Keď Chralie v neskorých večerných hodinách vytiahla Roscoea z postele, policajný kapitán si nedokázal predstaviť, čo môže byť až tak dôležité. Patologička však znela naliehavo a tak pridlho neváhal. Žene vtisol bozk do plavých vlasov, na čo nespokojne zamručala, no nijak nenamietala. Clementine poznala svojho muža. Vedela, že nech by povedala čokoľvek, ak ho volala práca, jednoducho sa vzal a odišiel.

    Cesta z východnej štvrte do márnice nebola dlhá. Autom to bolo sotva päť minút, pešo chabú pol hodinu. Kapitán chvíľu váhal, či si nespraviť prechádzku, no nakoniec sa predsa ocitol v teple svojho červeného BMW. O spomínaných päť minút už vchádzal do pochmúrne vyzerajúcej budovy. Vrátnikovi, asi päťdesiat ročnému mužovi s pár bielymi vlasmi a šedými fúzmi, iba kývol hlavou na pozdrav a bez zbytočných slov sa ráznym krokom vydal po dlhej tmavej chodbe. Míňal mnoho dverí, s rôznymi číslami a nápismi, no nevenoval im žiadnu pozornosť. Po schodoch na konci chodby zišiel hlbšie do budovy. Lampy, ktoré podzemnú časť osvetľovali, vydávali nepríjemný bzučivý zvuk a blikali v nepravidelných intervaloch. Ticho, ktoré dovtedy v budove vládlo narušila tichá melódia. Keď nazrel do miestnosti odkiaľ hudba vychádzala, na tvári sa mu objavil pobavený úškrn. Charlie pobehovala po pitevni vo svojom bielom plášti s fľakmi od krvi a od rôznych iných tekutín nachádzajúcich sa v ľudskom tele. So skalpelom v ruke predvádzala rôzne tanečné kroky zatiaľ čo v pozadí sa ozýval zvuk klavíru. Roscoe nebol znalcom klasiky, no typoval to na Beethovena. Zaklopal na kovové dvere aby upozornil na svoju prítomnosť. Černoška zamrzla uprostred pohybu, zvrtla sa na päte čelom k nemu a usmiala sa.

    „No vitaj! Prepáč, že som ťa sem vytiahla v túto nekresťanskú hodinu ale je to veľmi dôležité," vysypala na neho keď mu podávala ruku a pár dlhými krokmi sa dostala späť ku kovovému stolu, na ktorom ležalo detské telíčko. Roscoe sa už-už chystal položiť jej otázku, ktorá ho svrbela na jazyku odkedy mu Charlie zavolala, no tá mu nedala priestor na vyjadrenie a ihneď sa pustila do vysvetľovania. ,,Sotva mi sem telo doviezli začala som s pitvou. Všetko sa zdalo byť úplne v poriadku. Chlapec bol zdravý, pravdepodobne športoval. Podrobne som preskúmala každý jeden orgán, každý kúsok tkaniny na jeho tele. Najprv sa mi zdalo, že je to len obyčajný chlapček, ktorého si nejaký zvrhlík vytipoval a zabil. A potom som objavila niečo veľmi fascinujúce. Mimochodom nevadí ti tá hudba? Ak chceš môžem ju ísť vypnúť alebo aspoň stíšiť. Väčšina tvojich kolegov sa vždy sťažuje, že mi je zle rozumieť."

    „Späť k veci, Charlie," upozornil ju, keď to vyzeralo, že sa prestáva sústrediť na prácu a miesto toho úplne presedlala na muziku.

    „Och, samozrejme! Takže chlapec sa volal Anthony McKinson, pred dvomi týždňami oslávil dvanásť rokov."

    „McKinson... Nevolá sa tak náhodou ten manželský pár, ktorý vlastní tú drobnú kaviareň v prístave? Gregory a Matilda McKinsonovci, však?"

    „Áno, presne tak. Tuto Anthony je ich prostredný syn. Majú ešte dvoch. Najstarší, Gregory junior, prednedávnom odišiel do zahraničia. Je to asi polroka dozadu čo mal sladkých šestnásť. Prišiel síce na bratovu oslavu narodenín no o dva dni zase odcestoval. Najmladší sa volá Victor a bude mať desať. Conerová už oznámila rodine tú smutnú správu a vypočula ich. Podľa výpovede rodičov mal byť Anthony na stanovačke so svojimi kamarátmi, v lese kúsok za mestom. Mal na nich dohliadnuť Aiden Simons, starší brat jedného z chlapcov, ktorí sa prespania v prírode mali zúčastniť. Conerová sa ihneď vydala za nimi a skutočne našla kúsok od cesty malé táborisko. Bolo tam sotva osem detí a Aiden so svojou priateľkou Julie, ktorá vraj pricestovala len kvôli tejto udalosti. Pomáhala Simonsovi strážiť deti. Mladík tvrdil, že za ním Anthony prišiel včera poobede a oznámil mu, že bohužiaľ nebude môcť prísť. Vraj dostal v škole zlú známku a mama mu výlet zatrhla. Podľa Aidenových slov sa chlapec nechoval nijak divne, dokonca ani nevyzeral byť nervózny. No jeho otec potvrdil, že doma si zbalil nejaké veci, stan a spací vak a vydal sa k lesu. Vonku bolo ešte svetlo a tak sa nebáli, že by sa niečo mohlo stať. Celú noc pokojne spali s vedomím, že ich syn si užíva stanovanie s priateľmi," odmlčala sa, veselá nálada z nej razom vyprchala.

