Zhlboka vydýchnem a vstúpim dnu. Luciusov byt pôsobí na mňa úplne ináč, než som očakávala. Žiadne čierne oltáre, či magické kryštály v rohoch miestnosti. Na prvý pohľad by ste vôbec nepoznali, že ste vstúpili do domu nejakého mága.

„Takže si to naozaj urobila?" povie mi Lucius namiesto privítania.

„Urobila," poviem. „Stálo ma to obrovskú dávku sebazaprenia, ale dokázala som to."

„Dobré dievča," zasmeje sa. „Poďme teda na poschodie."

Rovnako ako Nathanielov apartmán, aj Luciusov byt je vlastne mezonet, ktorý má vyvýšené poschodie. Vystúpim za ním po schodoch nahor a konečne zistím, kde schováva všetky tie svoje magické veci.

Celé poschodie jeho bytu je jednou obrovskou trinástou komnatou, kde sa nachádza množstvo vecí. Čierny oltár, množstvo sviečok, ale v prvom rade obrovský priestor pre rôzne rituály. Všade na stenách vidím popísané magické symboly.

„Pochybujem, že tento byt ešte niekedy predáš."

„Nepotrebujem ho predávať. Mám dosť peňazí," mykne plecom. „Párkrát ulovíš nejakého ghoula a máš dosť peňazí na štvrťroka, pokiaľ sa uskromníš."

„Dobre teda," preruším jeho chvastanie a vrátim sa k veci, kvôli ktorej som prišla. „Splnila som svoju časť dohody. Nathaniel ma dnes večer očakáva. Povedala som mu, čo chcem. Neviem, či ma príjme, ale urobím všetko preto, aby som urobila, čo chceš."

„Výborne," usmeje sa Lucius.

Z jedného z čiernych zamatových vrecúšok vysype do dlane ťažký amulet. Chvíľku si ho obracia v ruke a sleduje, ako sa jeho povrch leskne v mihotavom svetle sviečok.

„Čo teraz?"

„Premýšľam. Potrebujem vedieť úplne všetko, ináč sa veci môžu poriadne skomplikovať."

„Tak sa ma teda pýtaj," poviem netrpezlivo.

„Prečo si nezblbla žiadneho človeka, aby privolal tú tvoju démonku?"

„Nemôžem to urobiť. Padla do nemilosti Lilith a ak ju privolám na zem, všimne si to buď ona, alebo Bune. Chcela som využiť to, že Matthewa v laboratóriu napadol anjel. Má podobnú mágiu ako ona. Chcela som využiť jeho smrť a vymeniť miesto za neho."

„To by nefungovalo," povie ihneď a zborí tak môj veľkolepý plán. „Pokiaľ si pod nimi, budú to cítiť. Nikdy nepreľstíš démona, pokiaľ si sama démon."

„A čo mám teda robiť?"

„Spolčiť sa s človekom," zasmeje sa. „A Boh ich požehnal a Boh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi."

Prestúpim z nohy na nohu. Neznášam, keď citujú Bibliu. Mám vo svojom vnútri pocit, akoby to bol nejaký zákon, ktorý bude existovať a fungovať bez ohľadu nato, v čo budem naozaj veriť.

„Preto démoni budú niečo menej, než ľudia," povie a podíde bližšie ku mne. „Ak mi dovolíš nad tebou vládnuť, prerušíme puto vytvorené medzi tebou a Lilith. Medzi tebou a ktorýmkoľvek démonom, ktorý bol s tebou kedy spolčený."

Natiahne predo mňa ruku a potom mi ukáže amulet. Je z čierneho kameňa, do jeho hladkého povrchu sú vytesané akési drobné precízne symboly. Netuším, čo znamenajú. Mohla by to byť pasca, alebo spása. Neviem, čo z toho je pravda.

Som neuveriteľne blízko svojho cieľa. Ak sa prelomí kúzlo medzi mnou a Bunem, Lilith, budem opäť slobodná. Privoláme Lauru z pekla a všetko, za čo som po celý tento čas bojovala, bude konečne na svojom mieste. Môžeme spolu s Laurou a Sethom ujsť.

