„Nemusíš sa báť," povie mi Bune, keď si nervózne asi po stýkrát uhladím sukňu na svojich šatách. „Skutočná Lilith nie je ako ten klaun, ktorý sa za ňu vydával. Lilith je láskavá, pokiaľ sa jej niečim nedotkneš alebo ju neurazíš."

Bune si môže hovoriť čo len chce, no ja budem aj tak nervózna. Znova sa stretnem so skutočnou Lilith. Nevedela som si ani poradiť s tou falošnou podvodníčkou, ktorá bola omnoho slabšia. A potom prišla skutočná Lilith s Bunem, mávli rukou a bolo po nej. Keby som to chcela urobiť ja, trvalo by mi to večnosť, kým by som sa dostala iba na jej úroveň, aby som vôbec mohla odolávať tomu, že číta moje myšlienky. Som v porovnaní s nimi absolútne nič.

„Bune, zlatko, vitaj," usmeje sa Lilith na neho.

Nádherná ako vždy, dlhé vlnité vlasy, plné krivky. A absolútne žiadna vulgárnosť. Mám pocit, že som na návšteve u nejakej elegantnej dámy v stredných rokoch.

„Ahoj, Lilith," potriasie jej rukou a potom jej na obe líca vtisne bozk. „Ako sa má Lucifer?"

Mykne ma pri tom mene. Nemusím byť démonom storočia, aby som vedela, na koho naráža.

No Lilith si iba prikryje tvár dlaňou a potom sa zachichoce: „Veď ho poznáš. Vkuse musí niečo vybavovať a riešiť."

Prevrátim očami. Idem na návštevu k druhému najsilnejšiemu démonovi na svete a mám pocit akoby som prišla na nejaké rodinné stretnutie.

Ahoj, moja, ako sa máš? Ako sa majú tvoje deti?

Ujde to a čo tvoja rodina?

Aj u mňa skvelé.

Počula som, že máš novú pravú ruku?

Ale hej, budeme s ňou po večeroch kuť plány ako zvrhnúť každú jednu dušu do pekla...

Dojemné...

Zasmejem sa na absurdnosti tohto všetkého. Obaja sa na mňa pozrú a ja ustrniem.

Dúfam, že aj Lilith bude mať ako citlivú strunu smiech. Potom ma bude chcieť zabiť iba zato, že sa smejem smrti do tváre, výborne.

„Ty si to dievča, pamätám si ťa," podíde Lilith ku mne.

Dotkne sa mojej tváre akoby si stará mama obzerala svoje vnúča. „Nemusíš byť v strehu, pri nás sa môžeš uvoľniť."

Uvoľniť a povedať zase niečo nevhodné.

„Pokúsim sa," vysúkam zo seba.

„Dobre, nebudeme predsa stáť na chodbe, poďme do obývačky," povie Lilith.

Démoni majú obývačku, žasnem.

No zdá sa, že ľudský život sa im v momentálnej dobe celkom pozdáva. Lilithin dom (a zrejme aj Luciferov) je vysoký a biely. Na rozdiel od tmavého prerobeného kostola, kde bývam spolu s Bunem, je jej dom úplne slnečný. Aj teraz jej svieti cez biele priehľadné závesy dnu slnečné svetlo a celá jej obývačka pôsobí ako keby bolo leto, hoci vonku je len koniec februára.

„Posaďte sa," povie a ja s Bunem sa usadím na jednu zo zamatových pohoviek.

Onedlho prichádza Lilith a nalieva nám čaj do šálok so zlatými uškami. Bez toho, aby sa vôbec opýtala, či si nejaký dáme. Predpokladám, že sa nepatrí odmietnuť hostiteľku a tak sa potom napijem čaju, hoci je horúci. Jazyk si síce ihneď obarím, ale v ďalšej sekunde už je znova zahojený.

„Asi by si si mala ten čaj najprv pofúkať," usmeje sa na mňa Lilith. „Je totiž pekelne horúci."

