Vzdychla som si.

Nevadí mi, keď sa dostanem do pekla za svoje hriechy. Keby to tak nefungovalo, ľudia by stratili nádej, že existuje akákoľvek spravodlivosť na tomto svete. Keď mi niekto konečne obrúsi rohy a zhodí ma do pekla, pôjdem tam.

No nateraz viem len jedno. Nech sa bude diať čokoľvek, nemôžem ešte zomrieť. Bolo tu ešte niečo, čo som potrebovala doriešiť. Isté povinnosti. Napríklad pomstiť Lauru. Hoci to vyzeralo akokoľvek. Možno neviem, čo bol jej skutočný žáner, ale riskovala svoj život tým, že zachránila ten môj.

Chcem veriť, že to urobila kvôli mne. Pretože som jej za tých pár rokov skutočne nebola ukradnutá a ona sa nechcela pozerať nato, ako umiera jej kamarátka. Chcela som tomu veriť viac než čomukoľvek.

Zakrútim krkom, kosti v ňom mi bolestivo zapraskajú. Ignorujem Setha, prejdem popri ňom akoby bol len vzduchom a zastanem pri stole s rozsypanou kozmetikou. Viem, že nie je dobré lipnúť na minulosti. Prstami prejdem po bielej papierovej škatuľke potiahnutej lesklým celofánom. Laurine cigarety. Počas našich spoločných školských dní som ju ani raz nevidela fajčiť.

Pozriem na Setha. Stojí tam, ruky ma prekrížené na hrudi a chrbtom sa opiera o stenu. Díva sa na mňa, ale nehovorí nič. Odmieta pohľadom skĺznuť po jej veciach. Akoby nemohol zniesť pohľad nato, že tento obývaný byt je prázdny.

„Nevedela som, že Laura fajčila cigarety."

„Len zriedka," mykne plecom. „Hlavne počas skúškového."

Chytím do ruky jednu z dlhých tenkých cigariet. Sú elegantné presne ako ona. Neviem si predstaviť, že by niekedy fajčila iné cigarety. Tieto sa úplne hodia k jej charakteru. Pokrútim ju v prstoch a premýšľam nad tým, že si ju zapálim. Viem však, že neznášam cigaretový dym. Matkin nový priateľ je tuhý fajčiar a ja som vždy neznášala smrad, ktorý za sebou zanechával.

Vložím cigaretu naspäť do škatuľky a vložím si ju do vrecka. Stretne sa tam s jej čerešňovým leskom na pery. Zovriem okolo nich prsty vo vreckách.

Chcem tu bývať. Chcem sa starať o tento byt. Ak sa Seth vrátil z pekla, dokáže to aj ona. Verím tomu.

„Myslíš, že sa nejako viem dostať k majiteľovi tohto bytu?"

„Chceš tu bývať?" zažmurká na mňa.

Možno ma to zabije. Bývať v byte svojej mŕtvej kamarátky. A možno nie. Možno mi to bude pripomínať celý život, kým v skutočnosti sme.

„Áno," odpovedám mu odhodlane.

„V jej papieroch určite nájdeš zmluvu. Len povedz, že si sa s ňou vymenila. A že tu budeš bývať ešte so svojim priateľom."

„Prosím?"

„Dobre si počula. Rozdelíme si nájom a budeme tu bývať spolu."

„Žartuješ."

„Nie."

„Nakázala ti to Lilith? Aby si na mňa dával pozor?"

Prikývol a nepovedal nič. Nemohla som tomu uveriť. Ako len môže byť taký idiot? Ako môže po tom všetkom, čo urobil, len tak prísť ku mne a zahlásiť mi, že so mnou býva? Načisto sa zbláznil?

„Nikdy, Seth. Nenávidím ťa," zavrčím na neho.

„S tým dokážem žiť," odvetí prosto. „Si nový démon a nie je to nič iné, iba štandardný proces, ktorý Lilith robí. Udržuje kontrolu nad novými jedincami, aby náhodou nedostali bláznivý nápad zosadiť ju z trónu."