„Strašne si sa zmenila, Devi," prehovoril Seth.

„Ja? To ty. To ty si sa zmenil," povedala som mu. „Vôbec ťa nespoznávam. Chápem, že mnoho vecí je teraz inak a že už ani jeden z nás nemôže byť taký bezstarostný, akými sme boli na začiatku. Chápem, že nemôžeme mať normálny vzťah, ako pred niekoľkými mesiacmi."

Seth ma počúval so sklonenou hlavou, neodvážil sa mi pozrieť do očí. Akoby mu každé jedno moje slovo spôsobovalo bolesť.

„Chcem len, aby sme boli spolu. Ja, ty a Laura. Ako za starých čias. Ujdeme pred Lilith a ostatnými–"

„Pred Lilith nikdy neujdeš, Devi."

„Ale ujdem! Ty tomu nechápeš. Dostanem sa znova do Nathanielovho laboratória. Bavila som sa s ním o tom, hoci stále neviem, či ma príjme. Získam prístup k jeho ďalším talizmanom, ktoré vytvorili. Sú proti démonom účinné. Môžeme si vytvoriť miesto, ktoré bude zablokované pred zmyslami akejkoľvek živej bytosti, kde môžeme nažívať spolu."

„Bavila si sa s Nathanielom?" žasne. „Myslel som, že s ním už nikdy neprehovoríš. Si predsa tak tvrdohlavá."

„Nenávidím ho. Stále ho nenávidím. Ale musím to urobiť. Musím to spraviť, ak chcem, aby sme konečne boli všetci traja slobodní a šťastní."

Seth mlčal. Zdalo sa, že uvažuje nad tým, čo hovorím. V mojom srdci sa zrodila drobná nádej.

„Sám si povedal, že čas v pekle plynie pomalšie. Laura tam bola už celé mesiace. Koľko bolesti musela za tú dobu asi pretrpieť? Je náladová a celý čas mi klamala. Ale je to moja priateľka."

„Myslel som, že tam za ňou čoskoro spadneš," povedal a zobral mi tým vietor z plachiet. „Bojovala si s celým svetom. Nikto tak nedokáže dlho existovať. Nevidela si ani keď som sa ti snažil ukázať správny smer. Ale som rád, že si sa konečne dostala späť."

„Pochopila som, že nie každý mi chce naozaj ublížiť. Vlastne, možno väčšina z nich nechce. Jednoducho iba stojím v ceste k ich cieľom. Tak ako oni k tým mojim. Takže do toho ideš so mnou?"

„Máš už nejaký plán?"

„Lucius vie privolať démonov bez toho, aby zapredal svoju dušu. Vyvolá ju, pretože mu podsuniem informácie z laboratória. Pretože budem pre neho špehovať Nathaniela. Najprv Lauru ukryjeme v jeho byte, ktorý je zapečatený. A potom, keď bude všetko pripravené, spolu ujdeme."

„Platí," povedal. „Budem čakať."

„Dúfam, že Lilith si nič nevšimne."

„Urobím všetko preto, aby to zostalo v tajnosti," sľúbil mi Seth.

„Stále neviem, či ti mám veriť," zasmejem sa a potom si nadvihnem svoje husté dlhé vlasy. „Ale asi to risknem."

„Na rozdiel od démonov neklamem a ani nepodvádzam. Nie preto, že by som bol človek, ale preto, lebo chcem žiť čestným životom."

„Človek, ktorý sa rúha proti Bohu tým, že vykonáva čiernu mágiu, ale zároveň neklame a nepodvádza."

„Nikto nie je len čierny alebo biely, Devi," odpovie mi.

Prestúpi za mňa a potom mi okolo krku uviaže nový amulet. Čosi zašepká do môjho ucha a ja prikývnem. Kameň na mojej hrudi sa začne pomaly zohrievať, až kým nezačne slabo páliť na mojej koži. Moja pokožka sa pod jeho teplotou a váhou rozostúpi a kameň sa vstrebe do môjho tela, dole medzi kľúčnymi kosťami.

