Nikdy nebola zástancom vierovyznaní. Nikto z nich. Ale predstava Boha, predstava niekoho, kto ju a jej bratov a sestry zoslala na Zem, aby plnili jeho vôľu. Dávalo jej to dôvod myslieť si o sebe, že je niečo viac, než len obyčajný smrteľník. A preto si vzala jeho. Padlý bol muž, ktorého v mladosti skutočne milovala. Po čase však tento cit vyprchal a ona s ním ostala len z vypočítavosti. Oboch ich predsa zoslal On, aby hľadali démonov ukrytých v ľudských telách, a aby svet očistili od tejto špinavej spodiny, od Diablovho semena. Napriek všetkému však svoje presvedčenie nehlásali. Iba čakali. A tí, ktorých si vybral Boh, prišli za nimi. V poslednej dobe ich začalo prichádzať stále viac a viac. A čím viac Božích detí pribúdalo, tým viac nečistých duší umieralo.

•••••

,,V pondelok v noci v kanadskom meste Pearl Lagoon záhadne zmizol päťdesiatdva ročný Daniel Miller."

Televízor stíchol, obrazovka stmavla.

,,To je za tieto dva mesiace už šiesty. Ľudia sa začínajú sťahovať preč," sťažoval sa Roscoe, ktorý v dlani kŕčovito zvieral ovládač od telky. Bolo na ňom očividné, že sa musí veľmi ovládať aby ovládač od zlosti nehodil o stenu. Do tváre sa mu nahrnula krv a na čele mu navrela žila. Brylee si nebol istý tým, čo jeho priateľa štve viac. Fakt, že za tak krátku dobu zomrelo aj odišlo toľko ľudí alebo to, že tomu celému nevedel prísť na koreň.

Roscoe bol workoholik ako vyšitý. Aj napriek tomu, že naňho doma čakala priateľka a ich trojročná dcérka, väčšinu svojho času trávil v práci. A teraz, keď v Pearl Lagoon riadil sériový vrah, jeho milá Clementine ho už takmer nevídala. Prioritou bolo vyriešiť prípad a to sa mu teraz nedarilo.

,,Upokoj sa, prosím ťa." Brylee naňho vrhol káravý pohľad. ,,Ja rozumiem, že si-"

,,Ako sa mám podľa teba upokojiť?!" Udrel päsťou po stole a razom stál na nohách. Stolička, na ktorej sedel, sa prevalila a vzala so sebou aj pevnú linku, ktorá stála na stole. Vyzeralo to, akoby hluk Roscoea rozzúril ešte viac. ,,Ľudia v našom meste buď miznú, umierajú alebo odchádzajú! Čo ak by to bola Alessa, Claude alebo Hope? Čo ak by zmizol niekto z nich? Tiež by si tu tak pokojne stál a vravel mi aby som sa upokojil?!"

Roscoe ani nestihol žmurknúť, Brylee razom stál pri ňom, okolo ruky mal omotanú kravatu svojho kolegu a tvár mal sotva päť centimetrov od tej jeho.

,,Varujem ťa, Cooper. Moju ženu a deti z toho vynechaj. Radšej sa postaraj o bezpečie svojej rodiny," zavrčal a pustil ho. Staršieho akoby niekto oblial studenou vodou. Prekvapene zažmurkal a o krok ustúpil. Bryleeho Blacka nahnevalo len málo vecí. Ak sa mal Roscoe priznať, za celých štyridsať rokov, čo sa poznali, ho ani raz nevidel skutočne zúriť. Lee bol na to až príliš láskavý.

,,Prepáč mi to, Lee." V očiach sa mu odrážal úprimný pocit viny. ,,Ja len... Vieš, aký som. Bojím sa o Clementine, bojím sa o Brooklyn a bojím sa aj o teba a tvoju rodinu." Pretrel si tvár a povzdychol si. ,,Už sa našlo telo?"

