Lucius: Noc siedma (Časť 3)

Keď zaklopem na dvere Nathanielovho bytu a čakám, kým mi otvorí, preplávajú mnou zmiešané pocity. No nemám pocit, že by som v nich našla aspoň jedinú pozitívnu emóciu. Namiesto toho cítim voči nemu iba klbko negatívnych pocitov.

Nenávisť, zlosť, túžba po pomste. A uprostred toho všetkého panovačný hlas, ktorý mi prikazuje, že tentoraz to nesmiem spackať. Potrebujem ho. Potrebujem zistiť, čo zamýšľa, potrebujem sa dostať znova do jeho laboratória, aby som mohla získať ďalšie talizmany. Aby som našla spôsob, ako nás ochrániť pred skutočnou Lilith.

Dvere sa otvoria a ja zazriem Nathaniela. Hoci je doma, je oblečený akoby sa niekam chystal. Slušné nohavice s nažehlenými pukmi a košeľa so sakom. A ja, oproti tomu, v rifliach a dlhom svetri, cez plecia mám prehodený svoj starý ošúchaný kabát.

Neposer to, Devi.

„Ahoj," vytisnem zo seba, keď sa mi podarí zhlboka nadýchnuť.

„Ahoj," povie opatrne.

Odstúpi sa, aby som popri ňom mohla vojsť dnu. V chodbe vidím sedieť Satomi vo svojej podobe psa. Kýva chvostom a hoci to nedáva zmysel a na psej tvári to nemôžem poznať, viem, že sa smeje. Usmieva sa a verím tomu, že jej ide hlavou zase nejaký výmysel, ako ma využiť.

Každý ma chce v tomto svete využiť iba pre svoj prospech. Som iba ich panáčikom, bábkou, akoby som nemala vlastnú vôľu. Jediná osoba, ktorá ma nechcela zneužiť, je Laura.

Tam začnem. Laure dôverujem. A potom ešte Sethovi, možno Luciusovi. Postupom času si poskladám mozaiku z ľudí, ktorým môžem veriť. Ktorí sú spoľahliví. A potom sa skúsim odtrhnúť od tých, ktorí nie sú hodní mojej prítomnosti.

„Tak," počká, kým sa usadím na gauči v jeho obývačke, no potom si nesadne ku mne.

Namiesto toho stojí za kuchynským pultom v kuchyni a očakáva moju reč. Reč, ktorú som si vôbec nepripravila. A popravde, nemám ani tušenia, čo mu mám povedať. Viem len, že pravdu nie.

„Chcem sa k tebe vrátiť," poviem.

Pes v obývačke zašteká.

Vidím, že Nathaniel ostane touto odpoveďou zaskočený. Aj ja by som bola na jeho mieste. Veď ešte naposledy, keď sme sa stretli na poslednom prípade, kde si bol prevziať tú svoju vílu, som mu dala jasne najavo, že ním pohŕdam. A teraz som tu a hovorím, že sa chcem k nemu vrátiť.

„Neverím ti," odpovie. „Takže sa prestaňme hrať a rovno mi povedz, čo chceš."

„Chcem sa stať pokusným králikom v laboratóriu," poviem.

„Ohoho," zatiahne. „Ale keď si ním bola naposledy, vadilo ti to."

„Naposledy si ma do labáku hodil nedobrovoľne. A ten starý idiot si so mnou robil čo chcel. Boli to nehumánne pokusy."

„Na bytosti, ktorá nie je človekom," povedal.

Na moment sa zamračím, prejde mnou hnev. Snažím sa rýchlo ovládnuť a pochopiť, čo chce dosiahnuť. Skúša ma? Alebo ma chce naozaj iba vyprovokovať, aby ma mohol uväzniť, alebo... Neviem. Keď sa však pokúšam dostať do jeho mysle, nevpúšťa ma. Má voči mne postavenú okolo seba neviditeľnú bariéru. Dostanem sa mu do hlavy iba keď prestane byť ostražitý.

„A načo chceš byť v laboratóriu? Všetky tie bežné veci sme už vyšetrili mnohokrát," povie. „Žiadne pokusy na existujúcich démonoch už nerobíme."

„Tak rýchlo?"

„Projektu sa darí," mykne plecom. „Investori sú z výsledkov uchvátení. Už teraz všetci vieme, že keby sme výsledky našich testov zverejnili, zmenili by sme tým celý svet."

„Ale vy ste si ich nechali pre seba."

