THALEIA

Keď som cestovala po krajine sama, vedela som, že na každom kroku mám nepriateľov. Najmä v mestách a dedinách, ktoré boli blízko hlavného mesta. Bol to zvláštny pocit, no nebolo to nič strašné. Všetci boli odo mňa dosť ďaleko.

Avšak na hrade to tak nebolo. Bola som zatvorená medzi múrmi hradu a každý ma považoval za nepriateľa. Za tie roky som si na ich nenávisť navykla, no bol to zvláštny pocit. Kráčala som chodbami a uhýbali sa mi, vražedne sa na mňa pozerali, pripravení kedykoľvek zaútočiť. Jediný, kto im v tom bránil, bol Eawyn. Nechceli prebudiť hnev kráľa.

Všetkých na hrade by som zvládla. Až na troch ľudí. O tých som sa musela postarať sama, aj keby to znamenalo vyhlásiť im vojnu.

Položila som dlane na dvojité dvere a bez klopania ich potlačila. Objavila som sa v pracovni, ktorú som neznášala, pretože bola taká prepychová a uhladená. Presne ako aj ona.

Hneď ako ma Romandra zbadala, začala neuveriteľne pišťať, až som si musela zakryť rukami uši.

„Preboha, čo tak pištíš?! Kvôli tebe ohluchnem!" zavrčala som a striasla sa, aby som jej piskot z uší vypudila. Pozrela som sa do miestnosti a videla, ako sa hneď skryla za matku. Vždy to tak robila, keď sa niečoho bála. Mala dvadsať rokov, no stále sa správala ako dieťa. Neuveriteľné.

„Čo tu chceš?" zaútočil Braxley a postavil sa pred obe, aby ich bránil. Zatvorila som dvere a mykla plecami.

„Neprišla som bojovať, ak máš na mysli to. Alebo vás zabiť, bu," naplašila som Romu, no tá sa stiahla viac. Prevrátila som očami.

„Nech chceš čokoľvek, vypadni. Tu nemáš čo robiť. Ak nechceš mať problémy, nech si preč," zavelila kráľovná Elliana, a preto som sa na ňu pozrela.

„Mňa nevyhodíš, ale neboj sa. Nezdržím sa, no chcela som sa porozprávať. Len s vami."

„Nepotrebujeme počúvať tvoje jedovaté reči," zamračil sa Braxley. „Nič, čo z tvojich úst vyjde nie je pravda."

„Možno," priznala som a sklonila pohľad. „Ale či tomu veríte alebo nie, nejaký čas tu zotrvám, preto som si myslela, že skôr či neskôr by sme mali zakopať vojnovú sekeru. Predsa len, jedine vy traja budete robiť všetko, len aby ste proti mne každého poštvali. Čomu, vzhľadom na okolnosti, rozumiem."

„Ak to vieš, čo tu chceš?!" zavrčala kráľovná a pristúpila bližšie. „Urobím všetko čo bude v mojich silách, aby som ťa odtiaľto vyhodila. Neviem čo si nahovorila môjmu synovi, no ja ti na to neskočím. Nedovolím, aby si ho zabila, ako to máš vo zvyku."

„Ale ja ho nechcem zabiť," zdôraznila som a pozrela obom do očí. „Chcem ho zachrániť," povedala som vážne. Braxley sa začal neveriacky smiať, no pozrela som sa na jeho matku. Tú moja informácia prekvapila.

„Ty? Pred čím?!" zaujímala sa prekvapivo. Otočila som sa k mape, ktorú mala vyvesenú na stene a položila dlaň na územie vojvodu z Nehemitu. „Overmaine?"

„Je to váš nepriateľ," povedala som a dokonca ku mne aj pristúpila.

„Prečo?!"

„Pred pätnástimi rokmi našiel na svojom území zlatú žilu a ťaží ju až dodnes," povedala som a ona na mňa vytreštila oči. „Roky si tvorí armádu, ktorú by proti vám mohol použiť. Poslednou možnosťou by bola Ismanna," povedala som a zacítila nevôľu. „Ak by sa vydala za kráľa krajiny, bolo by pre neho jednoduché prevziať trón a zbaviť sa ho."

„To by Overmaine nikdy-," začala, no zasmiala som sa.