Cítim, ako sa mágia v mojom vnútri mení. Všetky úponky, ktoré boli vôkol mňa omotané a nedovoľovali mi dýchať, pomaly praskajú a skrývajú sa v mojom vnútri. Som skutočne slobodná.

„Som teraz tvoj pán a budeš ma musieť poslúchať. No zaklínadlo je účinné len v prípade, že by si ma chcela zradiť. Aj naďalej budeš môcť konať ako uznáš za vhodné a ponecháš si čistú myseľ, slobodnú vôľu," povie. „A teraz poďme k tej ďalšej časti. Máš niečo, čo jej patrilo?"

„Áno," odpoviem.

Otvorím svoju kabelku, ktorú som doteraz mala prevesenú cez plece a vytiahnem jednu z Lauriných osobných vecí. Jej rámik s fotografiou, na ktorej je odfotená spolu s mojim otcom.

„Podobáš sa na svojho otca," skonštatuje Lucius.

Na moment ma naplní hrdosť.

„Hoci nemôžem súcitiť s ním a ani s ňou, nakoľko bol vrahom mojej matky."

Zamriem vo svojom vnútri. Úplne som zabudla nato, že môj otec zabil kvôli prekliatemu grimoáru jeho mamu.

Môj žalúdok zachvátia kŕče. Chytím sa za brucho a padnem na kolená. Počujem, ako Lucius na mňa kričí, nevie, čo sa mi stalo, ale ignorujem ho. Chytí ma za rameno a potrasie mnou, ale ja ho od seba odsotím.

Môj žalúdok sa už znova bolestivo sťahuje. Akoby som zjedla veľkú a ťažkú večeru, ktorá sa teraz pýta von.

Rozkašlem sa.

Nahnem sa dopredu a potom sa moje teplo napne. Hlava mi skočí dopredu a ja otvorím ústa. Niečo veľké sa práve prediera von mojim hrdlom a okrem toho, že to je totálne nechutné, to aj tak troška smrdí.

Von na podlahu vydávim živú fretku.

Spadne na zem so slabým buchnutím a potom si otrasie svoju vlhkú kožušinu.

„Čo to je, preboha?" počujem Luciusa.

„To, čo ti právom patrí," odpoviem a padnem vyčerpaná na podlahu. „Aj keď o to zrejme už nestojíš."

Fretka prebehne k Luciusovi a šikovne mu vyštverá po nohaviciach do rúk. Keď sa jej dotkne, zažiari silným svetlom a v jeho dlani teraz sedí obrovská kniha viazaná v koži.

„Prekliaty grimoár," povie. „Hovoril som ti, že–"

„Viem. Ale nejako vyšla zo mňa sama," usmejem sa.

Snaží sa to nedať najavo, no vidím v jeho očiach, že ho prekliaty grimoár potešil. S láskou pohladká chrbát živej knihy a potom podíde k svojej knižnici, kde sa nachádza kopec ďalších starých kníh. Až vtedy si všimnem, že mal na jednej z poličiek pre grimoár vyhradené miesto. Vloží ho tam a potom podíde k oltáru v miestnosti.

„Tak a teraz privoláme tvoju kamarátku," povie.

Sedím v rohu miestnosti, opretá chrbtom o stenu a sledujem, ako prináša nejaké veci, na znak obety. Jednou z vecí, ktoré kladie na oltár, sú čerešne. Netuším, kde ich zohnal takto skoro na jar, no mlčím a nechám ho pracovať.

Nemusel mi veriť, s Nathanielom som iba volala. Ešte nič nie je dohodnuté. Všetko je postavené na tom, že sa spoliehame na jeho povahu a chuť ovládať ma. Všetko môže vypáliť úplne inak a on, hoci nemal žiadnu záruku, že ho nezradím, aj napriek tomu pripravuje rituál, v ktorom privolá Lauru a preukáže mi tak tú najväčšiu láskavosť, akej sa mi dostalo od čias, čo som sa stala démonom.

