Prebudil ju mokrý pocit na tvári, niečo ju oňuchávalo, olizovalo a štuchalo do nej. Rýchlo sa posadila, čo bola veľká chyba. Z toho prudkého pohybu sa jej zatočila hlava, navyše ju rozbolel snáď každučký sval v tele. Bolesť bola neznesiteľná, ťažko sa jej dýchalo, lapala po vzduchu ako ryba na súši. Unavene sa zase zviezla na zem v ľahu to bolo znesiteľnejšie.

Zavrela oči a snažila sa utriediť si myšlienky na to, čo sa vlastne stalo. Útočník sa vrátil a pokračoval v začatej činnosti.

„Aj ja ťa rada vidím Storn." Potľapkala kobylu po jej čiernej zamatovej srsti, tá jej v odpoveď zaerdžala. „Pokiaľ si dobre spomínam na zavolanie si mala prísť, namiesto toho som behala po lese a hľadala strateného koňa! O tom si ešte pohovoríme mladá dáma..." Preniesla žartom šťastná, že sa Storn nič nestalo. Už prestávala dúfať, že kobylu znovu uvidí.

Urazená Storn odskočila a kývala hlavou hore dole a popritom fŕkala na všetky strany a dupala kopytami vo svojom podivnom tanci. Zdalo sa, že jej rozumie, bola mimoriadne bystrá. Atarejské kone neboli ani zďaleka všedné, vládli svojou vlastnou mágiou. Dokázali premeniť svoj vzhľad, napríklad zmeniť farbu srsti. Síce nerozprávali no učili sa veľmi rýchlo a dokonca dokázali komunikovať so svojím majiteľom pomocou výjavov, ktoré videli. Storn jej pravidelne do mysle vkladala obrázky ovsa, jablka či iných maškŕt. Podľa legiend však mala byť komunikácia rozsiahlejšia, no Aislinn sa nikdy nepodarilo prísť na ten správny spôsob. Toto plemeno bolo vzácne, na pokraji vyhynutia. Svojho jazdca si vyberal samotný kôň, nedalo sa ho jednoducho kúpiť alebo skrotiť ako býva zvykom.

Skúsila svoje šťastie znovu, tentokrát sa však zdvíhala pomaly a opatrne. Zaostrila na scénu odohrávajúcu sa len niekoľko metrov od nej. Drak pozorne sledoval muža sediace vedľa neho, ako dravec striehol na svoju korisť.

„Konečne si hore, nechcel ma k tebe vôbec pustiť ledva som ti stačil vyliečiť najväčšie zranenie." Caden rozhodil rukami a pošúchal si niekoľko dňové strnisko na tvári a prehrabal vrabčie hniezdo na hlave v snahe ho trochu upraviť.

Vyzeral zúbožene a nie ako ten starý, namyslený a arogantný generál čiernych rúk, čo jej pravidelne znepríjemňoval život. Zo všetkých ľudí, ktorých poznala v minulosti, bol práve on na najnižších priečkach v obľúbenosti.

Pokúsil sa zdvihnúť zo svojho miesta ale drak mu dal vrčaním jasne najavo, že sa k Aislinn nemá približovať. Kto by povedal, že Plamienok bude lepší ako strážny pes.

Prezerala si svoje zranenie na bruchu, po diere, ktorá tam predtým trónila zostala len zaschnutá krv ako pripomienka. Už chápala prečo sa cíti tak strašne, bola to hojivé mágia, čo ju zachránila. No tá si vždy vyberie svoju daň a žiadne väčšie kúzlo nie je tak úplne zadarmo.

Vždy sú dve možnosti pri hojení druhých, buď uberáte z vlastnej životnej energie alebo túto cenu zaplatí vyliečený. Teraz bude musieť nazbierať stratenú energiu a zotaviť sa, no to bude trvať niekoľko dní.

„Čo tu robíš?" Vyzvedala v snahe pochopiť tento rébus.

„Takže žiadne, Ahoj Caden ako sa máš? Rada ťa opäť vidím a ďakujem, že si mi zachránil krk už zase?!" Kapitán sa pri tom držal za srdce a snažil sa napodobniť tón jej hlasu. „No dobre takže vynecháme úvod a ideme priamo k veci. Previedla ma sem tá tvoja pekelná kobyla, mimochodom čo je vlastne zač?"

