Keď ma konečne pustí a ja vystúpim z auta, blikne svetlami a onedlho je fuč. Vydýchnem si a pritiahnem k svojmu telu lepšie kabát. Prebehnem rýchlo po odhrnutom chodníku a o pár sekúnd nato vstúpim do teplej chodby univerzity.

V bufete si kúpim nejaké čerstvé pečivo a potom smerujem priamo k automatu s kávou, kde si kúpim tú najväčšiu, akú tam máme. S obrovským papierovým kelímkom a bagetou pod pazuchou kráčam chodbou, snažím sa nájsť si nejaké tiché miesto, kde by som mohla v kľude popremýšľať nad tým, čo budem robiť ďalej.

V rohu nájdem osamotenú lavicu. Sadnem si za ňu a v pokoji sa naraňajkujem. Ani nie som hladná, ale je to skôr zvyk. Alebo môj úbohý pokus lipnúť na bežnom ľudskom živote. Dlaňou si prechádzam po bruchu. Nespomínam si, že by som mala kŕče, hoci mi lekár pichol injekciu. Krvácanie by sa teda malo dostaviť, ale nič také sa nedeje. Seth mal pravdu.

„Dobré ránko!" začujem známy hlas a zdvihnem hlavu. Je to Seth, čo tam stojí a uškŕňa sa na mňa: „Vidím, že pretiahnutá doružova."

Prevrátim očami a potom po ňom hodím prázdny kelímok od kávy. Chytí ho a bez mihnutia oka hodí smerom do koša. Trafí sa presne do neho a potom si sadne oproti mne.

„Čo máš nové?" spýta sa.

„Perfektného milenca," vyplazím na neho jazyk.

„Iba jedného?"

„Zatiaľ mi stačí," myknem plecom.

„Neboj sa nič. O pár dní ťa už nebude zvládať a budeš si musieť nájsť niekoho ďalšieho."

„Seth."

„Hm?"

„Je možné, aby som spala aj s niekým iným ako človekom?"

„Pokiaľ to má hmotnú formu a záujem o takéto aktivity, prečo nie? Neodporúčal by som zvieratá, čo je nuda a navyše vraj aj trestné," poklepal prstom po stole a potom sa rozosmial. „Divné zákony." Mávnutím ruky odoženie moje pohoršenie a potom pokračuje: „Ale ak stretneš nejakú magickú bytosť, ktorá ti má čo ponúknuť, môže to byť zaujímavé. Ale veľmi by som to nesilil."

„Prečo?"

„Pretože naša vládkyňa nebude spokojná."

„Vládkyňa," zopakujem.

„Áno, Devi. Nemal ti to kto ešte povedať, ale všetci sme podriadení našej princeznej. Ona je tou, čo nás všetkých stvorila. Ona nám kladie podmienky."

„Aké podmienky?"

„Každý z nás jej musí posielať časť svojej energie. Akonáhle to prestane robiť, predvolá si ho a posúdi, či je pre ňu takýto neposlušný démon hrozba. Ak áno, zničí ho. Ak nie, prikáže mu svojou mocou, aby ju poslúchal."

„A to je všetko?"

„Nie, to nie," zasmeje sa. „Vôbec to nie je také jednoduché, Devi. Jedno z pravidiel je napríklad aj to, že nikto z jej podriadených nesmie stvoriť ďalšieho démona."

„Ale," pozriem na neho. „Ale ja..."

„Urobili sme z teba démona, Devi," odpovedá. „Porušili sme jej podmienky a čaká nás trest. Neviem kedy, ale ona nezabudne. Aj keď máme výhodu. Neviem, čo urobil Bune, ale vyzerá to tak, že si ťa označil. Možno by sa nám ani nepodarilo premeniť ťa na démona nebyť jeho."

Ah, Seth nevedel, že som zjedla jeho šupiny. Videli ma až po tom, čo som stratila vedomie. Možno cítia to, že mi v tele koluje kúsok jeho krvi, ale nevedia si to vysvetliť.

„Aký trest vám udelí?" spýtam sa.

„Smrť."

„Nie. To nemôžeš myslieť vážne? Len ste ma nechceli nechať umrieť. Čo je na tom zlé?"

„Bola si len človek, Devi. Malo nám byť úplne ukradnuté, či skapeš a či nie."

„Čo budete teraz robiť?"

„Počkáme, kým si nás nepredvolá. Nič iné sa nedá robiť. Snažili sme sa to pred ňou zatajiť, ale určite to cítila."

Sklopím pohľad a hľadím zaryto na rovnú hladkú dosku stola. Znervózniem. Celé mi to prišlo ako jedno veľké dobrodružstvo a zrazu ma zasiahla realita. Čo som si myslela? Že si tu budem poletovať ako mladý démon a robiť, čo sa mi len zachce?

„Neboj sa o nás, Devi," uškrnie sa. „Možno nezabije nás, ale teba."

„Tak to ti pekne ďakujem," šmarím po ňom kabelku a vstávam.

Na svojom mobile skontrolujem hodiny a viem, že je čas pobrať sa na prednášku. Musím. Idem tam a Seth ma nasleduje. No po ceste sa už nezhovárame. Máme obaja hlavu plnú myšlienok.

Čo ak sa tá šibnutá ženská rozhodne, že ma dá zabiť? Len tak? Ako môže mať niekto právo o takom niečom vôbec rozhodovať? A za všetkých? Bolo to tak nefér! Mám pocit, že od momentu, čo som sa stala démonom, stretávam na každom kroku len samých nepriateľov. Bude to takto až do samého konca?

Keď zastanem pred našou posluchárňou, v ktorej sa má konať posledná prednáška v tomto semestri, všimnem si, že študentov už ubudlo. Vždy to tak býva. Na prvej prednáške takmer nemáme kde sedieť a teraz je celá miestnosť skoro prázdna.

