Streľba, krik, ďalšia streľba a dokonca aj psí štekot. Riley zdvihla hlavu a otvorila nenapuchnuté oko. Veľa toho nevidela, keďže v miestnosti bola tma, no dokázala rozoznať aspoň obrysy svojej matky. Hľadela niekam za dcérin chrbát, aspoň to tak vyzeralo. A naraz všetko utíchlo. Ak by v tej chvíli niekomu v miestnosti spadol špendlík, znelo by to ako úder kostolného zvonu. Nastražila uši. Za ten čas, čo tu strávila, už vedela, že sa dvere do miestnosti nachádzajú za ňou, preto trochu natočila hlavu, aby lepšie počula. Chvíľu sa nič nedialo, a potom sa znovu ozval štekot psov. Trhlo ňou, keď začula, ako skáču na dvere a ich pazúry škriabu na staré železo. Ozval sa ženský hlas, na čo psy utíchli a pravdepodobne sa stiahli. Hneď potom ďalší výstrel. Dvere sa so škrípaním otvorili, do tmavej miestnosti preniklo svetlo, Riley prižmúrila zdravé oko. Niekto k nej prišiel a začal jej dávať dolu reťaze. Niekto ďalší prešiel k jej matke, na čo Riley reagovala negatívne a trhla sebou smerom k Vennice. Prekvapilo ju, že sa dokázala postaviť, už niekoľko dní len sedela a nohy mala slabé, preto hneď nasledoval pád. Niekto ju zachytil a podoprel. Otočila hlavu na tú osobu.

      „Riley, som poručíčka Grace Nightová. Bude to v poriadku, už sa nemáš čoho báť."

      Do očí jej udreli svetlá policajných sirén. Okolo vládol chaos. Policajti, psy, sanitky, kriminálnici. Poručíčka Nightová ju viedla pomedzi autá k jednej zo sanitiek. Riley sa obzrela. Do niektorého z vozidiel zrovna policajt tlačil mladého chlapca s rukami v putách. Sean. Blondiak k nej stočil pohľad plný bolesti, nešťastia a pocitu viny. Odvrátila hlavu a nechala sa vtiahnuť do sanitky.

•••••

      „S Riley sme si veľmi blízke. Poznáme sa už od základnej školy a-" Obrazovka televízie zhasla.

      „Pičoviny," zavrčala Riley a ovládač hodila na koniec postele, ku svojim nohám.

      „Riley!" zahriakla ju jej matka, ktorá s ňou ležala na rovnakej nemocničnej izbe.

      „No čo? Gala O'Sullivanová mi od štvrtého ročníku robí zo života peklo a teraz, keď som slávna," naznačila úvodzovky, „zrazu je moje siamske dvojča. Tak rada by som tej krave-"

      „Riley Moorová, varujem ťa!"

      „To ma už nenecháš ani nadávať?" oborila sa na Vennice, ktorá ju iba spražila pohľadom.

      „Nie, nenechám. Už sme sa o tomto bavili."

      „Áno, áno. Riley, pravá dáma by nemala nadávať. Riley, pravá dáma by sa nemala biť. Pravá dáma by nemala toto, prvá dáma by nemala tamto," odfrkla si. „Radšej mi povedz kedy nás odtiaľto pustia?"

      „Vo štvrtok už sa zas budeš vyvaľovať doma," usmiala sa na ňu, potom však zvážnela. „Zavreli ho, však?"

      „Neviem o kom hovoríš."

      „Hovorím o mladom Morganovi. Sean je spolupáchateľ, aj keď to všetko robil z donútenia."

      „Je úplne jedno prečo to robil. Nech zhnije v base, je mi to u riti. A už mi s ním daj pokoj," s týmito slovami sa pretočila na bok, chrbtom k mame. V odraze okna videla, ako Vennice ešte chvíľu hľadela na jej chrbát, než vzala do rúk jednu z kníh, ktoré jej priniesla pani Rolandová, ich suseda. Vedela, že jej mama sa na Seana nehnevá, no ona mu tak ľahko odpustiť nedokázala. Ak vôbec. Lenže... Čo ak by ona bola na jeho mieste? Čo ak by tá banda uniesla pani Morganovú a potom by vydierali Riley, len aby sa cez ňu dostali ku Seanovi? Chránila by Seana alebo svoju rodinu? Chránila by si mamu, dobre to vieš. Jej vnútorný hlas mal zase raz pravdu. Nech už sa s mamou akokoľvek hádala, vždy by si vybrala ju. Aké mala teda právo vyčítať Seanovi, že ju zradil? Zachumlala sa do periny a zavrela oči. Nechcela na to viac myslieť. Sean Morgan junior ju zradil a ona s ním už nechcela mať nič spoločné, bodka.

