„Čo také?"

„Bola si mágiou oživená. Myslela som si, že si nejaký hybrid démona a človeka. Ale tvoja moc je nová, vonia sviežosťou. Ako keď ti vietor privanie novú vôňu, ktorú si nikdy v živote ešte necítila.

Umrela si a vzkriesila ťa mágia. Veľmi stará a mocná mágia. Staršia než ja, stará ako ľudstvo samo. Ale niečo," zalizne sa a potom mi vonia presne tú časť nohavíc, kde ma predtým uhryzla. „Tvoja krv vonia ešte niečím. Niečo, čo nedokážem identifikovať. Ale je to rovnaký pach ako... ako ten démon v kostole?"

„Ako vieš ako ten démon smrdel?"

„Pred týždňom sa Nathaniel vrátil domov. Bol otrasený, povedal, že ho počas exorcizmu čosi knokautovalo. Chcel ma privolať, ale nestihol. Moje privolanie s jeho mocou trvá dlho a potrebuje sa sústrediť, no niečo ho rozrušilo. Keď som sa ho nato neskôr pýtala, povedal mi, že si nič také nepamätá a že démon bol úspešne vymietnutý. Ale neverím tomu. Smrdel ním. Celá jeho bytosť ním smrdela a tvoja krv páchne rovnako."

„Viem, čo sa tam udialo," pozriem na ňu a potom rýchlo pohľadom skontrolujem Nathaniela v kuchyni.

Práve otvoril fľašu vína a teraz vyťahuje zo skrinky vysoké poháre na stopke. Nalieva do ich polovice rubínovú tekutinu a potom poháre stavia na tácku striebornej farby.

„Čo sa stalo?" zastrihá líška ušami. „Povedz mi to."

„Démona nevymietli. Ostal stále v tom kostole. Snažili sa ho vyhnať, ale on len mávol chvostom a oni odfrkli do steny. Zabil ma a potom zmizol."

„Hooo. A čo sa stalo potom?"

„Démoni, s ktorými som spávala, ktorí boli rovnakého typu ako ja, ma oživili pomocou svojej mágie a premenili ma na jednu z nich."

„Ale čo tá krv v tvojom tele? Prečo smrdí rovnako?"

„Označil si ma," zaklamem. „Chcel ma zabiť a prežila som. Ak ho dostanú z toho kostola, príde si po mňa."

„A je oveľa mocnejší, než ty, pravda?"

„Ako by som ho len mohla poraziť? Musím ho zničiť. Chcem to urobiť. Ale som prislabá, potrebujem sa nakŕmiť. Už som sa nekŕmila zrejme viac ako deň a niečo sa so mnou deje," vysvetľujem náhlivo vo svojej mysli a ukazujem jej svoje ruky.

Tuhnú čoraz rýchlejšie. Netuším, čo sa to práve deje. Mala som ráno pocit, že som nejaká stuhnutá, ale po pár rozhýbaniach to prešlo, potom som si dala studenú sprchu a šla za Sethom.

A nakŕmila sa...

Vdýchla som ten vzduch v miestnosti, kde spal s tými ženami a on mi povedal, aby som mu nezhltla celé raňajky. Nakŕmila som sa a ono to prešlo. Nebola som už malátna a ani hladná. A teraz mi tá energia došla a ja začínam pociťovať prvé symptómy. Čo sa so mnou stane, keď sa dnes večer nenakŕmim?

Na tvári mi vybehne niekoľko kvapiek potu.

„To je rigor mortis," povie líška a oblizne si svoj ňufák. „Tvoja mágia sa pomaly spotrebováva a ty sa vraciaš znova späť tam, kam patríš. Meníš sa na mŕtvolu, z ktorej si vznikla."

Nie! To nemôže byť možné. Ak sa nebudem kŕmiť, umriem? Čo sa so mnou stane, keď umriem druhý raz? Začínam panikáriť. Sedím na mieste a nemôžem sa ani pohnúť.

„Takže som stále mŕtva?"

„Si živá. Živá budeš dokiaľ sa neprestaneš kŕmiť. Sama si povedala, že ťa oživili. Pokiaľ ťa bude nažive držať tvoja mágia, budeš žiť. Je to niečo ako tí vaši upíri."

„Skutočne," som síce nervózna, ale trhne mi kútikmi. „Upíri a rigor mortis. Nato, že si stará líška, máš veľmi dobré znalosti a slovník."

„Nathaniel zbožňuje kriminálne seriály," mykne líška chvostami. „Dovolím ti nakŕmiť sa z neho. Ale len preto, lebo by som bola nerada, keby môj citlivý čuch po niekoľkých hodinách zahltil pach zdochliny."

Nathaniel predo mňa postaví tácku s pohármi a ja natiahnem ruku. Podarí sa mi vziať do nej pohár s vínom a potom si s ním rýchlo štrngnem.

„Na našu budúcu spoluprácu," povie Nathaniel a oči mu zaihrajú iskrou.