Alebo sa jej pomstiť za smrť svojej kamarátky.

Jeho slova sa mi preženú mysľou, musím cúvnuť o krok. Už je to dávno, čo som počula jeho cudzie myšlienky v mojom vlastnom tele.

„Ako to..."

„Nie sme hlúpi, Devi. Myslíš si, že si jediná, kto naviazal nejaký druh partnerstva a snaží sa o pomstu?

Teší ju to. Teší ju to, že ťa zožiera nenávisť k nej a napriek tomu vieš, že proti nej absolútne nič nezmôžeš. A potom, keď sa dostaneš na takú úroveň, že by si ju mohla náhodou zabiť, tak sa ťa zbaví skôr ako si uvedomíš, že nato konečne máš."

A čo keď si to neuvedomí? Čo keď svoju moc ukryjem?

„Neskryješ sa pred ňou," povie akoby mi čítal myšlienky. „Má pred tebou niekoľko storočí náskok. Keďže sa dostala na trón, musela byť ešte horšia, než my všetci dohromady. Na tróne je miesto len pre jedného. Preto je princezná princeznou a nikdy sa nestane kráľovnou, Devi."

Musím sa upokojiť. Zlosť vo mne len tak vrie a začína presakovať na povrch. Nemôžem si dovoliť strácať nervy, musím pôsobiť krotko a odovzdane. Nielen pred ňou, ale aj pred Sethom. Musím ich všetkých presvedčiť, že sa jej bojím, že sa jej neplánujem postaviť. A popritom iba nájsť spôsob, ako získať čo najviac sily.

„Ako dlho tu budeš?" opýtam sa.

Pousmeje sa. Zdá sa, akoby si myslel, že som absolútne zmierená s ním ako mojim spolubývajúcim. Nie som, ale to mu dám pocítiť neskôr. Potrebujem sa o nich dozvedieť čo najviac. A to čím najskôr.

„Kým Lilith neuzná, že pre ňu nie si hrozba. Po každom kŕmení jej odovzdáš časť svojej mágie. Jednoducho si na ňu spomenieš, predstavíš si jej energiu a pošleš jej kúsok svojej. Ona to pocíti, je to ako výboj, ktorý ti roztancuje kožu. Bude vedieť, že je to od teba. Mágia každého z nás chutí inak.

A potom ťa nechá žiť si po svojom, pokiaľ budeš stále posielať časť svojej mágie a chodievať na tieto orgie, ktoré organizuje. Dúfam, že to pochopíš a nevymeškáš ani len jeden."

Bola by som hlúpa, keby som na ne nešla.

Je to jedna z najlepších príležitostí, aké budem mať. Možnosť nakŕmiť sa len zo vzduchu. Keď si spomeniem na búrku vášní v miestnosti, rozhorí sa vo mne túžba. Je to pre mňa ako raj. Navyše sa môžem stretnúť s ostatnými démonmi, uvidieť znova Lilith, zisťovať, čo sa deje. Nech budem tie večierky akokoľvek nenávidieť, musím tam ísť.

Z myšlienok ma pretrhne zvonenie môjho mobilu. Na displeji uvidím Nathanielove číslo a takmer sa plesnem po čele. Úplne som zabudla nato, že ráno musíme ísť do toho domu. Dnes odkrývajú zapečatenú miestnosť.

Schmatnem svoje veci a pozriem na Setha. Zdá sa, že pochopil. Vyjde z bytu a ja za ním zatváram dvere. V žiadnom prípade nechcem, aby sa po Laurinom byte túlal sám. Aspoň nie do momentu, kým tam neupracem a nezatriedim všetky jej veci tam, kde patria.

O niekoľko minút už čakám vonku pri Nathanielovom aute. Zbehne po schodoch dole a pozrie na mňa.

„Kde si bola?" opýta sa.