Lucius začne s rituálom. Jeho jazyk vyslovuje pre mňa nezrozumiteľné a krkolomné latinské slová. Pritváram oči a premýšľam, aké to asi bude, keď sa Laura vráti z pekla. Spočiatku som sa obávala, že moja dohoda s Luciusom rozbije puto medzi mnou a Sethom, no Lucius povedal, že rozbil iba vzťahy typu pán-služobník.

Nepochybujem o tom, že Lilith a Bune už zistili, že niečo chystám. No len čo sa dostanem naspäť k Nathanielovi, nebudú mať možnosť ma zastaviť. Nathaniel je chránený a rovnako tak i jeho laboratórium.

Je to vlastne nedobytná pevnosť chránená zaklínadlami, talizmanmi a modlitbami. Neexistuje lepšie miesto na úkryt, kým sa Bune s Lilith nerozhodne ísť ďalej. Alebo kým ich niekto z exorcistov nezhodí znova do pekla.

Zdá sa, že sa konečne na mňa usmialo šťastie. Dúfam, že sa na chvíľku zdrží, kým sa nám spolu so Sethom a Laurou nepodarí utiecť.

Miestnosť pretne žiara akoby udrel blesk. Prižmúrim oči a keď ich opäť otvorím, vidím, ako sa na podlahe, uprostred nakresleného magického symbolu krčí mladá žena. Jej dlhé jemné svetlé vlasy povievajú vo vzduchu, hoci tu nikde nefúka vietor.

Chveje sa od zimy a šoku, no hoci jej nevidím do tváre, spoznávam jej siluetu. Vyzerá síce o čosi viac chudá, než si ju pamätám, no nie je pochýb o tom, že to je skutočne ona.

Vôkol nej sa vznášajú jemné oblaky, z ktorých na ňu pomaličky padá sneh. A hoci počas zimy nerodia žiadne stromy, vôkol nej cítiť známu vôňu čerešní – jej obľúbeného ružového lesku na pery.

„Laura!" vykríknem.

Lucius ustúpi o pár krokov a stratí rovnováhu, keď popri ňom prebehnem ako víchor. Zatacká sa, ale nepadne na zem. Po spánkoch mu stečie kvapka potu, zdá sa, že ho rituál poriadne vyčerpal, ale drží sa statočne a jeho hrdosť mu nedovoľuje padnúť.

Namiesto toho si pomaly sadne na kreslo, ktoré tam má zrejme pre takéto prípady a sleduje, ako sa hádžem na kolená pred Lauru.

Zdvihne vydesene hlavu, akoby neverila tomu, že počuje môj hlas.

„Devi?" zašepká.

„Som to ja, naozaj! Vitaj doma, Laura!" objímem jej krehké telo tak silno, ako viem.

Cítim, ako sa mi perami prisaje na krk a zasype moje hrdlo desiatkami drobných bozkov. Nie je to žiadny pozdrav, či znak radosti, jednoducho je sukubus. Prišla vyhladovaná z pekla a potrebuje sa nakŕmiť. A tak si berie moju mágiu. Je mi to jedno, pretože viem, že dnes večer zrejme pôjdem za Nathanielom.

„Devi," počujem ju vysloviť. „Myslela som, že sa odtiaľ už nedostanem."

V očiach sa mi zaligocú horúce slzy. Než im stihnem zabrániť, spadnú dole mojimi lícami.

„Urobila som všetko preto, aby som ťa odtiaľ dostala. Seth o tom vie a čaká na nás. Len čo niečo vybavím, môžeme všetci traja odísť preč od všetkých, kde budeme spolu žiť v pokoji. Až kým nezomrieme. Ale to bude trvať storočia. Možno dokonca tisícročie," chlácholím ju.

„Ďakujem," hovorí mi a znova ma objíme. „Ďakujem, ďakujem, ďakujem."