Laura je úplne iná, než som si myslela. Po návrate z pekla sa mi zdá omnoho slabšia, krehkejšia. Len čo ju privediem naspäť do jej bytu, akoby ho ani nespoznávala. Díva sa na všetky tie veci, ktoré kedysi boli jej a zdá sa, že k nim absolútne nič necíti.

„Prepáč, je tu troška neporiadok, ale inak som sa snažila byt udržiavať v normálnom stave," poviem.

Žiadna odpoveď.

Otvorím jednu zo zásuviek a vylovím odtiaľ niekoľko talizmanov, ktoré som ukradla ešte keď som sa spolu s Mattom vkradla do laboratória. Netuším, na čo vlastne sú, no aj tak ich preventívne prilepím na dvere. Možno by som nimi mala polepiť všetky steny, no až tak veľa ich zase nemám.

Kým to všetko dokončím, Laura medzitým prejde do jedinej izby, ktorý tento malý byt má a posadí sa na svoju posteľ. Cez pootvorené okno dnu fúka studený vzduch, no aj tak jej musí byť teplo. Ani sa len nevyzula, či vyzliekla.

„Laura, no tak," poviem. Vyzerá akoby bola malé dieťa, ktoré sa nevie o seba postarať. „Počkaj, pomôžem ti vyzliecť tie veci. Musí ti tu byť teplo."

Vyzlečiem jej kabát, vyzujem čižmy. Zanesiem ich do chodby a keď sa vrátim, pomôžem jej ešte vyzliecť nohavice. Napokon predo mnou sedí na posteli iba v bielej priesvitnej blúzke, ktorú som narýchlo zobrala spolu s ostatnými vecami, keď som šla za Luciusom.

Na nohách jej naskáču zimomriavky, no ona ďalej nepohnuto sedí, jej sklenený pohľad prázdny.

No keď pomaly zdvihne hlavu, zdá sa, že predsa nehľadela len tak do prázdna. Jej oči skončia na poličke, kde som predtým našla popri mnohých iných knihách aj prekliaty grimoár. A nechala tam jej fotografiu.

„Niečo chýba," šepne.

Zdá sa, že sme na dobrej ceste. Vyzerá to, že svoj byt začína spoznávať.

„Jasné, mám ju so sebou," poviem.

V kuchyni z kabelky na stole vytiahnem fotografiu jej a môjho otca. Nemôžem si nevšimnúť, aká vyzerá usmiata a živá, takmer nedokážem uveriť tomu, že ten istý človek sedí vedľa na posteli. Akoby som porovnávala aktívnu mladú ženu so zombie.

„Tu je to, čo ti chýbalo," poviem a podám jej fotku do rúk.

Zovrie drobný lakovaný rámik v dlani a skloní hlavu. A potom, akoby sa pomaly do nej vracal život, sa jej tvár skriví bolesťou a smútkom.

Prstami začne hladiť otcovu tvár na fotografii a po lícach sa jej spustí tichý vodopád sĺz. Stekajú dole jej tvárou a kvapkajú na zacapkané sklo fotografie.

Vidieť ju prejaviť tak silné emócie voči môjmu otcovi je divné. No aj napriek tomu som dojatá, keď vidím silu jej citov voči nemu. Je hlúposť, že démoni nemajú city a sú sebeckí. Laura je toho dôkazom. Hoci sa cítim previnilo voči mojej matke, som si istá, že neexistuje nikto iný, kto by môjho otca miloval viac, než Laura.

„Tak hrozne mi chýba," pípne.

Je to asi po prvý raz, čo mi skutočne odhalila svoje vnútro. Kým premýšľam, ako nato všetko zareagovať, Laura sa pomaly postaví a vratkými krokmi príde k poličke. Napraví knihy, ktoré boli na nej prevrátené a zablokuje ich ťažidlom. A potom postaví fotografiu v ráme na svoje miesto.

„Devi," smrkne.

Natiahnem sa ku nízkemu konferenčnému stolíku, ktorý máva vedľa postele a potom jej podám balíček vreckoviek. Natiahne sa po ne, vyberie jednu z nich a potom si hlučne vyfúka nos. Zdá sa mi, že jej pohyby sú už o čosi rýchlejšie a koordinovanejšie.

Vstanem a znova ju objímem. Vonia úplne ináč, než som zvyknutá a jej pokožka je úplne ľadová.

„Som hladná."

„Viem, viem."

Počítala som s tým, že po niekoľkých mesiacoch v pekle bude poriadne vyhladovaná. No keďže som stratila ľudí, z ktorých by som sa mohla kŕmiť, nemám jej koho podarovať. Ale zdá sa, že Lucius myslel na všetko.

„Vezmi si tento amulet," povie Lucius a hodí mi malé zamatové vrecúško.

„Čo to je?"

„Zosilňujúci amulet," mykne plecom. „Niekoľko mesiacov som do neho odkladal svoju mágiu, ak by som ju potreboval na súboj s niečím, čo bude omnoho silnejšie, než ja."

Otvorím zamatové vrecúško a do rúk mi padne akýsi ručne gravírovaný kameň. Pričuchnem k nemu a bez toho, aby som čokoľvek urobila, sa aktivuje.

„Hej, malo to byť pre ňu!" skríkne na mňa Lucius.

Zdá sa ale, že je už neskoro. Než som stihla tomu zabrániť, Luciusová čistá mágia je v mojom tele a ja sa cítim akoby som si dopriala niekoľko kôl sexu s ním.