    Roscoe si dlaňou pretrel unavené oči a uprel na patologičku utrápený pohľad.

    „Charlie, kvôli tomuto si ma nemusela ťahať z postele. Mohla si mi to povedať ráno."

    „Ja viem, ale... Nejde o toto. To bola len taká vsuvka. Brylee mi prikázal aby som ti to povedala skôr než začnem s tým, čo som objavila," na pár sekúnd sa odmlčala, trhane sa nadýchla a potom pokračovala, ,,Prečo by dvanásťročný chlapec oklamal svojich rodičov, že ide na stanovačku, keď na ňu skutočne mal ísť? A potom zrejme oklamal aj toho mladého Simonsa, no nie? Ten chlapec vedel, že sa k niečomu schyľuje. Som si tým istá. A utvrdilo ma v tom toto, sleduj pozorne!"

    Trochu sa rukami pohrabala vo vnútornostiach. Vyzeralo to akoby sa ich snažila odsunúť nabok. Jednou rukou mierne nadvihla žalúdok a druhou kývla na kapitána. Ten so znechuteným výrazom podišiel bližšie a nahol sa aby lepšie videl.

    „Pozri sa. Vidíš to? Tento výrastok tu nemá čo robiť. Je mäsitý ale vyzerá ako súčasť chrbtice, akoby to bol nejaký sval. Pomôž mi ho pretočiť na bok," prikázala mu. Sotva tak urobili znovu sa sústredila na vnútro tela. ,,A teraz pozorne sleduj čo sa stane, keď naň zatlačím."

    Prstom voľnej ruky sa dotkla zvláštneho výrastku a trochu silnejšie naň zatlačila. Z chlapcovho chrbtu začali vyrastať ostne. Keby to Roscoe nevidel na vlastné oči, neveril by tomu.

    „Čo to kurva-" Odskočil od tela akoby mu nejak mohlo ublížiť a s vypúlenými očami ho pozorne sledoval.

    „Myslím, že sa s tým už narodil," Charlie sa tvárila až prehnane nadšene na to, že sa práve hrabala v orgánoch mŕtveho dieťaťa, ktoré malo na svojej chrbtici divný výrastok a z tela mu vyrastali ostne. ,,Je to nejaký druh evolúcie. Akoby sa ľudstvo vyvíjalo a pripravovalo na posun. My sme teraz opice a tí, čo sú ako on sú noví homo sapiens sapiens."

    „Čo tým chceš povedať? Je tu viac takých ako je on?"

    „Presne tak! Rovnaký výrastok som našla aj v telách zvyšných obetí, ktoré sme objavili v priebehu týchto dvoch mesiacov. No nemali ho na rovnakom mieste. Shannon Jacksonová mala rovnaký no o dosť menší výrastok pri kľúčnej kosti. Nejak som to neriešila. Vtedy som si nemyslela, že to je nejak dôležité. Ďalšia bola Morrisová – tá mala výrastok tiež na chrbtici no ukrytý za pľúcami. A potom Phillips – krk. Našla som ho nechtiac keď som mu odtiaľ vyťahovala kus látky. Z Coxa sme našli iba hornú polovicu tela, no aj to stačilo. Aj pri Averym Coxovi som objavila tento výrastok, bol tesne za tenkým črevom. Všetci štyria boli už v dosť vážnom štádiu rozkladu. No Anthony McKinson nie. Coxov ani Phillipsov výrastok nič nerobil ale hádam, že len kvôli hnilobe. Avšak telo tohto chlapca ešte nie je až tak poznačené. Ten výrastok akoby mal vlastný rozum."

    „Myslíš si-"

    „Áno. Som si tým takmer na sto percent istá. Tí ľudia boli unesení a zabití len kvôli tomuto výrastku. Niekto vie o tom, že ľudská rasa prešla evolúciou, takmer bez povšimnutia. A ten niekto sa rozhodol, že sa vyvinutejšieho druhu zbaví za každú cenu. Roscoe, ak to takto pôjde ďalej, kto vie koľko ľudí ešte zomrie. Nemáme potuchy koľkí z nás majú tento výrastok. Môžeme ho mať aj my ale ešte sa u nás evolúcia neprejavila tak ako pri McKinsonovi. Brylee už o tom vie, no zaprisahala som ho aby to nikomu nepovedal. Túto skutočnosť si musíme nechať len pre seba. A medzi nami, dala by som ruku do ohňa za to, že v tom má prsty Spolok pravého Kríža."

    Roscoe zaryto mlčal. Vstrebával informácie, bolo ich priveľa naraz a boli priveľmi neuveriteľné. Ak Charlie hovorila pravdu, ktokoľvek v meste mohol byť ohrozený. On, jeho kolegovia, priatelia, dokonca aj jeho rodina. Čo ak malá Brooklyn vo svojom telíčku tiež nosí niečo takéto? Možno má taktiež nejaké schopnosti a on si to nevšimol len preto, že celé dni trávi v práci.

    So zaťatým päsťami a bez jediného slova sa pobral preč. Musí zistiť kto za tými únosmi a vraždami stojí. Aj keby dolapenie vinníka malo mať cenu jeho vlastného života. Pokiaľ to ochráni jeho blízkych a jeho mesto, bude preňho cťou zomrieť. Bol odhodlaný chytiť vraha nech to stojí čo to stojí.