nadvihla obočie.

„Tak prečo si taký sklesnutý?" spýtala som sa a on sa na mňa zahľadel.

Vtom sa ku mne načiahol a chytil ma oboma rukami za boky. Prekvapil ma, no nechala som sa k nemu pritiahnuť a následne som si mu rozkročmo sadla do lona. Prisunul si ma čo najbližšie a ruky spojil za mojím chrbtom.

„Nechcem sa hádať, Thaleia. Posledné čo chcem je, aby sme mali medzi sebou nezhody," povedal a ja som na neho civela. Bol sklesnutý, lebo sme sa nezhodli? Mohlo ho trápiť čokoľvek. Vrah, ktorý po ňom ide, vlastný človek, ktorý mu podstrčil jed, dokonca aj rozbroje na hrade. A jeho zaujíma jedine to, že sme sa nezhodli?

Zdvihla som ruky a pohladila ho po tvári. „Preto si taký smutný?" Prikývol. „To som nechcela. Vždy budeme v pohode a žiadna situácia by nás nerozhádala."

„Ja viem, ale povedal som ti zlé veci a mrzelo ma to. Viem, že si musela prežiť, ale nedomyslel som si, že si to mohla urobiť aj inak. Odsúdil som ťa na základe toho, čo som videl. Čo som chcel vidieť. Prepáč," šepol a ja som sa usmiala.

„To je v poriadku. Je ti odpustené," usmiala som sa na neho a aj jemu sa na tvári vyčaril úsmev.

Potom sa ku mne pomaly naklonil a pobozkal na pery. Bozkával ma nežne, jemne ochutnával a aj hrýzol do spodnej pery. Nikam sa neponáhľal. Nechcel vášnivý bozk, ale romantický, plný pocitov, ktoré sme obaja cítili k tomu druhému. Chceli sme byť spolu. Jeden bez druhého sme nemohli byť. Vedela som, že tento bozk bol o tom. Upevniť si náš vzťah a nie ho zničiť.

Po krásnej chvíli sa odo mňa jemne odtiahol a oprel si čelo o moje. Neusmievali sme sa, pretože to nebolo nutné. Naše srdcia bili ako jedno.

„Povieš mi aj o tvojej novej moci?" spýtala som sa šeptom a on sa mierne usmial.

„Nie je čo povedať. Vôbec som to neovládol. Takmer som ti ublížil," povedal a odvrátil sa.

„Kedy si sa o tom dozvedel?"

„V meste na ceste z Awencey."

„Už vtedy? To je dosť skoro, čo sa nová moc prejavila."

„Nechcel som ti o tom ešte nič hovoriť, pretože som si nebol istý a neskôr sa to už neprejavilo. Až dnes po našej hádke, a potom v sále."

„Rozumiem," vzdychla som si, no zahľadela som sa na neho. „Ešte niečo?"

Váhal. Vedela som, že je v tom niečo viac, no nechcela som ho nútiť mi to povedať. Jeho stisk na mojich bokoch zosilnel a predsa sa na mňa pozrel.

„Bol som v podvedomí. Vtedy cestou na hrad," povedal a ja som prikývla. „Videl som svoje štyri moci, no pribudlo k nim ďalších päť," spresnil a ja som musela niekoľkokrát zažmurkať, aby som pochopila.

„Päť ďalších?" zopakovala som a on prikývol. Spomenula som si na jeho skrat vtedy v lese, keď zvracal. Zľakol sa a nečudovala som sa. Obdržať takú moc vo svete, kde to nikto iný nedokázal, muselo byť šokujúce.

„Vieš, čo znamenajú tie zvyšné štyri?"

„Nie," pokrútil hlavou. „Určite to príde a zistím to, no potreboval som to najprv sám pochopiť, stotožniť sa s tým a až potom by som ťa informoval."

Každý by na jeho mieste urobil to isté. Ako jediný z kontinentu vedel používať všetky štyri základné elementy. Tých, čo vedia používať tri je málo. Oveľa bežnejší sú dva a jeden. Niektorí majú aj výnimočné elementy ako je svetlo, tma, zvuk a iné. Ten čo ovládal tri, je v podstate veľmi nebezpečný. Eawyn vie ovládať štyri a je o to nebezpečnejší. A teraz získal ďalších päť?

„Podľa mňa to nie je dar, Eawyn," povedal a zahľadel sa na mňa. Neusmievala som sa. „Aldsea ti tým chcela niečo povedať."

„A čo?"

„Ak ti dala moc omnoho väčšiu než je tento kontinent, znamená to, že tvoj nepriateľ bude tiež taký silný," povedala som a zahľadela sa mu do očí. Preglgol. „Taká moc sa darom nedáva len pre uspokojenie potrieb človeka. Vždy sa dáva z nejakých dôvodov. Ak si obdržal takú mocnú silu, znamená to, že budeš raz nútený ju proti niekomu použiť."

Nehovorilo sa mi to ľahko, no nič iné ma nenapadlo. Nevedela som aké iné sily prebudí. Možno to ani nebolo dôležité. Vedela som len, že to muselo mať nejaký dôvod. Zistíme aký, keď k tomu príde čas.

„Nemá zmysel to teraz riešiť, ale mal by si sa tam vracať a pokúsiť sa tie moci prebudiť. Nikdy totiž nevieš, kedy ich budeš potrebovať," povedala som s úsmevom.

„Áno, viem. Teraz sa tomu už nevyhnem, preto sa o to pokúsim," vzdychol si a ja som prikývla.

Chytila som ho za ramená, aby som sa z neho postavila, no pevne ma chytil a nepustil ma. Spýtavo som sa na neho pozrela a videla vážny pohľad.

„Ešte niečo," povedal, a preto som sa uvoľnila a čakala. „To, čo si mi povedala vtedy v tréningovej hale," začal a ja som sa usmiala. Povedala som mu do očí, že ho milujem. On mi však nepovedal to isté. „Musíš vedieť, že cítim to isté. Celá moja duša a dokonca aj bohyňa mágie Iswar to musí vedieť, celý svet, že je to tak," hovoril s úsmevom a tiež som sa zasmiala. „Avšak z toho čo sa stalo za tie roky, čo som ti urobil a prečo, nemám právo ti to povedať."

„Eawyn-," oslovila som ho, no prerušil ma krútiacou hlavou.

„Viem, čo mi povieš a rozumiem tomu. Avšak toto je vo mne, nie v tebe. Preto ťa prosím, daj mi trochu času. Nech sa vysporiadam sám so sebou, aby som ti to mohol povedať s čistým svedomím aj srdcom," usmial sa. Nemohla som mu oponovať a ani ho presviedčať. Poznala som ho a vedela čo ku mne cítil. Ak sa k tomu chcel postaviť správne a nepovedať to len v zápale momentu, rešpektovala som to.

Chytila som ho za tvár a priložila pery na jeho. Milovala som ho každou chvíľou stále viac a viac. Toto bola moja odpoveď a vedel to. Usmievali sme sa a objímali sa v náručí. Dokonca ma chytil a ľahol si so mnou na posteľ. Ľahla som si rozkročmo na neho a bozkávala ho už vášnivejšie ako predtým. Držal ma za boky, hladil a zvieral, i keď sa o iné nesnažil. Boli sme radi, že sme mohli byť spolu.