„Samozrejme. Každý predsa vie, že tie najväčšie esá musí nechať v rukáve," otočí sa k chladničke a potom si vyberie odtiaľ fľašu chladenej minerálky. „Je oveľa lepšie všetko pred svetom tajiť a využívať naše informácie vo svoj prospech."

Na moment stíchnem, aby som mohla premýšľať nad tým, čo povedal. Keď som sa naposledy dostala do jeho hlavy, videla som, ako vytvorili bohyňu. Nielen, že robili pokusy na nadprirodzených bytostiach, oni ich začali dokonca vytvárať.

„Čo vlastne plánuješ?"

„Prečo by som ti to mal hovoriť?" opýta sa ma namiesto odpovede. „Nemusím ti nič vysvetľovať. Všetko, čo robím, je len moja vec."

„Vytvárate nadprirodzené bytosti," poviem a to ho prekvapí.

Nerátal s tým, že som to videla. Myslel si, že ma zastavil skôr, ako som to zahliadla v jeho mysli. Nedalo sa to prehliadnuť. Boli to jedny z najlepších výsledkov v jeho laboratóriu. Stále na ne myslí.

„Chcete urobiť armádu démonov?" opýtam sa.

Nathaniel odvráti pohľad.

„To nemôžete!" skríknem.

„Prečo nie?" opýta sa s úsmevom.

Neviem mu odpovedať. Viem len, že sa mi to nepáči. Keď vypustia do sveta bandu démonov, ostatní nebudú mať šancu. Vieme sa totiž rýchlejšie hojiť a sme takmer neporaziteľní. Ľudia by niečo také neustáli.

„Neboj sa," zasmeje sa. „Ani ju nebudeme potrebovať. Objavili sme niečo omnoho lepšie. Je to ale iba v experimentálnej fáze. Nemáme žiadneho pokusného králika," povie. „Ale ty hovoríš, že by si ním chcela byť. Takže máš šťastie, Devi. Ak sa chceš dostať do môjho laboratória, nájde sa tam pre teba miesto."

Cítim, že by som nemala súhlasiť. Myslím si, že sa ma snaží nejako oklamať, ale nemám na výber. Potrebujem sa iba raz dostať do laboratória. Potom ujdem a už ma nikdy viac neuvidí.

„Ale nedám ti to miesto len tak zadarmo," povie. „Keďže sa na teba nedá spoľahnúť, najradšej by som urobil s tebou dohodu."

„Ako zistím, že ju neporušíš ty?"

„Ja vždy dodržím svoje slovo, Devi. Vždy som chcel iba to, aby si ma nepodviedla a spávala len so mnou. Ale to ty si urobila chybu na začiatku. Podviedla si ma a vyspala si sa so Satomi."

Možno má pravdu. Problémom však bolo, že pojem ako vernosť a nevera u mňa už neexistovali. Som démon, kŕmim sa sexuálnou energiou. Nemôže čakať, že vydržím pri jednom mužovi. Ľudí skôr či neskôr pravidelný sex omrzí.

„Takže laboratórium bol tvoj spôsob trestu."

„Samozrejme," povie. „Podviedla si ma. Nielen, že si to urobila, dokonca si to ani nepovažovala za svoju chybu. A to ma rozzúrilo."

„Čo teda odo mňa chceš zato, aby som mohla byť v laboratóriu?"

„Pôjdeme do laboratória a pripútam si ťa k sebe. Vďaka Luciusovi vieme, že démoni môžu slúžiť človeku. Keď je ten človek silný, dokáže to bez toho, aby navždy poslal svoju dušu do zatratenia. A to spravím ja s tebou. Urobíme dohodu. Len čo ju porušíš, mágia ťa potrestá sama."

Takže chcel zo mňa urobiť svojho otroka. Ale malo to jednu výhodu. Nevedel, že túto dohodu som už uzatvorila s Luciusom. A hoci som si nebola stopercentne istá, je dosť možné, že démon môže slúžiť iba jednému človeku.

Môj plán bol zrazu omnoho jednoduchší: dostať sa do laboratória a tváriť sa, že chcem uzatvoriť dohodu. Potom, keď sa kúzlo poruší a Nathaniel zistí, že si ma nemôže skrotiť, utečiem v laboratóriu, vezmem všetky talizmany a už ma nikdy v živote neuvidí.

„Dobre," súhlasím. „Kedy vyrazíme?" opýtam sa nedočkavo.

„Môžeme hneď."

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top