„Naozaj si myslíte, že majú spolu dobré vzťahy?" spýtala som sa, a to k nám pristúpil už aj Braxley. „Nehádajú sa predsa na každej porade, nespochybňuje každé kráľove rozhodnutie? Ten chlap chce váš trón a je ochotný preň urobiť všetko." Obaja sa na seba pozreli, akoby zvažovali moje slová.

Neklamala som. Chytila som sa informácií, o ktorých som vedela, že na nich zaberú. Vedeli, že spolu nemali dobré vzťahy. Vedeli, že medzi nimi vládlo napätie. Až teraz som im ukázala dôvod. Chcela som si ich získať na svoju stranu, aby mi nerobili osobné problémy. Vždy ma budú považovať za vraha ich manžela a otca, no nepotrebovala som kvôli tomu roztržky. Nech si ma ohovárajú, nech na mňa zazerajú, je mi to fuk. Spoločné sme mali Eawyna a všetci sme ho chceli chrániť.

„Takže Ismanna mala zaručiť, že sa dostane Overmaine k trónu?" spýtal sa Braxley a ja som prikývla. „Nech nad tým rozmýšľam akokoľvek," povedal s krútiacou hlavou a pozrel sa na mňa. Zdvihla som ruky.

„Ak mi neveríte, spýtajte sa Eawyna," povedala som. „On tam totiž bol. V tých baniach, zaviedla som ho tam."

„Čože?" spýtala sa Elliana prekvapene. „On tam bol?" Prikývla som.

„Ukázala som mu len maličkú pravdu o jeho krajine. O ten vašej. Som tu, aby som mu ukázala viac," povedala som a na oboch sa vážne pozrela. „Vášmu synovi pri mne nehrozí nebezpečenstvo. Naopak, budem tou, ktorá ho od neho udrží, ale nie len jeho. Ochránim aj vás keď na to príde," povedala som, no akoby boli všetkým prekvapení, a preto nereagovali. „Nezaujíma ma, či tomu uveríte. Budem to robiť aj tak. Chcem, aby ste vedeli, že vojna zo západu sa blíži a čoskoro aj vašu krajinu pohltí. Preto by ste sa mali sústrediť na to dôležitejšie."

Odišla som bez ďalších slov. Nepotrebovala som sa u nich zdržiavať. Možno som im na chvíľu zatvorila ústa, netušila som na ako dlho. Nechcela som, aby na mňa pri každej príležitosti útočili. Pokiaľ sa budeme obchádzať, tým lepšie pre všetkých.

Kráčala som spokojne po chodbách a bola znova hladná. Raňajky boli výdatné, no nestačilo mi to. Určite nie, keď som za toľké roky jedla minimum. Zahla som preto za roh, že pôjdem vykradnúť kuchyňu, no s niekým som sa zrazila.

Skríkla jemne, nie ako Romandra. Mohla aj padnúť, no chytila som ju za ruku a udržala ju. „Je mi to ľúto, nechcela som do vás vraziť," oslovila som ju hneď a ona sa na mňa pozrela.

Veľmi som si na ňu nespomínala, no myslím, že to bola Wylla Folcey. Kráľovská najlepšia lekárka, ktorá sa postarala o všetkých zranených z bitky s povstalcami.

„To je dobré," povedala a keď som ju pustila, zohla som sa, aby som jej zdvihla všetky papiere. „Ďakujem. Od rána neviem kde mi hlava stojí," povedala a keď som jej podala papiere, pozrela sa na mňa.

„Vy ste Wylla, však? Kráľovská lekárka?" uistila som sa a ona prikývla.

„A ty Thaleia Mastroianni. Kráľovská alkara," oslovila ma. Iní ma oslovovali zradkyňa alebo vrahyňa. Ona nie. „Spomínam si na teba, keď si bola ešte dieťa. Vždy si sa vracala so zraneniami. Bolo to strašné a neprípustné na šľachtičnú," povedala s rukami plnými papierov a pohla sa po chodbe. Ani som sa nenazdala a kráčala som s ňou.

„Áno, nebola som ako Roma a nestarala sa o to ako vyzerám," usmiala som sa. Pamätala som si, ako som behala s chlapcami po uliciach a zabávala sa. Dokonca aj kradla ovocie. Bolo to zábavné obdobie.

„Niečo sa nemení," usmiala sa na mňa.