„Neviem o čom hovoríš, je to obyčajný kôň čo má rád svojho jazdca." Jeho námietky odbila mávnutím ruky a pokračovala. „Čo boli zač tí, čo nás napadli?"

„Osobná garda kráľovnej, nevidela si uniformy? Alebo si sa príliš udrela do hlavy?!" Jeho uštipačnosť Aislinn neskutočne otravovala a vytáčala.

„No dobre ale prečo ma chceli zabiť? Veď som sa im predstavila."

„Pretože si stratená kráľovná a Griselda sa rozhodne nechce vzdať svojej koruny. Vlastne je zázrak, že ešte žiješ. Celkom by ma zaujímalo ako sa ti podarilo, keď ťa hľadalo pol kráľovstva."

Potvrdili sa jej obavy z minulej noci, zmenilo sa viac ako si predtým trúfala pripustiť. V tom momente sa jej rozpadli všetky plány. Teta jej nielenže nepomôže, ona ju chce zabiť.

„Ja nie som stratená kráľovná, nikde som sa nestratila! Odišla som sama z vlastne vôle." Pokúšala sa o rozhodný tón, ale hlas ju zradil a zakolísal. Nech sa akokoľvek snažila byť silná, zistenie, že jej jediná rodina ju opustila, bolo príliš bolestné.

Aj kapitán si to všimol a opäť sa pokúsil k nej priblížiť, ale drak bol neoblomný. „Plamienku nechaj ho prosím." Vydýchla Aislinn potichu, ale stačilo to.

Caden pokľakol vedľa nej a pozorne si prehliadal jej drobné šrámy, na líce jej nežne položil ruku. Jedno z jeho znamení sa rozsvietilo a vzápätí sa mu z ruky začala rinúť zlatá žiara. Cítila ako jej bolesť ustupuje, bolo to nesmierne príjemné, ale musela ho zastaviť inak by prišiel o príliš veľa energie. Už teraz vyzeral byť unavený so silami na konci.

„Ďakujem som v poriadku." Jeho ruku vzala do svojich.

Povzdychol si a posadil sa vedľa nej, dobre vedel, že je príliš tvrdohlavá, než aby priznala pravdu. Keď ju našiel bola na pokraji smrti, vytiahol ju hrobárovi z lopaty. Pri pomyslení, že by dorazili o pár minút neskôr sa mu robilo zle od žalúdka. Kedysi prisahal, že ju ochráni aj za cenu vlastného života a sklamal.

„Nemôžeš to brať doslova Aislinn, mnohí stále veria, že sa jedného dňa vrátiš. Stratená kráľovná ťa volajú, pretože si stratila vieru v lepšie zajtrajšky ale hlavne sama v seba."

Odmietavo pokrútila hlavou, ju už nič dobré nečakalo, ak nedokázala ochrániť vlastného manžela, ako by mohla byť dobrou vládkyňou? Svoje utrpenie si zaslúžila, bol to trest za jej previnenia.

„A čo ten drak?" Prerušil Caden ťaživé ticho a hlavou ukázal na Plamienka ako keby tam bol ešte nejaký iný.

„To je môj priateľ, nie je zlý. Nikomu neublíži nemusíš sa ho báť." Pomaly sa postavila, a podišla k menovanému. Vtisla mu veľkého hubana na nos a ten ju na oplátku olízal.

„Takže mi neprezradíš ako si skrotila draka?" Vyzvedal ďalej.

„To je dlhý príbeh. Radšej mi povedz ako sa ti podarilo premôcť všetkých tých mužov?"

„Hovoria si Kermatiani." Doplnil ju a pokračoval. „Zase ma podceňuješ?" Žartovný tón bol naspäť, odpovedi sa však nedočkal len pozdvihla jedno obočie. „No dobre mal som pomoc, sme tu viacerí. Poslal som ich aby nás strážili kým sa konečne zobudíš."

„Hm kermatian, neznamená to smrť?"

„Presne tak, sú veľmi nebezpeční a..." To už ale Aislinn nepočúvala, skusmo sa postavila na vratkých nohách a rozbehla sa privítať s ostatnými.

„Stále ako malá, nič sa nezmenilo." Skonštatoval ešte Caden a vydal sa za ňou. Nevšimol si už ako drak nepatrne prikývol.