„Sorry," poviem. „Ono to šlo nejako samé."

„Perfektné," odpovie so sarkazmom a vychmatne mi prázdny amulet z rúk. „Tam ide moja usilovná práca niekoľkých mesiacov. Dúfam, že ju zo seba nakŕmiš. Ďalší ti nedám."

„Máš ich viac?"

„Mám, ale to je posledný, ktorý si videla."

„Udivuje ma tvoja rafinovanosť. Nikdy som nevedela, že by sa takéto veci dali robiť."

„Nevieš toho o svete ešte veľa. Zdá sa, že démoni predsa čerpajú múdrosť zo svojich skúseností počas dlhovekosti."

Musí sa vždy nado mňa vyvyšovať?

Vezmem Lauru do svojho náručia a potom ju zľahka nežne pobozkám. Žiadna vôňa čerešní. Takmer mi to zlomí srdce. No zdá sa, že Laure to neprekáža. Len čo sa naše pery dotknú, cítim, ako začne zo mňa vysávať magickú energiu.

Vydýchnem do nej časť mojej mágie, ktorá pochádza z Luciusovho amuletu. Hoci bola jeho a chutila ním, už sa dávno v mojom tele strávila a stala súčasťou môjho bytia, mojej mágie. A teraz ju znova predávam Laure, pretože ju potrebuje.

No budem jej musieť niekoho doniesť, aby mohla byť pri plnej sile. Alebo o to môžem požiadať Setha.

Laura ticho zavrní a ten zvuk mi rozvibruje žalúdok. Začína byť znova sama sebou. A práve teraz by sa veľmi ochotne so mnou vyspala, no ja potrebujem ešte niečo vybaviť. A postarať sa o nás všetkých.

Pomaly preruším bozk a odtiahnem sa. Keď vidím pohľad v jej očiach, musím sa ovládnuť, aby som ju nepobozkala znova.

Rýchlo preto vstanem z postele a pomaly ju vyvalím na matrac.

„Skús si ešte troška pospať," poviem.

„Vieš, že nechcem spať," prenikavo sa na mňa zahľadí. „Môže zato on, však?"

„Kto?" ničomu nerozumiem.

„Seth," vysloví s odporom.

Jej reakcia mi takmer naženie do očí slzy od šťastia. Je to opäť tá stará dobrá Laura, ktorá žiarli na Setha, pretože ju predbehol.

„Nie, Seth je teraz na vedľajšej koľaji. Slúži Lilith."

Pri zmienke jej mena vidím, ako sa jej rozšíria zreničky.

„Uväznila ma a ja," hlas sa jej zatrasie.

„Nie, psst, to je v poriadku," pohladkám ju po ramene. „Tá Lilith je už skutočne preč. Bola to iba falošná Lilith, napodobenina. Seth teraz slúži tej skutočnej. Stal sa momentálne jej miláčikom," chrstnem podráždene.

„Seth býva často u žien obľúbený," dodá Laura. „Nechápem, čo všetky na ňom vidia."

Možno chápem. Ale nemá zmysel to vysvetľovať Laure. V jej srdci bude naveky sídliť iný muž. A hoci už dávno podľahol zákernej chorobe, vďaka nej žije večne.

„Ako dlho som bola preč?" opýta sa ma.

„Niekoľko mesiacov," poviem. „A za ten čas sa tu udialo naozaj veľa vecí. Keď sa vrátim, všetko ti vysvetlím, aby sme zosnovali plán, ako odísť alebo ako sa aspoň ukryť pred všetkými, ktorí sú nebezpeční."

„Dobre," prikývne.

„Fajn," poviem a vyjdem z izby.

V kabelke nahmatám svoj telefón a vytočím Sethove číslo. Možno by bolo jednoduchšie poslať mu svoju myšlienku, ale nerada by som, aby ju po ceste zachytil niekto, kto nechcem. Bude jednoduchšie povedať mu to priamo.

„Devi? Čo sa stalo?" začujem Sethov hlas v slúchadle. „Nestáva sa, že by si mi tieto dni nejako často volala. Začal som ti chýbať?"

„Je späť, Seth," poviem.

Slúchadlo na moment onemie.

„Ona?"

„Ona, áno. Len pred chvíľkou sa vrátila," poviem, „presne tak, ako som spomínala."

„Ste šialení. Vedel som, že sa niečo deje, keď som počul Buneho, že si sa odtrhla spod jeho nadvlády. Ako je to vôbec možné?"

„Slúžim teraz človeku."

„Tomu Luciusovi? Šibe ti?"

„Prestaň," zarazím ho. „Príď sem. A kým budem preč, vysvetli jej úplne všetko, čo sa stalo. A dones jej niekoho, aby sa mohla nakŕmiť."

„Asi bude jednoduchšie, keď sa nakŕmiš ty a potom jej dáš svoju mágiu. Laura nikdy nechcela spávať s inými mužmi okrem tvojho otca. Nechce ho podvádzať."

Vzdychnem: „No dobre. Ale príď. Sme tak blízko nášho cieľa."

Ukončím hovor bez toho, aby som sa s ním rozlúčila. Obávala som sa toho, že sa bude dookola iba stále vyhovárať. No ja nemám čas. Potrebujem dnes ešte vyriešiť jednu dôležitú vec.

Dnes večer ma čaká stretnutie s Nathanielom.