Napijem sa vína, tekutina mi steká dole hrdlom, ale cítim, že alkohol v nej na mňa nepôsobí. Predtým som nerada pila alkohol, pretože aj keď bol slabý, neznášala som to pálenie vo vnútri. No teraz som vypila niekoľko glgov a nič sa nedeje.

Prišla som o schopnosť opiť sa? Ako inak skúsim zabudnúť nato, že tuhnem ako mŕtvola, kým nezačnem spávať s ľuďmi?

Počujem, ako sa líška zachichoce. Mykne chvostami a moju tvár ovanie vzduch. Miestnosť naplní tichý šepot.

Nathanielovi sa rozšíria na moment zrenice, no potom ihneď pozrie na mňa. Položí pohár vína na stôl a sadne si vedľa mňa.

„Devi," povie. „Musím ti niečo povedať."

„Čo také?" opýtam sa.

Jeho náhla blízkosť ma napĺňa túžbou. Moje unavené srdce začína rýchlejšie búchať, rozpumpuje krv do celého môjho tela. Potrebujem sa ho dotknúť. Potrebujem okúsiť jeho pery, potrebujem hladiť jeho tvár, inak sa načisto zbláznim.

„Viem, že si sukubus," povie.

Myknem sa pri tom slove, rada by som niečo také vyvrátila, no zdá sa, že líška nedokáže udržiavať tajomstvá. Takže mu to nakoniec všetko vykvákala.

„Ako to vieš?" spýtam sa.

„Cítim to. Aj ja som tak troška médium. Navyše môj pes sa pri tebe správal čudne. Poznáš to určite aj z mnohých príbehov. Zvieratá dokážu cítiť nadprirodzeno."

Nepovedala mu o tom, že poznám jej pravú identitu?

Pozriem sa na líšku. Predtým ako zmizne v niektorej z izieb na mňa žmurkne.

„Prečo si mi to nepovedala?"

„Nechcem, aby si si myslel, že som ti klamala," poviem rýchlo. „Tí dvaja moji spolužiaci, ktorých som spomínala. Ma premenili na sukubu len nedávno. Ešte donedávna som bola človekom. Keby bol zo mňa démon, nemohla by som sa predsa zúčastniť na Jánovom exorcizme."

„To je pravda," odpovie a skúma ma svojimi prenikavými modrými očami. „Mám pre teba návrh, Devi."

Len prikývnem a čakám, čo sa bude diať.

„Chcem, aby si sa stala mojou milenkou."

„Ja? Si si istý? Som démon."

„Neboj sa, mám o sukubách už pár vecí naštudovaných. Viem, že ma nemôžeš zmeniť na démona alebo zabiť len tým, že so mnou budeš spávať. Hoci pri iných ľuďoch by sa ti to možno podarilo, ale pri mne nie. Pohybujem sa v tejto oblasti už dlho a neraz sa našli démoni, ktorí ma chceli vydesiť alebo zabiť. Našťastie, neúspešne."

„Prečo by si chcel mňa? spýtam sa. „Prečo by si si nenašiel nejakú normálnu ženu?"

Vzdychne a potom naraz vypije zvyšok vína, ktorý mu ostal v pohári. Vstane a podíde k sklenenej stene. Otočí sa tvárou k pomaly sa rozsvecujúcej panoráme mesta a skríži ruky za chrbtom.

„Normálne ženy mi nestačia, Devi," prehovorí pomaly. „Povedzme to tak, že mám pre ne privysoké nároky a určite si sa s tým stretla. Pre väčšinu žien je často sex niečo, čo považujú za nutnosť. Niečo, na čo nemajú dobré spomienky. A ja sa neuspokojím s jedným kolom za deň."

Preglgnem, keď si to uvedomím. Ak sa stanem Nathanielovou milenkou, budem s ním môcť spať podľa jeho slov minimálne dvakrát za deň.

„Rád by som sa pri tejto činnosti odviazal. No mnoho žien ma považuje za akéhosi fanatika či nevybúreného chlapca. Styk so mnou ich bolí a po čase, keď zmizne úvodná iskra a ony to už nevydržia, utekajú odo mňa."

Vstanem a pomaly podídem k nemu. Postavím sa za neho a položím mu ruku na plece. „Prečo by od teba utekali?"

„Ubližujem im, Devi. A tebe takisto ublížim. Nechcem, aby k tomu došlo. Ale nedokážem sa ovládať. Si tak nádherná. Už ako človek si bola príťažlivá a teraz, keď sa tvoje čaro iba znásobilo, sa pri tebe nedokážem udržať."

Najradšej by som ťa urobil a vytrieskal po tom holom zadočku, Devi.

Na tvári sa mi roztiahne úsmev, keď si uvedomím, že som si práve prečítala jeho myšlienky.

Ty jeden vypočítavý bastard. Myslíš si, že keď sa budeš hrať na chudáčika, ktorému je ľúto, že ženám ubližuje, že ti sadnem na lep? Bojíš sa toho, že od teba ujdem. Myslíš si, že dokážeš zničiť aj sukubu, umelca v milovaní?

Oči mi zahoria hladnou červeňou.