•••••

      „Ja neverím, že si povedala, že ste s Moorovou kamarátky. A ešte k tomu v televízii!" Coty rozhodila rukami.

      „Samozrejme, že som to povedala. Tá krava Moorová je teraz slávna. Musíme sa k nej chovať pekne, aby sa nejaká sláva ušla aj nám," uškrnula sa. Vždy bola sebavedomá, ambiciózna, šla si za svojim. Chcela byť slávna. A toto jej k tomu mohlo dopomôcť.

      „Hej, Gala, pôjdeš v piatok na Connorovu párty?" Margot sa snažila trochu odľahčiť situáciu, zmeniť tému.

      „Bože, Margot, ak chceš mať hlúpe otázky radšej si ich nechaj pre seba." Blondína pretočila očami. „Som jeho priateľka, jasné, že tam pôjdem."

      Connor Tracz bol útočníkom futbalového tímu ich školy. Tréner tvrdil, že jeho kariéra je veľmi sľubná. Na škole bol obľúbený a mal dobrú povesť, preto po ňom Gala hneď chmatla. Nikdy k nemu necítila žiadne hlboké emócie. Teda, minimálne sa nad tým nikdy takto nezamýšľala. Bola s ním už necelé štyri roky, bola na jeho prítomnosť, lásku a oddanosť tak zvyknutá, že pre ňu bol samozrejmosťou. Bola dokonca presvedčená o tom, že s ním ostane aj po strednej škole. Budú navždy ten dokonalý pár. Samozrejme, že budeme. Budem ženou slávneho futbalistu.

      „Dnes po mňa príde Philip, tak ma nemusíš odviezť," ozvala sa Coty po dlhom tichu.

      „Ja s tebou tiež nepôjdem, ešte musím ísť za pani Morrisovou."

     Gala si premerala čiernovlásku a druhú blondínu prísnym pohľadom, potom len mávla rukou a uškrnula sa.

     „Aspoň miniem menej benzínu," pokrčila ramenami. Rozlúčila sa s dvojicou a nasadla do auta. Kabelku hodila na sedadlo spolujazdca, naštartovala a pomaly vycúvala zo svojho parkovacieho miesta. Ešte naposledy zatrúbila na rozlúčku, než prešla bránou a po dlhých siedmych hodinách konečne opustila školský pozemok. Na najbližšej križovatke musela zastať, na semafore svietila červená. Zapla si rádio, začala prstami ťukať po volante do rytmu piesne. Započúvala sa do piesne tak veľmi, že jej zvonenie mobilu a trúbenie áut za ňou privodilo malý infarkt. Zahla ku krajnici, z kabelky vytiahla mobil a pozrela sa na obrazovku. Súkromné číslo.

     „Gala O'Sullivanová," ozvala sa monotónnym hlasom, keď si priložila mobil k uchu a stíšila hlasitosť rádia. Ticho. A potom chrapčanie a dychčanie. „Haló? Kto je tam?"

     Ozval sa tak prenikavý výkrik, až si blondína myslela, že jej to roztrhne ušné bubienky. Takmer odhodila mobil na druhú stranu auta, no včas sa zastavila a radšej len ukončila hovor.

     „Čo to kurva..." So zrýchleným dychom sledovala tmavú obrazovku svojho mobilu, akoby čakala, že osoba zavolá znovu. No už sa nič nedialo. Vrátila telefón do kabelky. Zvýšila hlasitosť rádia, oboma rukami pevne zovrela volant a zhlboka sa nadýchla. Určite to bol len nejaký hlúpy vtip od Connorových kamošov. Musel byť. Vrátila sa na cestu a pokračovala v ceste domov. Dá si horúcu sprchu, nejaké to sladké a možno si nanovo nalakuje nechty. A na celý ten divný telefonát zabudne.