Keď som objavil v schránke tento dopis tak som nevedel čo od toho očakávať. Či sa mám báť alebo by som mal byť šťastný, alebo byť nahnevaný. Bol to dopis od mojich rodičov, ktorých som už dlho nevidel a nevedel som či na tom chcem niečo meniť. Celkom som takto bol spokojný áno viem poviete si že som bezcitný lenže odohralo sa tam niečo na čo by som najradšej zabudol. Ten dom v ktorom som vyrastal sa stala ohavná vec asi pred pol rokom. Ale to až neskôr lebo najprv si prečítam čo mi napísali. Bývam na Slovensku a som zde spokojný bývam zde rodinném domku ktorý som kúpil pre mňa a pre svoju rodinu. Moju ženu Klaudii a naše děti Paľko a Klárka sú taký zlatý aj keď bohužiaľ už je moja žena rok tam hore medzi hviezdami. Ale aby som sa vrátil k rodičom ide o to že nenávidím svojho brata a rodičia sa za neho ešte postavili a preto ich tiež nemám moc rád.
Otvoril som dopis od mamy.

Milý Paľo,
Viem že sa to medzi nami pokazilo čas už nejde vrátiť naspäť. Viem že po strate Klaudie tažké a si sám na svoje děti. Ale nechci ztratit kontakt zo svojími vnúčatami. Ale aj tak myslím si že by bolo pekné keby si sa tu zastavil aj s deťmi. Ťažko sa mi to píše lebo viem ze sme o teba opäť prišli a teraz aj o svoje vnúčatá. A ako sa vlastne vôbec máte? Ako sa majú děti?

Moja mama má pravdu nemôžem im zobrať kontakt s deťmi príjmu ich pozvánku na návštevu. Musím pripraviť děti aby sme mohli ísť nie vždy to bolo jednoduché bolo veľa nocí bez spánku. Ale keď už som bol na tom zle tak som ju stretol. Bola jej tak podobná až to bolo neuveriteľné.

Asi pol roku po tom čo som prišiel o Klaudii bol som sa prejsť aj s deťmi. Tlačil som kočík a v tom som uviděl mladu slečnu a tiež mala kočík a vyzerala byť smutná. V tom sa jej rozjel kočík k vozovke po ktorej išiel vodič ale nedával pozor takže nemohol vidieť kočík. Bezpečne som postavil kočík bokom a išiel som zachrániť to malé, chytil som kočík a rýchle s ním dobehol na chodník.
Vydesená slečna mi začala ďakovať a vodič zastavil a prišiel sa ospravedlniť.
,, Ďakujem vám pane. Som hlúpa že som malém přišla Patrika. Som vám nesmírně zaviazaná. A ináč ja som Klára." Jej výraz bol zúfalý a smutný tak veď malém přišla o svoje dieťa.
,,Ale nieje za čo veď dôležité je že sa mu nič nestalo a že je v poriadku." Poplácal som ju po rameni. Bola milá a pěkná.
,, Čo keby som vás pozval teraz niekam na kávu alebo čaj?" Milo som jej nabídl aby som s ňou strávil odpoledne a lepšie ju spoznal.
,,Do nieje až tak zlý nápad aspoň sa vám budem môcť odvďačiť."
Išli sme do najbližšej kaviarni a sadli sme si na záhradku ja som si objednal čaj a ona kávu. Po ceste sme toho prebrali dosť ale aj tak mňa zaujímalo či niekoho ma alebo nie.
,,Viete len tak sa nevidí že by išiel otecko sám s deťmi bez ženy. Žena zostala doma?"
Hneď ako sa opýtala tak sa mi vybavil pohľad na ňu a bolo mi smutno bola taká úžasná.
,,Deje sa niečo pane?" Tvárila sa ako by ma chápala podala mi ruku na moju ruku.
,, Vieš je to také smutné už je to pol roka čo moja žena umrela. Umrela hneď ako porodila tyto dva poklady." A pozrel som sa na svoje poklady. Chcelo sa mi plakať a ona ku mňa prisadla a objala ma. Sucitným pohľadom sa na mňa pozrela.
,,To ma veľmi mrzí prepáč nechcela som ťa rozrušiť."
,,V pohode nič sa nedeje. A čo ty? Ty nemáš partnera?"
,, Vieš bol to hlupák a tyran utiekla som od neho teraz bývam sama."
Keď sme obaja dopili ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom sme išli domov.

Dnes sme priatelia ale zatiaľ spolu nebýváme ale verím že to nemusí dlho trvať. Jej dieťa je šikovné a prijal som ho a ona zasa prijala mojich detí. A práve som jej oznámil či by so mnou išla so mnou ku mojím rodičom.
Nakoniec sme sa dohodli že ja pôjdem svojím autom a ona svojím tak sme sa dohodli.

Už som zasa tu veľký pekný dom ktorý nám pomáhal stávať môj dedko. Vybavujem deti z auta keď ku mňa príde Klára.
,, Myslíš že to je dobrý nápad brať ma tu?"
,,Neboj sa všetko bude v poriadku rodičia sú milí a určite sa im budeš páčiť." Usmial som sa na ňu a objal.
Mal som trocha strach predsa len boli to moji rodičia ale proste nevedel som ako príjmu moju novú priateľku.

,, Ahoj Paľo. A dobrý deň slečna." Mama aj ocko nás odzdravili keď sme vošli. Tiež sme pozdravili. Bolo na nich vidieť že sa im uľavilo že nie som sám.
,,Mama, ocko toto je Klára." Potriasla si s nimi rukov a usmiala sa na nich.
A aby som sa vrátil ku tomu čo sa zde stalo tak brat za neprítomnosti rodičov podviedol svoju ženu Máju a to mu nikdy nezabudnem a aby toho nebolo málo tak pri jednej návšteve som objavil niečo ako výhrůžku pre mojich rodičov.

Vďaka že ste dočítali až tu lebo chcel som vám ukázať ako to nakoniec dopadlo s Pavlem a úprimne je s Klárkou šťastný a majú tri zdravé deti. Nakoniec mali sobáš a veľmi často sa navštevujú s rodičmi. 😍😘😍 A dúfajme že im to vydrží až do smrti. Vďaka za každý pozitívny ohlas vote a komentár a nabudúce sa na vás budem tešiť.