Vchádzam dverami do Buneho príbytku a vidím, že Matthew už sedí na pohovke s vyrezávanými drevenými labkami. Bune pokrčí nosom, keď sa Matt špinavou rukou dotkne béžového vzorkovaného poťahu, no nepovie nič.

Srdce mi bije ako splašené, pery ma šteklia po nedávnom Sethovom bozku. Palcom si prejdem po spodnej pere a snažím sa ho zotrieť. Môžem si zodrať pery, no z mysle ho tak ľahko nedostanem. Zatnem zuby a snažím sa potlačiť myšlienky na pocity, ktoré vo mne vzplanuli, keď ma pobozkal.

Je to len moja myšlienka. Je to súkromné. Nikto nemá právo nato, aby mi ju ukradol. Ani Bune, ani Lilith.

Vystriem chrbát a kráčam smerom k Mattovi. Bune ho necháva zúboženého sedieť tam a potom sa pozrie na mňa. Z hlasiviek mu nevychádza žiaden zvuk a predsa ho počujem.

„Ten tvoj bývalý ľudský milenec sa dozvedel, že toto chlapča je tvojim poskokom."

„Viem."

„Očakávam, že čo najrýchlejšie nájdeš spôsob, ako prenikneme do laboratória."

„Máme dve vodítka." Spomeniem si na Sethove slová. „Nathaniel je hlava WPRS Facility. A jeho nová fľandra na prášenie pracuje ako vedkyňa v laboratóriu. A okrem toho je ešte v laboratóriu starý profesor, ktorý vykonával spolu s Mattom na mne väčšinu pokusov."

„Je to ten starý blázon, ktorý ti zaživa vyoperoval orgány."

Pamätám si ho. Starého idiota, ktorý bol ochotný nám urobiť čokoľvek len preto, lebo sme démoni. Akoby sme neboli živé bytosti. Akoby sme boli niečo menej, než ľudia! No v skutočnosti sme niečo oveľa, oveľa viac. Máme nesmrteľnosť a pokiaľ sa naučíme vyhýbať peklu, môžeme žiť na svete navždy. Máme mágiu, superschopnosti. Je len prirodzené, že musíme platiť za také niečo vysokú cenu.

Ale podľa mňa sa to stále oplatí.

„Dostanem sa do laboratória. Osobne."

Bune nadvihne kútiky svojich pier. „A ako to chceš urobiť, maličká? Obkrútiš si okolo prsta to dievča, ktoré sa ženie za sexom?"

„Kašlem sa na ňu. O tú nech sa postará Matthew. Dlhuje jej to," poviem. „Ja sa dostanem do laboratória cez Nathaniela. Ale najprv sa budem musieť zbaviť jeho kitsune - posvätnej líšky."

„A čo urobíš potom?"

„Som sukubus, Bune. Opantám ho svojou mágiou, až kým ma nebude prosiť, aby som sa k nemu vrátila. A potom sa dostanem do laboratória. A zistím všetko, čo medzitým testovali."

„A potom?"

„A potom? Nuž, potom nájdem zoznam ľudí, ktorým darovali všetky moje orgány. A pôjdem si ich vziať naspäť. A potom, potom nájdem spôsob, ako z pekla privolať Lauru."

„Si skutočne ambiciózne dievča. Ale len čo Lilith zacíty zmes Cambriinej mágii na zemi, skončila si."

„Nebojíš sa, že ťa potrestá spolu so mnou? Som predsa tvoja pravá ruka."

„Som jeden z posledných sluhov, ktorí jej ostali verní. A ona nie je taká hlúpa, aby si do pekla zhodila jedného zo svojich najmocnejších nasledovníkov. Jej moc slabne, démoni chcú nezávislosť. Už to nie je také ako kedysi. Ja budem iba sledovať ako budeš hrať svoju hru."

„Výborne. A keď sa niečo pokašle, zaplatím zato. No keď sa mi to podarí, zhrabneš všetku slávu."

„Nuž, dievča, tak to vo svete hierarchie chodí."

„O čom sa tu vy dvaja bavíte?" pretrhne niť našich myšlienok Matthew. „Prečo si ma sem dotiahla, Devi?"

„Strieskal si sa, lebo ťa vyhodili z laboratória."