„Len pozrieť, v akom stave sa nachádzajú moje školské povinnosti," odpoviem pohotovo. „Blíži sa skúškové."

„Jasné, vždy nato zabudnem," mykne plecom a nastúpi do auta.

Posadím sa vedľa neho na miesto spolujazdca. Ale on neštartuje motor, hoci kľúč je v zapaľovaní. Otáča sa ku mne, jeho modré oči ma pozorne sledujú.

„Dúfam, že si nebola s iným mužom, Devi."

Načisto ma prekvapí touto otázkou. Ako môže...

„Nie, samozrejme, že som nebola," odpoviem mu a usmejem sa na neho.

Rukou mi sklopí sedadlo a ja na ňom ostanem ležať. Pás som si ešte nestihla zapnúť, no aj tak sa nehýbem, sledujem ako prelezie nado mňa a pritlačí ma bokmi o sedadlo. Jeho ranná erekcia ma tlačí do stehna a mňa začína napĺňať hlad.

„Ešte nikdy som nestretol ženu, ktorá by mi stačila v mojom sexuálnom apetíte," povie a vezme do prstov prameň mojich vlasov. Chvíľku si ho omotáva okolo kĺbov a potom ho pustí. „No pri tebe mám strach, že som to ja, kto nestačí a ty musíš hľadať ešte niekoho ďalšieho. Je to pre mňa úplne nový pocit, Devi. Ešte nikdy som nestretol ženu, ktorá by odo mňa ušla kvôli nedostatku sexu."

Je to jeho rečami, alebo zapol v aute kúrenie? Z jeho blízkosti mi začína byť teplo. Túžba po ňom mi zadrapí pazúre do vnútornosti, myká mi s nimi a snaží sa ma donútiť k tomu, aby som ho pobozkala po tom hrubom krku a nakŕmila sa z neho.

„Máme dohodu, Devi. Budem veľmi nerád, ak ju porušíš," pokračoval. „Mal by som potom pocit, že ťa musím potrestať."

Na tvári sa mi zjaví úškrn. Zbožňujem, keď sa tvári, že má nado mnou moc. Obzvlášť preto, že netuší, ako veľmi sa mýli. Nadvihnem kúsok boky a pritisnem sa o neho, jeho modré oči sa zakalia túžbou.

O pár sekúnd nato si rozopína nohavice a mne sťahuje legíny. Jeho rýchle trhané pohyby ma privádzajú do šialenstva. Zase je schopný milovať sa so mnou, hoci sme spolu spali len pred pár hodinami. Natlačí sa na mňa a poľahky vkĺzne dnu.

Ruky si omotávam okolo jeho pliec, dvíham svoju panvu tesnejšie k nemu. Nie je nežný, nesnaží sa byť pomalý, či opatrný, čoraz rýchlejšie do mňa priráža a fučí mi do vlasov. Možno keby som bola obyčajným dievčaťom, nahnevala by som sa. Chýbalo by mi to, že ma poriadne nepobozkal, že sa na mne len takmer odbavuje. No teraz ma to zasiahlo viac než kedykoľvek. Už som nebola človekom. Nepotrebujem v živote nič, iba ukojiť svoj hlad.

Vyvrátim hlavu dozadu a zavzdychám. Motivuje ho to k ďalším pohybom, myslí si, že musí byť skutočne dobrý. Ale to nie je o mojej rozkoši.

Už dávno nie.

Vlny jeho túžby do mňa vnikajú cez jeho horiace telo, privádzajú ma do varu. Ale nie preto, aby som sa dostala na vrchol spolu s ním a opadla do silného opojenia orgazmom. Ale preto, aby som sa mohla z neho živiť ako pijavica, zosilniť jeho mužnosť a nakŕmiť sa z nej.

A tento pocit je lepší, než orgazmus. Je to niečo, čo potrebujem pre život, je to základ mojej existencie. Je to niečo, vďaka čomu mám pocit, že som ešte stále nažive.