„Vraj ste sa postarali o všetkých zranených. Boli nejaké aj vážne?"

„Nie, neboli," vzdychla si. „Našťastie. Niekedy však prichádzajú s vážnymi a vtedy je problém sa s nimi vysporiadať, no nie nemožné," žmurkla na mňa. „Ako sa na teba pozerám, tiež si zažila všeličo možné." Pozrela som sa na seba a videla dotrhané oblečenie, najmä na rukávoch. Nemala som čas zabezpečiť si nové. Šaty sa mi mohli roztrhnúť omylom, no hneď predpokladala, že ma niekto zranil.

„Áno, ale žiadne jazvy mi nezostali," povedala a spolu sme vyšli zadnou bránou von. Vonku bolo jasno a kráčali sme spolu po záhrade a namierili si to do zadných častí.

„Ako to, že žiadne?" spýtala sa so záujmom.

„Neviem, či poznáte alkary, no zranenia sa im vyliečia pomerne rýchlo a jazvy nezostanú," pomykala som plecami. Nadvihla obočie, akoby to bola pre ňu naozaj novinka.

„Počula som o tom, no nevedela som, že je to tak. Hovoríš, že ťa môže zraniť čokoľvek a nič sa ti nestane?" spýtala sa a vošli sme do časti pre farmaceutov. Bola to dlhá budova bez poschodí a s mnohými oknami od podlahy až po strop. Vošli sme dnu a tam som nikoho nevidela. Zjavne nepotrebovali okolo seba žiadnych vojakov.

Miestností bolo málo a neboli veľké. Vo vnútri mali plné police kníh a aj na stoloch. Kde tu som videla nejaké bylinky a kvety, z ktorých tvorili lieky. Miesto sa mi naozaj páčilo. No tá najdlhšia časť budovy bola skôr skleník a v ňom pestovali mnoho kvetov a rastlín. Domyslela som si, že slúžili na prípravy liekov.

„Cítim bolesť, ak sa na to pýtate," odpovedala som a neprestávala sa obzerať. „Každé zranenie cítim."

„Tak to je potom škoda," povedala a položila na stôl svoje papiere. „Ak by si ju necítila, až potom by som si myslela, že si neporaziteľná," usmiala sa na mňa. Následne mi kývla hlavou, a preto som ju nasledovala.

„Používate na výrobu liekov aj mágiu?"

„Snažím sa, no zatiaľ som neprišla na žiadny, ktorý by dokázal vyliečiť celé zranenie. Potrebujem na to viac času," povedala smutne a keď sa zastavila, začala sa prehrabávať v bylinkách, akoby niečo hľadala. „Ak vôbec niečo také existuje," povzdychla si a ja som prikývla. V tom som jej pomôcť nedokázala.

„Pani Folcey, dostala som správu od pána Richera a povedal, že nám ich poslal včera." Do miestnosti prišla mladá žena s bielym plášťom na sebe. V ruke držala kvetináč a v ňom bola nádherná kvetina. Keď však zdvihla pohľad, pozrela sa na mňa a zastavila sa. „Ou, pardon. Nevedela som, že máte návštevu," povedala ospravedlňujúco a posunula si veľké okuliare na nose.

„To je v poriadku, Flea," povedala jej Wylla a pristúpila k nej, aby jej vzala kvetináč. „Thaleia, toto je Flea, moja pomocníčka a budúca farmaceutka. Zatiaľ je tu len na výuku."

„Vy mi lichotíte," usmiala sa Flea a podišla ku mne s podávajúcou rukou. „Rada vás spoznávam. Ospravedlňte môj výzor, nie som zvyknutá na spoločnosť." Jej rukou som potriasla, no prekvapila ma. Asi prvá osoba, ktorá sa na mňa nepozrela ako na vraha.

Mala na ramenách dva zapletené vrkoče, okuliare zakrývajúce jej zelené oči a pehy okolo nosa. Bola nízka ako aj ja a keď som sa dotkla jej ruky, aj pracovitá. Dlaň mala drsnú a plnú pľuzgierov od starostlivosti o rastliny. Ale to mohla cítiť aj na mojej ruke, od meča.

„To ani ja nie. A môžeš mi tykať, Flea. Aj keď na to nevyzerám, mám len dvadsaťtri," povedala som s úsmevom a ona na mňa pozrela.