„Vyhodili. Nathaniel mi dal okamžitú výpoveď. A potom sa dozvedel, čo som zač. Musel som utiecť skôr, kým aby som neskončil ako jeden z pokusných králikov."

„Nerád by si prišiel o niektorý zo svojich orgánov?" opýta sa ho Bune, ma perách mu sedí úsmev.

„Kašlem sa na svoje orgány, keď môžu dorásť," povie a hrá sa na statočného. „Začali sme experimentovať s bielou mágiou. Alebo, v lepšie povedané, so zlatou."

„Mágiou bohov, anjelov a ďalších svetelných bytostí."

„Sme neschopní koexistovať s bytosťami svetla. Naše mágie sa navzájom dopĺňajú ale i pohlcujú. Ak je niektorá z nich silnejšia, pohltí tú druhú. Nathaniel sa snaží využiť mágiu svetla nato, aby dokázal zničiť všetkých démonov."

„A to je to, čo robí z ľudí hlupákov," zahrmí Bune. „Celý svet je v rovnováhe. Keby sa všetci démoni a anjeli stretli, navzájom by sa pohtili a neostalo by nič, iba duše. Telá by sa rozpadli, ale duše by ostali. Nathaniel je hlupák, ak si myslí, že dokáže zabiť nesmrteľné duše."

„Takže to je nemožné?"

„Áno."

„Tak ale celý jeho výskum je potom nanič!" skríkne Matt.

Už po druhý raz ho počujem kričať.

„Keby bol nanič, Lilith by sa oň nikdy nezaujímala. Tak ako sa ľudia snažia potlačiť démonov, môžu potlačiť aj bytosti svetla. Presne opačne. A ak sa k takej informácii dostaneme, využijeme ju nato, aby sme mohli nakloniť váhy na našu stranu."

„Je tu niečo," povie Matt. „Bol to iba koncept. Pracoval na tom profesor, ktorý bol so mnou. Jeho vynálezom je obojok, ktorý nosí Nathanielova líška. Sledoval som, keď ho testovali. Pohlcuje jej moc, alebo... Ani nie pohlcuje. Uskladňuje."

„Zaujímavé. Dobre, chlapče. Priniesol si dôležité informácie, to sa bude Lilith páčiť."

„To je všetko, čo môžem priniesť. Viac už nemám! Vyhodili ma."

„Prestaň dramatizovať, chlapče. Začína ma z teba bolieť hlava."

Bune zdvihne do vzduchu otvorenú dlaň. Mattove telo sa zdvihne do vzduchu, zatrepoce nohami. Bune pomaly zatína prsty do päste a Matt skríkne.

Mlčky to pozorujem a neodvážim sa vydať čo i len hlások. Matthew sa správal pri ňom drzo. Zabudol nato, že Bune je jeho pánom. Mojim pánom. A Bune nemá rád, keď sa mu neprejavuje úcta. Rozprávam sa s ním normálne, naoko sa tvárime, že sme kamoši, no len čo skriví jeho tvár jediná vráska, viem, že musím skloniť hlavu.

A najhoršie na tom všetkom je, že to musím trpieť. Pretože nemám na výber.

Bune stiahne ruku a Matthew dopadne s hrôzostrašným zadunením na podlahu. Ak aj má nejaké zranenia, práve v tomto momente sa mu hoja. Pozbiera sa zo zeme a zíza na Buneho. Už si uvedomil, čo sa deje.

Je démon, nie je človek. Obyčajný ľudský život sa ho už netýka. Teraz nie je jeho úlohou pracovať v laboratóriu, nájsť si dievča a užívať si. Teraz musí robiť to, čo mu bude kázať Bune, ináč ho za neposlušnosť zhodí do pekla. Aj keď je jeho vlastným démonom.

„Nie, Devi, žiadne hádzanie sa do pekla nebude konať," preruší ma.

Zľaknem sa a rýchlo sa snažím vytvoriť pevnejšiu ochranu okolo svojej mysle. Mám šťastie, že som nemyslela na Setha a jeho bozk. Keby to uvidel, neviem, čo by si pomyslel. Čo ak by to povedal Lilith? Videla by ma ako hrozbu?

„Na svete sa túla mnoho mojich poskokov, no vy dvaja ste mi momentálne najbližšie. Na tých ostatných sa nedá spoľahnúť. Nemôžem si byť istý ničím. Netuším, čo sa udialo počas doby, kedy som bol uväznený a moja moc oslabená."

