Vrhla sa do náruče prvému na ktorého narazila, onedlho ten povyk prilákal ďalšie známe tváre. Ani si neuvedomila, ako veľmi jej v skutočnosti chýbali. S týmito mužmi strávila kopu času, spoločne sa potili na cvičisku, krvácali na bojisku a oplakali každého nebožtíka akoby bol z rodiny. Čierne ruky bola jej jednotka čoby kráľovnej, osobná garda pripravená položiť za Aislinn život a ona im to oplácala rovnakou mincou. Neboli pre ňu len poddaní, ale hlavne priatelia. Verne ju sprevádzali od toho dňa, kedy jej po prvý krát na hlavu položili korunu. Aj napriek tomu, že sa titulu vzdala a bola vlastne uprchlík, nezanevreli na ňu, práve naopak ich oddanosť nemala konca.

Boli tu skoro všetci, večne usmievavý Martell stál po boku Haydenovi, ktorého krásnu tvár lemovali anjelsky vyzerajúce kučery. Mrzút Deimos so zlatým srdcom aj Rhys s veľkou jazvou ako nepeknou spomienkou na bitky. A sprievod uzavrel ten najhanblivejší člen družiny, postával kúsok od ostatných. Teda vlastne ona postávala, jediná ženská členka v celej dlhej histórií čiernych rúk menovaná samotnou kráľovnou. Aj po všetkých tých rokoch bola na to Aislinn hrdá, jej jediné dobré rozhodnutie vôbec.

„Nesrin, ani nevieš aká som rada, že ťa vidím!" Zvýskla a stisla dievčinu vo vrúcnom objatí. Tá sa červenala ako prezretá rajčina.

Kapitán ich sledoval a v očiach sa mu zračila ľútosť, jeho nikdy nemala tak rada. Vedel, že si za to môže sám, nikdy ju na cvičisku nešetril a v snahe vychovať z nej dokonalého bojovníka, zničil ich priateľstvo. Pre urážky nikdy nechodil ďaleko a dúfal, že ju tým motivuje k lepšiemu výkonu, ale splietol sa a za svoj omyl zaplatil privysokú daň.

„Musíme ísť, nie je tu bezpečne. Zbaľte veci a vrátime sa na domov." Prerušil nakoniec Caden ich radosť z toho, že sa opäť stretli. Smiech a príval klebiet utíchol, všetci sa vydali splniť rozkaz ako poslušní vojaci. Len Aislinn ho prepaľovala pohľadom a ak by sa ním dalo vraždiť, bol by dávno mŕtvy.

„Môžu prísť ďalší, na toto bude čas aj neskôr."

„A kedy presne?" Odsekla nahnevane, síce v kútiku duše vedela, že má pravdu, no to ju nezastavilo.

Odpoveď však neprišla, zvrtol sa na podpätku a pridal sa k svojej jednotke. Pomáhal s prípravami na cestu, ani sa nenazdala a bolo všetko hotové. Ona však ani zďaleka nebola nachystaná dať im opäť zbohom, veď len teraz ich našla. No nemala príliš na výber a musela s Plamienkom hľadať útočisko inde. Ohrozili by ich a to nemohla dopustiť, teraz po nich nešli len draci ale aj Griselda a jej armáda.

Aj keď jej srdce pukalo a slzy zadržiavala len silou vôle, sledovala ako jeden po druhom miznú v hustom poraste. Snažila sa na pamiatku uchovať si ich tváre, skôr než vyblednú ako stará maľba. Po boku jej verne stál drak a teraz už aj kobyla za čo bola nesmierne vďačná, nebude predsa sama.

„Nezdržuj a poď!" To sa po ňu vrátil kapitán a veliteľským tónom jej dával ďalší z jeho množstva rozkazov. Ako vtedy ani teraz nezabral, ona nebola jeho podriadená nech si ten horenos myslí, čo chce.

„Ďakujem za pomoc, ale ďalej si pôjdeme vlastnou cestou." Tentokrát sa jej hlas nezakolísal a nezradil ju, Plamienok zavrčal na potvrdenie jej slov.

„Zbláznila si sa?!" Zrúkol po nej hystericky. „Kam si myslíš, že pôjdeš? Vôbec netušíš, čo všetko sa zmenilo. Nič nie je ako predtým!" Snažil sa k nej priblížiť, ale drak bol pridobrým strážcom. Kľudne ho zabije ak bude musieť, nenechá ju tu samú aj keby ju mal násilím odvliecť, premietal v duchu. „Oni sa nevzdajú nakoniec ťa dostanú, nemáš sa kam ukryť, poď s nami, maj rozum." Skúšal to znovu keď videl, že neodpovie.

