Možno by som sa ho opýtala, čo tým myslel. Ale my dvaja sme si príliš cudzí nato, aby mi niečo také prezradil a ja sa nehodlám stať jeho oporou až do konca života. Lucius má byť moja poistka, ktorá ma privolá naspäť z pekla, keď sa niečo pokašle.

Namiesto osobnej otázky teda iba odvrátim od neho svoju tvár a hľadím do vyzdobeného stropu izby.

Môj nadpozemský hlad sa vo mne opäť potichu rozozvučí. Pripomína mi, kým som a že sa budem musieť skôr či neskôr nakŕmiť. Bune mi prestal dávať svoju mágiu, aby mi pripomenul, že hoci som jeho pravou rukou, stále som iba špinavá sukuba, ktorá nikdy nedokáže pokoriť svoju slabosť.

Myslela som, že byť jeho pravou rukou je čestné uznanie.

Teraz už viem, že to urobil len preto, aby ma mal lepšie pod dozorom a využíval na ťahanie informácii o Nathanielovom laboratóriu. A popritom sa so mnou zahrával a dával mi pocítiť, že som v skutočnosti v jeho moci.

„Mali by sme ísť," poviem.

Lucius nepovie nič a vstane z postele. Naša súkromná chvíľka sa práve skončila.

Keď zídeme po schodoch dole, v jednej z izieb za recepciou už stojí Bill. Spolu s ostatnými sa bavia, kde presunú stoly a ponosia počítače.

„Devi, konečne," povie. „Pomôžeš so Sethom nosiť počítače. Ja si dám prvé kolečko po budove spolu so Sárou a Luciusom. Natočím to ja."

„Dobre," prikývnem mu.

Kým Bill vyťahuje z tašky kameru a muž v obleku mu vysvetľuje, kadiaľ sa pôjdu prejsť, ja sa obrátim k vchodovým dverám a idem von. Seth ma nasleduje.

Je ťažké kráčať s takou ťažobou, ktorá je akoby všade vôkol mňa, no nie nemožné. Zdá sa, že to môžem rozkývať a potom to je jednoduchšie, ako keď som sem vošla po prvý raz. Otvorím kufor auta a začnem vyťahovať škatule so zabalenými monitormi.

„Nemohli ponechať staré tradičné kocky ako monitory?" zahromžím.

„Boli ťažké, nie?" povie Seth.

„Boli, ale nemusel si ich dookola baliť do polystyrénu a škatule. Jednoducho si ich tresol do kufra na seba ako stavebnicu a nič sa im nestalo. Dnešné spotrebiče nič nevydržia. A ešte aj plašia paranormálnu aktivitu."

„Prosím?" rozosmeje sa.

„Nepočul si to? Moderné prístroje a duchovia si jednoducho nesadli. Čím viac spotrebičov máš doma, tým ťažšie je zachytiť nejakú aktivitu. Tuším, že to odôvodňovali magnetickým poľom."

„Chceš mi tým nahovoriť, že keď sa postavím k mikrovlnke, vysaje moju mágiu?" nadvihne Seth pochybovačne jedno obočie.

„Vlastne chytím tento monitor do rúk a keď ho zapojím, od ľaku sa prepadneš do samého pekla a bude po tebe. Hypermoderný exorcizmus. Huhuhu!"

Seth si prikryje tvár dlaňami: „Och nie, Bože, vidím pekelné plamene. Šľahajú priamo z obrazovky."

„Šľahá maximálne nám dvom," zachichocem sa.

Stratím rovnováhu a monitor mi vypadne z ruky. Nadľudskou rýchlosťou ho chytím a položím naspäť do kufra.

Obrátim sa a omylom vrazím do Setha, ktorý stojí pri mne bližšie, než som čakala. Jeho blízkosti je ťažké odolať. Je to jednoduché, keď vôkol nás zavadzia celý svet, ale teraz sme tu len my dvaja.

Nie som do neho zamilovaná, viem to. Zamilovanosť je často o tom, že nevidíte pravú tvár človeka, ktorého považujete za svojho boha.

Seth nie je svätý, Seth je démon. Videla som všetky je časti. Videla som, keď sa hral na sexy samca, ale i keď sa ako podlízavý pes zakrádal k falošnej Lilith. Videla som, keď sa chvel strachom pri spomienke na peklo i keď sa statočne objavil po mojom boku, aby ma varoval pred všetkým, čo sa deje.

Seth má stránky, ktoré na ňom zbožňujem i časti, ktoré z duše nenávidím. Urobil skutky, ktoré mu nikdy nedokážem odpustiť, ale i veci, za ktoré ho budem večne obdivovať.