„Vážne?" spýtala sa a chytila si okuliare, aby sa na mňa lepšie pozrela. „Naozaj nevyzeráš tak mlado."

„Neviem, či by ma to malo tešiť," zasmiala som sa.

„Za predpokladu, že si prešla takmer celú krajinu, bojovala v bitkách a aj s gormutmi, by som povedala, že si to na tebe vzalo svoju daň. Ale o krásu si neprišla," usmiala sa na mňa a ja som očervenela.

Nevedela som, čo jej na to mám povedať. Preto som len zahanbene sklonila pohľad. Wylla si to všimla a usmiala sa. „Od Richera sme zatiaľ nič neobdržali. Kde sú Andres a Enell? Stále nie sú roztriedené bylinky," spýtala sa prísne a Flea sa k nej okamžite obrátila.

„Odišli skoro ráno z mesta pre zásoby. Mali by sa čoskoro vrátiť," odvetila a Wylla prikývla.

„To dúfam. Tento neporiadok ma vytáča," dodala a ukázala okolo seba. Usmiala som sa. Závidela som, že mali okolo seba svoj priestor. Ja som taký nikdy nemala. Vždy som bola mimo štyri steny a chcela byť voľná. Pohybovať sa kam som chcela a robiť si čo chcela. Štyri steny a múry mi to nedovolili. Preto som sa nemala ani kam vracať.

„Všetko zariadim. Smiem sa spýtať?" ozvala sa Flea a pozrela sa na mňa. „Čo ťa k nám privádza? Potrebuješ nejaké lieky?" spýtala sa a Wylla sa obrátila, aby odpovedala, no prerušila som ju.

„Vlastne by ma niečo zaujímalo," povedala som a obe sa na mňa pozreli. „Testujete niekedy aj jedy a vyrábate prípadne protilátky?" spýtala som sa a Wylla sa zamyslela.

„Na tie bežné už protilátky máme. Avšak doba je zlá a ľudia sú vynaliezaví. Stále vymýšľajú nové spôsoby ako v tichosti svojho nepriateľa zneškodniť. Nájsť protilátku je síce ťažké, ale nie nemožné. Prečo sa pýtaš?"

„Zaujímalo ma, ako si s takým útokom poradíte, keby chcel niekto otráviť kráľa," povedala som a vtom sa Flea usmiala a znova si posunula okuliare.

„Jeho veličenstvo už od svojich mladých rokov podstupoval prípravu na niečo také. Má v tele toľko protilátok, že by bolo veľmi ťažké ho niečím otráviť," usmiala sa hrdo.

„Rozumiem, no ako hovoríte, doba sa mení a aj jedy," zdôraznila som a pozrela na Wyllu. „Nerada by som, aby sa ho niekto pokúsil otráviť a nebolo by naň liek. Nie vždy by som totiž bola pri ňom."

„Čo tým myslíš?" spýtala sa zamračene.

„Mám totiž tiež odolnosť voči jedom a rozhodne väčšiu než on," povedala som a obom sa na tvári objavilo prekvapenie. Avšak zdalo sa mi, že vo mne videli skôr príležitosť ako strach.

„Ako si k niečomu takému prišla?" spýtala sa so záujmom.

„Povedzme, že stať sa alkarou malo svoje výhody," povedala som neisto a ona prikývla. Asi bola dosť múdra na to, aby sa nepýtala viac. Rozhodne som jej nechcela hovoriť, že Arisina krv vo mne vypálila totálne všetko, čo mohla a chránila ma aj proti všetkému inému.

„Chápem, no aj keby som ti chcela odpovedať, neviem vytvoriť z ničoho niečo," pomykala plecami. „Viem sa pozrieť na protilátku, až keď budem mať jed."

„Mohla by som vám pomôcť," povedala som a načiahla sa za kabát. Vytiahla som malú taštičku a z nej vytiahla maličké dlhé ampulky, v ktorých bola tekutina. Obidve ku mne pristúpili a začali si ich prezerať. Bolo ich sedem. „Je to kúsok z jedov, s ktorými som sa stretla. Sú veľmi silné, veľmi nebezpečné a spôsobujú naozaj krutú smrť. Viem, že na ne ešte nie sú vytvorené protilátky."

„Kde si k nim prišla?" spýtala sa Wylla, no ani jedna sa na mňa nepozrela.

