„Neopováž sa tu teraz odpadnúť," povie a potom ma schytí pod krk.

Hlavou mi buchne o zem a bolesť na temene ma ihneď preberie. Pozorne sleduje, či sa o niečo nepokúšam, ale ja viac nevládzem.

Nielen, že som sa niekoľko dní nekŕmila mágiou, ešte mám aj pocit, že všetko sa len a len komplikuje. Čím viac nepriateľov sa snažím zo svojho života odstrániť, tým viac sa ich v mojej prítomnosti zjavuje.

Bude to takto trvať naveky?

Niečo na zemi vedľa nás zavibruje. Oboch nás trhne od ľaku, no je to len jeho mobil, ktorý mu počas nášho zápasenia vypadol z vrecka a teraz podskakuje po podlahe.

„Je to Nathaniel," poviem, keď slabo zdvihnem hlavu a zazriem meno na telefóne.

Lucius sa poň rýchlo natiahne, no nezlieza zo mňa. Zovretie s nožom v ruke povolil, no jeho čepeľ sa stále kĺže po mojom krku. Stačí jeden prudký pohyb a prereže mi hrdlo.

„Čo je?" príjme Lucius hovor a popritom ma neustále sleduje. Po tvári sa mu roztiahne úškrn. „Zdá sa, že CEO populárnej paranormálnej spoločnosti má až neúmerne veľa času oproti svojim povinnostiam. Iste, sme tu len my dvaja. Ja a tvoje zvieratko."

Vrazím rukou do jeho zápästia a jeho nôž odletí stranou.

„Neskôr sa ozvi, začala vystrkovať pazúre," povie Lucius a rýchlo položí na zem telefón.

„Nevedela som, že ste až takí kamoši," prsknem nahnevane a snažím sa spod neho vyslobodiť.

„Nenávidím ho," povie Lucius chladne.

„Ja tiež."

„Hmm, Sára sa sťažovala, že vtedy ti to až tak nevadilo."

„Žiarlila," odfrknem.

„A zároveň smútila, že incest je protizákonný," skonštatuje Lucius.

Za iných okolností by som možno prskla smiechom, no tentoraz mi nie je do smiechu. Lucius na mne ešte stále sedí a mne začína dochádzať energia. Ak ma tu teraz nechá zatvorenú bez toho, aby som sa nakŕmila, stane sa zo mňa rozpadávajúca sa zombie.

„Nechaj ma nakŕmiť sa."

„Skutočne až tak nevládzeš?" nadvihne pochybovačne jedno obočie.

„Naozaj."

„Tak máš smolu," odsekne a potom vstane.

Pokúsim sa zdvihnúť, no nevládzem. Jeho útok mágiou mnou otriasol. Skutočne som taká vyčerpaná, pretože som dávno nejedla, alebo postupom času slabnem? Démoni by mali predsa pomaly so svojim vekom silnieť, alebo nie?

Opriem sa chrbtom o stenu a sledujem, ako sa zamyslene prechádza po miestnosti.

„Prečo nenávidíš Nathaniela?" opýtam sa.

„Pretože to je idiot a prinesie apokalypsu."

Zasmejem sa: „On určite."

„Smeješ sa, pretože o ničom nevieš. Nathanielov výskum bude skazou tohto sveta."

„Prečo ho jednoducho nezabiješ?"

„Nerád by som skončil v pekle po tvojom boku. Riskujem dosť tým, že zaobchádzam s čiernou mágiou."

Pozerám na neho, neschopná slova. Ten človek má tak obrovské sebavedomie, že to nie je možné. Tvári sa, akoby to mal vyrátané.

„Môžem ho zabiť ja," poviem. „Vôbec by mi to nevadilo."

„Ty? A v tomto stave?" zasmeje sa a vyzrie von oknom. „Nedokážeš poriadne zabíjať. Keď nazlostená, zastrájaš sa, že budeš trhať hlavy, no keď má prísť na skutočné činy, neurobíš nič. Keby si skutočne chcela každého zabiť, urobila by si to už dávno."

„Zabila som už."

„Démonov z nižšej triedy? Alebo aj ľudí? A bolo to priamo, tvojimi vlastnými rukami, alebo si iba manipulovala, kým sa nedostavil výsledok, aký si chcela? Sorry, ale nedokážem si ťa predstaviť ako neohrozenú démonku, ktorá bude postrachom celého sveta."

V mojom vnútri začína bublať zlosť. Ako si to len dovoľuje tvrdiť? Vôbec ma nepozná, ani len netuší, čo sa v mojom živote skutočne prihodilo. A teraz tu stojí, hľadí von oknom a tvári sa, že zožral všetku múdrosť sveta.

„Nemusím ti nič vysvetľovať."

„Pokojne si nechaj tie svoje maličké tajomstvá pre seba. Aj tak nikoho nezaujímajú."

„Ten tvoj démon, tvoj pán," odpovie.

„Bune."

„Komu slúži?"