Seth nie je ani dobrý, ani zlý. Seth je jednoducho Seth a ani Boh mi nedosvedčí, že existuje len čierna a biela. Ak je to podľa neho skutočne tak, potom nie je Bohom, je len ďalšou malichernou bytosťou.

„Myslíš, že Lucius je démon?" spýta sa ma Seth.

„Nie," myknem plecom. „Povedal, že je človek, tak sa budem tváriť, že mu naozaj verím."

Troška ma šokuje to, že ani len Seth nevie, čo je Lucius zač. To znamená, že musí byť skutočne dobrý v tom, čo robí. Dokáže toto niečo iba obyčajný človek?

„Nemusím ti hovoriť, aby si si dávala pozor, však?" ozve sa jeho obava priamo v mojej hlave.

Nie, nemusíš. Viem sa o seba postarať.

Pobozká ma.

Vášnivo.

Hlboko.

Zaborím mu prsty do vlasov, ktoré som odjakživa rada hladila a kmásala. Jeho oči, ktoré sa teraz dívajú iba na mňa, potemnejú túžbou, no zablikoce v nich popolavý plameň.

Nemilujem ho. Ale patríme k sebe. Ja som jeho a on je môj. Tak to bolo od začiatku a takto to bude až naveky.

Nadýchnem sa a jeho mágia pomaličky začne vsakovať do každej bunky môjho tela. Je ako slnečné svetlo, ktoré ma stále presviedča, že som nažive. A že sa nemám vzdať svojich cieľov, že sa musím držať zubami-nechtami na zemi. Ešte nie je môj čas.

„Si strašne hladná," zamrmle mi do ucha, keď si uvedomí, že som si uchmatla kúsok jeho mágie pre seba.

„A ty si nakŕmený," poviem.

Odtiahnem sa a definitívne tak dám koniec akémukoľvek pokračovaniu.

„Nevedela som, že si už stihol za tú chvíľku zasunúť."

„Devi..."

„Nechaj ma," poviem. „Viem, že si inkubus a že potrebuješ sex nato, aby sa z teba nestal zombie. No to nemení nič na tom, že sa mi to nepáči."

„Ale ty si rovnaká, Devi."

„Nie tak úplne. Môžem požiadať o svoju mágiu Buneho."

„Preto si sa zoznámila s Luciusom?"

„Krásne. Pokrivená milenecká hádka v priamom prenose."

Obaja sa zvrtneme a zazrieme Luciusa. Sedí na schodoch pred dverami a v prstoch žmolí ďalšiu kocku ľadu.

Tentoraz si ju ale nepritíska k spánku, no hodí ju po mne. Letí priamo na mňa, no ja sa nakloním do strany a cítim ako prefrngne popri mne.

Sledujeme ho obaja, neschopní dostať zo seba pol slova. Koľko toho počul? A koľko toho o nás v skutočnosti vie? Koľko toho vie o mne?

„Čo tu robíš?" spýta sa Seth.

Spozorujem v jeho hlase oveľa nepriateľskejší tón, než som čakala. Myslela som, že mu je ukradnuté, že som spolu s ním.

„Je mi na hovno, tak som si povedal, že je čas sa nadýchať trocha čerstvého vzduchu. V tom dome niečo je."

„A čo povedala Sára," zabudnem na našu hádku a otočím sa k nemu.

„Tá nič necíti. Skacká tam ako vytešený zajac a tvári sa, že je všetko úplne v poriadku."

„Ale prečo?" zavrtím hlavou.

Viem, že je skutočné médium. Musí niečo cítiť.

„To keby sme vedeli, všetko by bolo jednoduchšie," mykne plecom.

„Chytrák," povie Seth a otočí sa k monitorom. „Ešte stále sú na prehliadke?"

„Šli na poschodie."

„Výborne," povie a potom si vyloží na ruky väčšinu ťažkého zariadenia z auta.

Kým iní ľudia by húkali, že zrejme dostane pruh a ako môže vôbec toľko ťažkých vecí uniesť, Lucius nie je ani troška prekvapený. Bez záujmu ho pozoruje a posunie sa na schodoch, aby mu nezavadzal.

Vie, že nie sme normálni ľudia. Tak ako my dvaja vieme, že čosi tu nehrá.

Vezmem všetky monitory naraz a vyberiem sa za ním. Nemusíme sa hrať na ľudí a nosiť to po jednom, keď to v skutočnosti s našou nadľudskou silou odnesieme všetko naraz.

Pozapájať to ale budeme musieť po jednom. Naklonovať sa zatiaľ ešte neviem.