„Ešte som nestretol ženu, ktorá by bola natoľko sprostá ako ty," sykne Lucius.

Náš klient ustrnie na mieste. Nečaká, že by sme sa mohli medzi sebou hádať a nadávať si. Ani ja nie. Vyznie to neprofesionálne a klienti potom v nás strácajú dôveru, pretože ak z ich očí zmažeme náš imidž skúsených profesionálov, budeme len banda deciek, čo verí na duchov.

Kým Sára vybuchne hnevom a začne skákať do Luciusa, obrátim sa k Sethovi.

„Do víly?" zopakujem.

„Je to blbosť," začne Seth, „ale–"

„Žiadne ale!" Lucius sa odvráti od Sáry a podíde bližšie k nám. „Ešte som v živote nepočul o víle, ktorá by si tancovala v nejakej budove. Sorry, ale to si hovoríte špecialisti? Víly sa vždy zjavovali na lúkach, poprípade na cintorínoch. Je ich vždy viac ako jedna, nikdy nie sú samé. A keby ste ich skutočne stretli, asi by ste vyzerali ináč."

Zasmejem sa: „Myslíš, že by sme mali všetko naopak?"

Lucius sa na mňa usmeje. Asi po prvý raz mi venuje skutočný úsmev namiesto úškľabkov, za ktoré sa doteraz skrýval.

„O čom to hovorí?" opýta sa nás chlapík.

„V niektorých krajinách majú ľudia legendy a povesti o vílach. Rozprávali si ich zväčša na dedinách, na miestach, kde je čistá príroda. Takých kvôli rastu miest rýchlo ubúda."

„Čo sú to vlastne víly?" opýta sa ho Joseph.

„Sú niečo ako lesné nymfy. A vedia byť smrteľné."

„Smrteľné?"

„To je hlúposť," skočím rýchlo Luciusovi do reči. Možno je odborník, ale nevie pracovať s klientami. Týmito rečami ho tak maximálne poriadne vystraší. „Vedia ublížiť, ale to vie takmer každý. Sú bystré a prefíkané, ale dajú sa prekabátiť."

„Zvyčajne je ich viac. A zväčša rady spievajú a tancujú. A keď ich niekto zazrie, vyzvú ho do tanca. Muži neodolajú pohľadu na pekné mladé ženy," pokračuje Lucius.

„To nemôže byť zlé, pokiaľ si máš s nimi iba zatancovať," zavtipkuje Seth.

„V tom prípade si môžeš dať pár kolečiek, až kým ťa neunavia na smrť," odsekne mu Lucius.

„Čo sú to za nezmysly?" opýta sa Joseph.

„Mnoho povestí o vílach je o tom, ako ich stretne nejaký muž a oni ho vyzvú do tanca. Začnú sa s ním krútiť a uštvú ho. No dá sa to obísť," pokračujem vo vysvetľovaní. „Keď si človek rýchlo vyzlečie všetky veci a prevráti ich naruby. Potom si ich musí znova obliecť a oni zmiznú."

„Prečo musí mať práve všetko naruby?" zaujíma sa Joseph.

„Neviem," myknem plecami. „Nikdy som žiadnu vílu nestretla, no je to tak vo väčšine príbehov o nich."

„Odkiaľ toto všetko viete, slečna?"

Slabo myknem plecami a potom sa usmejem: „Môj otec rád zbieral takéto príbehy. A ako malej mi ich čítal. Povesti a rozprávky od seba nemajú ďaleko. Niekedy mi to chýba."

„Dobre teda," pokračuje Joseph. „Takže vy si myslíte, že v našom hoteli sa ubytovala víla."

„Dokonca bez platenia," uškrnie sa Seth.

Prevrátim očami nad jeho žartami a pozriem sa na Billa. Sedí na stoličke, usmieva sa do prázdna a vlastne, vyzerá ako malý chlapec, ktorý práve zazrel prvé pekné dievča vo svojom živote.

„Pochybujem o tom, že to je víla," prekríži si Lucius ruky a pozrie na mňa.

„A prečo nie?"

„Pretože som ti to povedal. Čo by robili v zatvorenej budove? Vôkol hotela sú krásne hory."

„Možno sa adaptovali," myknem plecami.

Neviem. Ale existuje jedna cesta. V mojom vnútri je kniha, ktorá všetko vie. Kniha, ktorá pozná každého jedného démona i anjela. Stačí mi len stretnúť sa s tou bytosťou osobne a ona rozozná jej mágiu.

„Dobre," tlesknem dlaňami. Bill je zjavne mimo, takže bude väčšina prípadu znova na mne. Akoby som sa vrátila do starých čias, kedy sa nechával strhávať vyšetrovaním a zabúdal na podstatné veci. „Takže plán je nasledovný. Musíme natočiť bytosť, poprípade ju skúsiť privolať a komunikovať s ňou. Kým sa tak stane, vyšetrovať budú zrejme hlavne ženy. Nemôžeme si dovoliť, aby sa nám zamilovali ďalší muži."

„Ako je možné, že Bill ostal jediný očarovaný?" opýta sa Lucius.

„Bill bol sám," povie Sára. „Prebehol do jednej z miestností a videl tú bytosť sám. Keď sme tam vošli, stihli sme ju zahliadnuť, ale ona zmizla."

„To situáciu o dosť zjednodušuje," poviem. „Takže vychádzajme z teórie, že táto víla sa zjaví iba mužom, ktorí sú samí. Joseph, poprosím vás, aby ste boli vždy v prítomnosti niektorej z nás. Takisto, aby ste poslali všetok mužský personál domov."

„Dobre," prikývne. „Vlastne si myslím, že ich pošlem domov asi všetkých," vzdychne. „Nechcem, aby sa o tej víle rozchýrili nejaké nové povesti."

„To je skvelý nápad."

„Čo urobíme s ním?" opýta sa Lucius a ukáže prstom na Billa.

„Bojím sa toho, že by sa mohol za ňou kedykoľvek rozbehnúť, alebo niečo podobné. Našťastie," prehrabem sa v jednej zo škatúľ a nájdem plastové sťahovacie pásiky, „máme toto."

„Chceš ho priviazať na stoličke?" zasmeje sa Lucius. „Ste to vy ale za tím."

„A ty si teraz jeho súčasťou," poviem. „Tak buď ticho a spolupracuj, inak skončíš zviazaný vedľa neho," uškrniem sa.

Všetci sledujú, ako priväzujem na stoličku Billa, ktorý sa vôbec nebráni. Vlastne si ani neuvedomuje, čo sa to s ním práve deje.

Čo sa s ním stalo naozaj?

Bill má predsa priateľku, premýšľam, kým sťahuje pásku okolo jeho rúk. Má priateľku, s ktorou žije už dlho a navyše, má ju naozaj rád. Urobila som niečo, keď som sa ho vtedy snažila zviesť? Narušila som ich vzťah a preto sa mu stalo toto?

Je len jeden spôsob, ako to všetko zistiť – stretnúť sa s tou bytosťou, ktorá sa tu začala zjavovať.

„Dobre," vezmem kameru do ruky ja a potom sa pozriem na Josepha. „Pošlite domov všetkých zamestnancov. Dnes netreba čakať do noci, aby sme mohli skúsiť privolať bytosť, ktorá tu sídli."