No nech sa pozerám kdekoľvek, Lauru nikde nevidím. Kde len môže byť? A to som jej chcela poďakovať, že riskovala podvod a napísala za mňa ten zápočet.

„Ahojte, nevideli ste Lauru?" spýtam sa niektorej z mojich spolužiačok.

„Nie," pokrúti hlavou. „Od minulého týždňa som ju nevidela. Tiež sme sa čudovali, čo sa stalo, keď tu nie je. Mysleli sme, že buď odpadla prednáška, alebo je chorá."

Obrátila som sa k Sethovi. Mykol plecom na znak toho, že nevie, kam sa podela.

Vyťahujem mobil a kým sa jej snažím dovolať, kráčam kúsok ďalej od urečneného davu študentov, aby som vôbec niečo počula. Krátke tiknutie v telefóne mi oznámi, že hovor bol prijatý.

„Laura, kde si? Som v škole a nikde–"

„Naša princezná ťa očakáva. Nech ťa Seth privedie napoludnie na naše dohodnuté miesto. Ak neprídeš, nájde si ťa a potrestá."

„Dobre," dostanem zo seba.

Hovor sa preruší a môj mobil onemie. Zovriem ho v ruke a snažím sa spamätať. V ústach mám sucho, nemôžem tak prehltnúť tú pevnú hrču nervozity, ktorá sa mi usadila v hrdle. Našli ma riadne skoro. A hneď ma chcú vidieť?

„Čo je?" schmatol ma Seth za plece.

„Chcú ma vidieť," poviem pomaly. Pery sa mi rozochvejú, rovnako s nimi aj moje vratké kolená. „Máš ma tam priviesť dnes naobed."

„Máš nejaké sexy prádlo?"

„Nie."

„Takže nás čaká skutočne mnoho práce," povie Seth a schmatne ma okolo ramena. „Potrebuješ sa poriadne obliecť, ak sa máš ukázať pred našou princeznou."

„Prečo?"

„Pretože by to považovala za urážku," odpovedá a ťahá ma von zo školy. „Dnes sa vykašleš na poslednú prednášku a ideme hneď do najbližšieho nákupného centra. Máš nejaké peniaze?"

„Hej," kývnem.

„Výborne. Dúfam, že svoje veľkosti poznáš."

„Možno budeme mať šťastie a ak sa jej zapáčiš, nechá si ťa ako svojho poskoka. To sa stáva len niekoľkým vyvoleným. Tí ostatní, ktorí ju omrzia, nezvyknú skončiť najlepšie. Ale ty by si mohla byť pre ňu istým spôsobom špeciálna. Musíme staviť na túto poslednú možnosť všetko, čo máme."

„Pretože ak sa jej nebudem páčiť, zabije ma?"

„Vysoko pravdepodobne."

Vchádzame do jedného z obchodov, kde predávajú spodnú bielizeň. Podídu za nami predavačky, či nám môžu s niečím pomôcť, ale Seth ich odbije a ťahá ma za ruku pomedzi jednotlivé vešiaky s vystavenými kúskami.

Počujem, ako niektorá z nich slastne povzdychne, že by chcela, keby aj ona takto so svojim priateľom mohla ísť nakupovať.

Seth vyťahuje akési tanga z čiernej hladkej látky, ktoré sú dozdobené bielymi lesklými kamienkami a retiazkami. Sú skutočne pekné, možno troška až gýčové, ale hodia sa skôr pre príležitosť, keď okrem nich nebudem mať na sebe už nič iné. Načo ich skrývať pod šatami?

Hodí mi ich do ruky a vyberie k nim ladiacu tmavú podprsenku. O pár sekúnd nato mám cez ruky prevesený aj podväzkový pás a pančuchy s hrubou čipkou na okraji.

„Vezmeš si to a kým ti nájdeme šaty, oblečieš si toto prádlo hneď na seba," prikazuje mi, keď vychádzame z obchodu s drobnou papierovou taškou, do ktorej sme to všetko napchali.

Hneď vedľa je akýsi obchod a on vkročí bez zaváhania dnu. Zaradom skúma jednotlivé šaty, až kým nenájde ďalšie, takisto čiernej farby. Majú široké dvojité ramienka. Jedny z nich majú byť prevesené cez plecia, druhé horizontálne cez ramená.

„Toto bude stačiť," povie a tlačí ma do kabínky.

Ostanem zatvorená medzi prázdnymi kabínkami. Pamätám si jeho príkaz a zafučím. O pár minút stojím pred zrkadlom v kabínke úplne nahá. Ak teraz niekto odhrnie ten záves, tak sa od hanby snáď prepadnem až pod zem.

Strhávam dole z novej spodnej bielizne štítky a visačky, obliekam si tie dráždivé kusy oblečenia na seba. V tomto momente by som poďakovala Laure. Keby jej nebolo, netušila by som ani, ako si jednotlivé veci obliecť.

Hneď nato vyskúšam šaty, ktoré zvolil. Nie sú nejaké obzvlášť ohurujúce, ale stačia. Hlavne moja peňaženka bude veľmi smutná, keď za tieto šaty zaplatím poslednými bankovkami, ktoré mám.

Keď máme nakúpené, ideme sa rýchlo najesť do fastfoodu a potom nasleduje moja návšteva doma, kde si zložím veci a oblečiem šaty. Celý ten čas tak troška dúfam, že Seth mi dá nejako najavo, že sa mu páčim. Že sa ma možno začne dotýkať. No on sa správa úplne chladne, akoby to ani nebol on.

„Teraz vlasy a líčenie," povie.

„To zvládnem aj sama," otočím sa k nemu.

„Dobre teda. Len nech to vyzerá k svetu."