,,Ešte nie. Morgan a Wrightová ho už tretí deň hľadajú. Vyzerá to tak, že psy stratili stopu niekde v severnej časti lesa." Black vzal z kopy spisov na stole jeden s názvom SPK. Pár krát ho prelistoval a trochu sa zamračil, na čele sa mu vytvorila hlboká vráska. ,,Zo šiestich zmiznutých sme našli len tri a pol tela. Asi som pesimista ale pochybujem, že sa Miller nájde. Ale je celkom zvláštne, že zmizol práve on. David Miller, Nemec, päťdesiatdva rokov, vdovec na invalidnom dôchodku. S ostatnými nezvestnými nemal nič spoločné. Povedz mi, čo mal tento chlap spoločné s Robin Morrisovou? Dvadsať ročná študentka vysokej školy, do Pearl Lagoon prišla iba na týždeň. Mala navštíviť svojich rodičov. Otec je z Afganistanu, matka rodená kanaďanka. Alebo tuto, Paulo Torres, sotva dvadsaťdeväť ročný detský lekár. Prisťahoval sa len pred pol rokom po tom ako sa rozviedol s manželkou. Zmizol ako prvý. Jeho otec je z Kolumbie, matka z Dánska. Manželka bola tiež Kolumbijčanka. Podľa toho, čo sme zistili, rozviedli sa pretože bol Torres neplodný a žena ho kvôli tomu podvádzala. Morrisová študovala žurnalistiku v New Yorku, mala snúbenca, veľa priateľov a bola dobrá dcéra. Miller žil sám, občas ho prišli navštíviť jeho synovia s rodinami. Nemali vôbec nič spoločné. Nerozumiem tomu. Je to akoby si ich vyberal náhodne."

Roscoe sa obrátil k bielej tabuli, na ktorej bolo pripnutých šesť fotiek. Štyria muži, dve ženy. Pozorne si ich prezeral, čítal si údaje, ktoré k nim boli napísané. Paulo Torres, Shannon Jacksonová, Robin Morrisová, Avery Cox, Tate Phillips, David Miller. Presne v takomto poradí zmizli. Nemali nič spoločné. Je dosť možné, že polovica z nich sa ani nepoznala. Torres sa nikdy nenašiel, z Coxa našli iba hornú polovicu tela. Nechápal to. Nerozumel spôsobu akým si vrah vyberal svoje obete a nedokázal nájsť ani motív. Bola to slepá ulička.

Z premýšľania ho vytrhlo zvonenie mobilu. Bez slova zodvihol a priložil si telefón k uchu. Keď sa o pár minút pomaly otočil späť k Bryleemu, v tvári sa mu odrážalo zdesenie. Cooper vyčítal z kamarátovho pohľadu otázku. Otvoril ústa aby mu povedal, čo zistil, no hneď ich znovu zatvoril. Toto sa zopakovalo ešte niekoľko krát, než sa konečne spamätal a prezradil mu obsah hovoru.

,,Našlo sa telo a nepatrí Davidovi Millerovi."

Keď dorazili do prístavu, miesto činu už bolo ohraničené páskou a plné policajtov. Na mieste bol už aj súdny lekár, ktorý skúmal telo. Ako neskôr zistili, telo patrilo mladému chlapcovi, mohol mať okolo desať až dvanásť rokov. Mŕtvola bola zohavená, miestami chýbalo mäso avšak to bolo zapríčinené rybami. Bolo šťastie, že chlapcovo telo priniesol príliv a prúd ho neodniesol ďaleko, inak by ho zožrali žraloky. O niečo ďalej pri jednom z mnohých policajných áut stála dvojica tínedžerov. Tmavovlasé dievča, o štipku nižšie než chlapec vedľa nej, sa triaslo a nahlas vzlykalo. Seržantka Bellová, ktorú sem preradili z New Yorku kvôli prípadu Robin Morrisovej, sa pokúšala mladú dievčinu vypočúvať, no tá zo seba nedokázala vydať ani hlásku. Chlapec ju pevne objímal okolo ramien a snažil sa ju upokojiť, no nijako sa mu to nedarilo. Roscoe kývol hlavou na Bryleeho a ten sa vydal ku dvojici, zatiaľ čo on sám zamieril k telu.

,,Tak ako to dnes vyzerá Charlie?" oslovil postavu, ktorá sa skláňala nad nahým telíčkom. Tá sa narovnala do plnej výšky a otočila holú hlavu smerom k nemu. V peknej tvári sa odrážalo nešťastie zmiešané s hnevom, no aj tak vykúzlila drobný úsmev.

Charlie bola černoška v stredných rokoch, vcelku vysoká, vďaka opätkom o dobrých desať centimetrov vyššia než Roscoe. Starala sa o svojho pubertálneho syna, keďže manžel - bývalý údržbár - sa aj napriek svojmu veku ešte necítil dospelý a nemal ani polovicu z jej zodpovednosti. Charlie Woodová bola silná žena, s ktorou pohlo len málo vecí. Avšak nikdy a nikomu neodpustila ak ublížil dieťaťu, aj keby to bol len vytrhnutý chumáč vlasov.

,,Nie je mŕtvy ani celý deň. Podľa štádia rozkladu to tipujem tak na šesť až sedem hodín. Podrezali mu hrdlo. Prekvapivo nezomrel na vykrvácanie. Utopil sa. Nechápem ako niekto mohol spraviť čosi také malému dieťaťu. Viem, že je to veľmi neprofesionálne ale... Dúfam, že toho hajzla rozstrielaš na sračky," zavrčala pri pohľade na zúbožené dieťa.