„Ak pôjdem s vami, tak nás zabijú všetkých. To bude tá zmena, ktorú tak veľmi chceš?" Nedala mu šancu na odpoveď. „Ja už nie som kráľovná, teraz máte Griseldu a hoc o vaše služby zjavne nestojí, musíte zostať verní korune, inak aj z vás budú utečenci bez domova."

„Kam chceš ísť?" Spýtal sa a v hlase mu zaznievalo zúfalstvo.

„Pôjdeme..." Vetu nedokončila pretože vlastne sama nevedela kam ísť, jej plány sa roztrieštili na milión malých kúsočkov. „Baltos," vydýchla nakoniec. „Áno, tam pôjdeme k svetlým čarodejom," ubezpečovala skôr samu seba. „Tam budeme žiť v mieri, ich kráľ bol rodinným priateľom, isto ma nechá žiť v ich kraji."

Caden sa rozosmial, bol to ale horký smiech. „Kráľ a kráľovná sú mŕtvi a hranice uzavreté, už dávno nie sme spojenci Aislinn. Práve naopak schyľuje sa k vojne medzi čiernymi a bielymi čarodejmi."

Neveriaco krútila hlavou neschopná prijať to, čo počula, to nemohla byť pravda. Od nepamäti držali spolu, navzájom si pomáhali a podporovali sa. Baltos a Tenebrose bývali jedna ruka, ako svetlo a tma, tak aj oni sa potrebovali navzájom. Cez deň slnečný svit napomáha všetkému rásť a v noci celý svet uľahne k odpočinku a sníva svoje sny. Kým čierni čarodeji mali silné útočné kúzla, bieli mali zase nezdolnú obranu. Ale nie len to, boli nadanými liečiteľmi a veštcami, udržiavali zem úrodnú.

Len spolu dokázali čeliť nepriateľom, bok po boku, útok s obranou, to bolo ich tajomstvo úspechu a dôvod prečo celé tie roky dokázali prežiť nájazdy Rasekov. Ak sa teraz rozdelia, budú v obležaní nepriateľmi - z jednej strany draky a z tej druhej obri. Vedela, že Griselda nemala v obľube Baltos a vždy ich považovala za slabochov. Nenapadlo ju však, že je schopná svojou nenávisťou spôsobiť takúto pohromu.

„Čo sa im stalo? Kto usadol na trón?" Vyzvedala ďalej v snahe pozliepať si aj posledné kúsky skladačky. Bielym čarodejom vždy vládol kráľ a čierni mali zase kráľovnú. Ďalší z rozdielov medzi nimi, kým u nich boli muži nadanejšími mágmi, v Tenebrose naopak, ženy mali silnejšiu čarodejnú moc. A kráľovstvo a jeho poddaní boli mocní len tak, ako ich vladár, keďže čerpali kúzla hlavne z neho.

„Nikto presne nevie, ale šušká sa, že za to môže Griselda. Novým kráľom sa stal Agron, ten jediný to prežil z rodiny."

„Agron kráľom to si neviem predstaviť, pamätám si ho ešte ako malého chlapca, s ktorým sme sa hrávali, kým naši mali jednanie." Zaspomínala si a nedokázala sa ubrániť úsmevu. Bol to riadny huncút.

„Poď s nami aspoň kým vymyslíme, čo bude ďalej. Ani ja ani ostatní už nechceme slúžiť kráľovnej, zničila všetko, čo sa dalo. Niekto by ju mal konečne zastaviť." Ako topiaci sa chytal aj toho najmenšieho stebla.

„Ak myslíš mňa, tak na to rýchlo zabudni. Ja s tým nemôžem nič robiť a ani nechcem, to už nie je môj problém." Odmietavo si prekrížila ruky a jej pohľad stvrdol.

„Nie ty, ale my spoločne by sme mohli. Ja viem, že si prišla o svoju mágiu. Cítim to a možno nájdeme liek na tvoj problém. Ešte si sa ani úplne nezotavila..." Zmĺkol uprostred vety, možno mal použiť inú formuláciu, pretože Aislinn výrazne zbledla. Nikdy nebol dobrým rečníkom, mal sem poslať niekoho iného, takto ju opäť stratia a možno už nebudú mať toľko šťastia, že sa ešte niekedy stretnú.

Ako vždy aj tentokrát si opakovala svoju mantru i keď už dávno nebola malou princeznou. Zatlačila slzy spolu s bolesťou hlboko do svojho vnútra a hrdo vystrela hlavu. Kráčala smerom od kapitána čiernych rúk a v pätách mala svoj vlastný malý zverinec. Drak a kôň boli to jediné, čo potrebovala.