„Lilith."

Vôbec nie je ohromený, keď počuje tak veľké meno: „Je znova na svete?"

„Áno," poviem.

„Budem sa musieť spojiť so skupinou exorcistov, aby ju znova vyhnali do pekla."

Ak bude Lilith v pekle, Laura bude môcť byť na zemi. Stačí ju len privolať.

Luciusov telefón znova zazvoní. Nathaniel je už tu, hoci nám cesta trvala poriadne dlho. Ako vysvitne z ich rozhovoru, Nathaniel nás musel sledovať alebo sem prišiel kvôli niečomu inému. Čo ak si klient zavolal obe spoločnosti vyšetrujúce paranormálne javy?

Lucius ma nechá sedieť na zemi a odíde otvoriť Nathanielovi dvere. Keď zazriem jeho úškrn, prevalí sa cezo mňa vlna odporu. Len prednedávnom sa išiel zblázniť z toho, že som mu nasadila parohy a teraz sa tu vyškiera ako víťaz.

Celý svet je proti mne.

„Díky, že si ma nato upozornil," povie Nathaniel Luciusovi a doprostred miestnosti postaví niečo, čo sa podobá na pyramídu z brúseného skla.

Malý sklenený ihlan vyzerá byť opustený. Potom sa však čosi stane a miestnosťou sa preženie vánok, hoci sú všetky okná pevne zatvorené. Nadýchnem sa a zacítim vôňu kvetov. Spolu s ňou ma však obkľúči i stiesnený pocit.

Priamo pred našimi očami sa zhmotní tá žena. Bill s ňou nie je a ona si ma tentoraz nevšíma. Nathaniel s Luciusom pokľaknú pri sklenenom modeli a žena prejde priamo k nim. Nahne sa k číremu sklu a potom zmizne.

Malý sklenený svätostánok teraz vo vnútri svieti nekonečnou žiarou. Magické symboly vybrúsené do skla na moment zasvietia, akoby boli neónovým nápisom nad dverami obchodu.

V tomto hoteli strašila bohyňa. Možno pohanská bohyňa prírody, alebo čohosi podobného. A oni jej teraz doniesli príbytok, kde bude prebývať. Ak je ale toto jedna z bohýň, prečo o nej nevedel môj grimoár?

„Takže to je všetko?" opýta sa Lucius. „Zbytočne sme sa sem ťahali s celou tou výbavou, pretože tu strašila skutočne jedna z tvojich ovečiek?"

„Nemôžem zato, že mi ušla."

„Z laboratória? To je nemožné," povie Lucius a potom si ho pozorne prezrie. „Alebo ukrývaš niektoré svoje exempláre doma?"

„Iba tie poslušné," mykne plecom. „Účet za exorcizmus pošlem poštou," povie.

Ničomu nechápem. A tí dvaja vedia zjavne viac ako ja.

Ostanem sedieť unavená na zemi, no vytiahnem zo seba posledný kúsok síl a moja myseľ preletí vzduchom cez celú miestnosť, rovno do Nathanielovej mysle.

Nečaká to. Myslel si, že som zoslabnutá, čo je síce pravda, no nerátal s tým, že by som sa mu mohla takto poľahky dostať do mysle. Trénovala som, Nathaniel.

Spleť obrazov, ktoré mi preblysnú hlavou, ma načisto ochromia.

Nathaniel vo svojom byte, kde som kedysi bývala spolu s ním. Satomi spiaca na gauči, no bohyňa ležiaca v jeho posteli, jej zlaté vlasy rozprestreté cez celý vankúš, ako hodvábna pavučina, ktorá sa na jeseň leskne na slnku.

Umierajúci démon v laboratóriu na videozázname, zasadnutie investorov a Nathanielove obhajovanie svojho teraz už naplno úspešného projektu.

No potom prídem na čosi, čo jeho myseľ neustále opantáva. Rodiaca sa bohyňa priamo na kovovom stole v jeho laboratóriu. Ján po jeho boku híka, vedci opisujú hodnoty meraní ako šialení.

Nathaniel v laboratóriu stvoril bohyňu. Tú, ktorá teraz ušla do tohto hotela. A presne kvôli tomu dnes vynašli spôsob, ako dať bohom domovy vo svätostánkoch. Stavím sa, že Ján mu musel pomáhať. Má obrovské znalosti a taký talentovaný človek sa len tak ľahko nevidí.

No potom zazriem v jeho myšlienkach niečo iné.

Niektoré pokusy prevádza sám. V uzavretej časti laboratória má v zlatej klietke nejaký farebný plameň – duša nejakej bytosti sa snaží uniknúť, ale on k nej priloží čudný prístroj.

Nathaniel ma náhle vypudí zo svojej hlavy a ja ostanem na zemi lapať po dychu.

„Nechci, aby som ťa musel odstrániť, Devi," povie.

Tvári sa, akoby mu patril celý tento svet. No ja verím tomu, že pýcha predchádza pád.