„Ale ten večierok a..."

„Áno, pár z nich som si preklepol. Ale nikdy nebudem nikomu plne dôverovať. Ani svojej pravej ruke, dievča."

Mala by som urobiť to isté. Iba tak budem silnou. Nespoliehať sa nikoho, iba sama na seba. A neveriť nikomu, iba vlastným inštinktom a pocitom.

„Poď sem, dievča," natiahne ku mne Bune ruku.

Dúfam, že neskončím vo vzduchu ako Matt, ktorý sa pozviechal a schúlený sedí na koberci.

Podídem bližšie k nemu, pozerám sa mu do očí. Je tak nečitateľný. Celé to divadlo, ktoré všetci pri sebe hráme. O čo mu v skutočnosti ide?

„Naučím ťa niečo, čo sa ti zíde, aby tvoje predstavenie nebolo nudné."

Skloní sa ku mne a jeho pery sa obtrú o moje ucho. Na krku sa mi zdvihnú všetky chĺpky, dole chrbtom sa mi rozleje vodopád zimomriavok. Srdce mi bije, tentoraz od strachu.

„Čo také?" pošepkám.

„Ako niekoho posadnúť a prevzať kontrolu nad jeho telom. Je to niečo, čo dokážeme a bude sa ti to páčiť."

„Čo..."

Nestihnem dopovedať. Cítim, ako sa Buneho myseľ tlačí do mojej hlavy, snažím sa brániť, vypudiť ho, no potom jeho vedomie skočí dole krkom do celého môjho tela. Pľúca sa mi stiahnu, z úst mi unikne hlasný výdych.

Akoby mi niekto stlačil hrudný kôš a ja som sa nemohla poriadne nadýchnuť. Dokonca aj srdce mi bije o čosi bolestivejšie. Snaží sa rozpínať, no v mojom tele nie je dostatočné miesto. Bodaj by aj bolo, keď sú v mojom tele dve duše.

Bolí to.

Cítim sa ako vo zveráku a moja myseľ sa ťahá do úzadia. Obraz sa mi pred očami strieda s vypnutou čiernou obrazovkou.

Chcem zdvihnúť ruku a pretrieť si viečka, no ona sa nehýbe, stále visí po mojom boku. Môj mozog sa jej snaží dať rozkaz, aby sa konečne začala kývať, no ona nereaguje.

V hlave počujem Buneho smiech a to ma načisto vyľaká.

Potom začujem jeho hlas, ktorý káže telu, aby som urobila niekoľko krokov vpred a podišla k ozdobnému meču, ktorý visí na stene.

Nechcem tam ísť, cítim jeho zlomyseľné myšlienky, no nedokážem tomu zabrániť. Moje telo pomaličky kráča k stene.

Ruka, ktorá ma neposlúchala, sa teraz s neprirodzenou ľahkosťou zdvihne do vzduchu a zvesí z hákov na stene meč. Druhou ho vytiahne zo starej ozdobnej pošvy a kov slabo zacvendží akoby som brúsila nože.

Matthew vykríkne, keď hrot meča natočím k svojmu bruchu.

Prsty pevne obtočia rukoväť zbrane. Nechvejú sa, sú absolútne pevné, akoby som vôbec neváhala.

Moja myseľ jačí, pud sebazáchovy lomcuje mojim vnútrom, no nič sa nedeje. Ruky stále trčia meč v rovnakej polohe, ostrie sa dotýka látky môjho trička, slabo tlačí na kožu.

Z očí sa mi pomaličky hrnú slzy. Stekajú po lícach a potom kvapkajú z brady na prsia.

Nechcem zomrieť.

„Prosím."

Bune vyskočí z môjho tela a všetok tlak a bolesť z môjho vnútra je preč. Ruky mi ovisnú a meč padá na zem. Len vďaka šťastiu dopadá medzi moje nohy, ináč by som zrejme mala po prstoch.

Kolená sa mi podlomia a ja padnem na zem, na štyri. Prudko dýcham, pichá ma v hrudníku a mám pocit akoby som sa doteraz topila.

Bune je sakramentsky silný, to som vedela už dávno. Ale netušila som, že dokáže urobiť toto.

„Teraz to urob ty!" rozkáže mi. „Posadni toho chlapca."