,,Keď zistím kto to urobil, dostane to, čo si zaslúži. Sľubujem." Odvrátil pohľad od lekárky keď kývla na dvojicu mužov, ktorí mali na starosti zabaliť telo a odniesť ho do pitevne. Radšej sa sústredil na kolegu, ktorý sa pri nich zastavil. ,,Tak čo si zistil, Brylee?"

,,Chlapec sa volá Sean Morgan junior. Vydarený synáčik nášho Morgana seniora. Takmer som ho nespoznal," poznamenal Lee akoby mimochodom, no potom hneď pokračoval, ,,strašne vyrástol odkedy som ho videl naposledy. Ale späť k veci. To dievča je Riley Moorová, dcéra tej učiteľky, Vennice. Podľa toho, čo povedal mladý Morgan, s Riley v noci odišli zo svojich domov sem do prístavu. Vraj to robia celkom často. V noci utekajú z domu, povozia sa na lodi jeho otca a nad ránom sa vrátia. Keď sa vracali Sean do niečoho narazil tak zastavil loď, aby sa pozrel, čo to bolo. Vtedy si všimli to telo. Ihneď zavolali políciu."

,,Myslíš, že mohlo ísť o toho istého vraha?"

,,Buď to alebo nám tu riadia rovno dvaja."

,,To radšej ten jeden," povzdychol si Roscoe a venoval telu zabalenému v čiernom vreci ešte jeden krátky pohľad. ,,Akoby na jedno ráno nestačila len jedna mŕtvola!"

•••••

V starom, už roky nepoužívanom, sklade vládlo šero. Človek by očakával, že sa tam ozve maximálne myška alebo potkan, ktorý len prebehne okolo a bude pokračovať ďalej vo svojej ceste za kusom jedla. Avšak namiesto ticha bolo miesto vyplnené zúfalým krikom. Muž s ostrými zubami a hadími očami v pravej ruke zvieral dlhý ozubený nôž. Nechty druhej ruky zarýval do netopierieho krídla. Nôž sa zarezával do mäsa a na škaredej dlhej tvári sa roztiahol široký úsmev, až desivý úškľabok, ktorý odhalil takmer celý chrup muža. Keď žene kľačiacej pred ním, zviazanej reťazami, odrezal aj druhé krídlo, v tme zažiaril pár krvavo červených očí a od stien skladu sa začal odrážať krutý smiech, podobný škrípaniu hrdzavej brány.

,,Tak čo, drahá Pruedance? Už si si to rozmyslela?" Pár dlhými krokmi prekonal vzdialenosť medzi ňou a stenou, ktorá mu poskytovala tieň a ukrývala ho v ňom. Nahol sa k nej, svoje oči uprel do jej žltých, priam až mačacích. Chytil ju za bradu a donútil ju zakloniť hlavu. Zúrivo zavrčala a napľula mu do tváre sliny zmiešané s krvou.

,,Naser si, bastard! Padlý anjel... Hovno! Obyčajná kurva, to presne si. A tá tvoja krava..."zasyčala na neho. Trhlo jej hlavou dozadu, keď ju muž za ňou chytil za vlasy. Z úst sa jej vydralo bublavé chrčanie, keď nôž prešiel jej hrdlom ako maslom.

,,Ale no tak, Reptile, to je za tento týždeň už tretia mŕtvola. Chcel som sa jej ešte na niečo opýtať, bože môj! Ach, Pane, odpusť mi toto rúhanie." Zodvihol zrak ku stropu, akoby tam mal nájsť odpovede na všetky otázky sveta, medzi tým zo saka vytiahol zbraň a namieril ju na muža oproti. ,,Keby si nebol tak verný chlap a nebol by si pre mňa užitočný, asi by som ťa zastrelil. Vážne, Reptile, rozmýšľaj trochu než niečo urobíš. Pane na nebi!"

Zvrtol sa na päte a zamieril k východu. Na drahých nohaviciach a ešte drahších topánkach mal niekoľko kvapiek krvi tej úbohej ženy. Nasadol do limuzíny, ktorá čakala pred chátrajúcou budovou. Vodič za ním zabuchol dvere a sadol si za volant. Keď sa auto dalo do pohybu, Padlý cez tmavé okno pozoroval, ako pár chlapov odchádza zo skladu. V rukách zvierali tašky, z ktorých kvapkala krv a vsakovala sa do zmrznutej zeme. Ďalšie Diablovo dieťa očistené od svojich hriechov a poslané na onen svet aby zasadlo pred Boha a započalo tak svoj posledný súd.