„Chceli ma nimi zabiť," odpovedala som a jedine Flea sa na mňa pozrela. „Myslíte si, že by to stačilo na preskúmanie?"

„Rozhodne to skúsime. Nebudeš ich potrebovať?" spýtala sa a zahľadela sa na mňa. Hneď som pokrútila hlavou.

„Kdeže. Takéto niečo nie je nič pre mňa."

„Ďakujeme. Určite nám to pomôže vo výskume. Hneď pripravím všetko potrebné," zvolala Flea a rozbehla sa preč. Wylla si ešte chvíľu prezerala ampulky, no potom ku mne zdvihla pohľad.

„Keďže si sa vzdala niečoho takého nebezpečného, znamená to, že nemáš v úmysle nikomu z nás ublížiť a už vôbec nie kráľovi, je tak?" spýtala sa a pozrela sa na mňa. Aj keď bola priateľská, aj tak bola ako kráľova lekárka obozretná. Prikývla som.

„Nie, práve naopak. Mohlo by to pomôcť aj iným," povedala som rovnako vážne. Viac počuť nepotrebovala. Prikývla a položila ampulky na stôl.

„Dobre, verím ti, Thaleia," povedala a mne sa rozbúšilo srdce. Usmiala sa na mňa, pretože si moje prekvapenie všimla. „Som si istá, že nám tvoja pomoc príde vhod."

„Dúfam. Buďte však s tými jedmi opatrní," zdôraznila som. „Jediný zlý krok a mohli by vás zabiť."

„Spoľahni sa," usmiala sa na mňa. Chcela som ešte niečo povedať, no začuli sme kroky a obrátili sa ku dverám. Objavil sa v nich zadýchaný kráľ, ktorý sa pri pohľade na mňa zhlboka nadýchol a dal ruky v bok.

„Čo tu sakra robíš? Vieš vôbec ako dlho ťa hľadám po celom hrade?" vyhrešil ma a zadychčane sa mu nadvihovala hruď.

„Vaše veličenstvo. Hovorila som vám predsa, aby ste si dávali pozor na dýchanie. A najmä keď ste nahnevaný. Čo keby sa vám začalo ťažko dýchať?" vyhrešila ho na oplátku Wylla a pristúpila k nemu a v ruke držala prístroj, ktorý mu bez opýtania pridržala pri hrudi a počúvala jeho dýchanie. Usmiala som sa, pretože Eawyn prevrátil očami.

„Som v pohode, Wylla. Dýchanie mám v normále," odpovedal a ona sa od neho odtiahla. Bola oproti nemu tiež nízka. Ukázala však na neho prstom.

„Netreba to podceňovať a okrem toho, Thaleiu som sem zaviedla sama, preto tu je," povedala a odtiahla sa, no Eawyna to prekvapilo.

„A prečo? Niečo sa deje?"

„Chcela som sa sama ubezpečiť, či je naozaj pre kráľovstvo a pre vás nebezpečná," odpovedala plynulo a pozrela sa mu do očí. Usmiala som sa, pretože ma to neprekvapilo. „Ukázalo sa, že nemá žiadny úmysel vám ublížiť. Preto nie je dôvod, aby som sa k nej správala nepriateľsky."

„Keby bola nebezpečná, nedoviedol by som ju sem. Dúfam, že tomu veríte," povedal vážne a pozrel sa na ňu. Usmiala sa a sklonila pohľad.

„Áno, samozrejme, že tomu verím. No odpustite, ak som sa chcela sama uistiť," povedala a Eawyn prikývol. Bol to pekný pohľad na kráľa a jeho poddanú, ktorá sa zaujímala o jeho bezpečnosť. Dúfala som, že je takých na hrade viac.

„Keďže sme to teda uzavreli, prečo si ma hľadal?" spýtala som sa a hneď sa ku mne obrátil.

„Zabudla si na výzvu vojakov? Už sa nemôžu dočkať," povedal a odstúpil z cesty. „Tak si pohni, inak sa sem vrhnú ako divosi," povedal s prevrátenými očami, a preto som okolo neho odchádzala preč.

„Ďakujem za váš čas, Wylla," usmiala som sa na hlavnú lekárku a tá len pokrútila hlavou.

„Nie, to ja ďakujem tebe, Thaleia."