Vyprsknem do šálky. Lilith, ktorá má byť ženskou hlavou všetkých démonov, nás hostí v obývačke čajom s maličkými koláčikmi a ako „správna veľavážená dáma" robí vtipné slovné hračky. Pripadám si ako Alica v Krajine zázrakov.

„Vidím, že tvoj humor ťa stále neopúšťa," utrúsi Bune.

„Tvojmu dievčaťu sa to páčilo," usmeje sa na neho Lilith.

Akoby som sedela v obývačke nejakej ženy, ktorej vek udrel na mozog a zmenila sa na bláznivú gazdinku.

Nemám slov.

„Tak," usmeje sa na neho. „O čom si sa to chcel teda zhovárať?"

„Tuto, moje dievča, založilo spoločnosť na lov démonov. Začal to pred ňou on, ale ona sa rozhodla prebrať mu džob. Tak som si povedal, že by bolo fajn, keby som sa stal hlavou jej spoločnosti."

„Moment, to ja mám byť hlavou tej novej spoločnosti," ozvem sa bez rozmýšľania a vzápätí to oľutujem.

Bune sa uškrnie: „Ako vidíš, má stále mnoho ambícií, ale to nemení nič na tom, že to je iba obyčajná hlúpa démonka, ktorá nevie nič o tom, ako to chodí."

„Je kúzelná," povie Lilith. „Môj Seth ju na začiatku večne spomínal."

Seth...

Len čo vyslovila jeho meno, uvedomila som si, že hoci odišiel s ňou, nikde ho tu nevidím. Snažím sa ignorovať tŕň náhlej žiarlivosti, ktorý mi práve poranil vnútro. Radšej smerujem svoje myšlienky iným smerom. Je tu ešte stále, alebo s ním niečo urobila?

„Seth bol súčasťou môjho tímu," utrúsim.

„Výborne," povie. „Čo keby si sa stal v ľudskom svete prezidentom tejto ich maličkej spoločnosti? Naše ambiciózne dievča by bolo líderkou tímu. Ako svojho špeha tam dosadím Setha, čo ty nato Bune?"

„Ja som s takýmto rozdelením úplne spokojný."

„Výborne. Aj tak nemám čas na takéto ľudské opletačky. Aspoň zistíme, ktorí démoni sa nejdú zmestiť do kože a dáme ich do poriadku," usmiala sa na neho milo. „A Bune, dávaj pozor na toho človeka. Neviem, čo chystajú, ale zdá sa, že veda dnes skutočne pokročila. Staré dobré časy, kedy sa upaľovalo bez akýchkoľvek výskumov."

„Zdá sa, že vymýšľajú aj niečo na bytosti svetla," poviem.

Možno som si to mala nechať pre seba, ale pri zraniteľnosti svojej mysle je isté, že by sa to skôr či neskôr dozvedeli aj bezo mňa.

„Ale čo," Lilithin pohľad potemnie. Až teraz z nej mám konečne pocit, že je skutočným démonom. Pozerá sa na mňa, jazyk sa jej pomaly skĺzne po perách. „Ako si nato prišla?"

„Nathaniel, ten človek, ktorý vedie výskum, spečatil dohodu s kitsune."

„Ah, líšky, čo slúžia bohyni, otravné prešpekulované bytosti," vzdychne a potom sa znova pohodlne oprie v kresle, kde sedela.

„A jeho líška teraz nosí obojok, ktorý má takú zlatú sklenenú ampulku. Neviem, čo to robí, ale akoby to pohlcovalo jej moc."

„To je skvelá správa," usmeje sa na mňa Lilith. „Pokiaľ prídeme nato, čo to je, môžeme to využiť vo svoj prospech. Možno troška chápem Buneho, že si ťa vybral za svoju pravú ruku."

Očami preskakujem z Buneho na Lilith. Vie Lilith niečo, o čom neviem?

„Nekaz jej radosť z prekvapenia, prosím," prehrabne si Bune vlasy a potom sa nervózne zasmeje.

Takže aj Bune má z nej strach. Hlavná vec, že pred dverami zo seba strúhal machra.

„Dobre teda," uškrnie sa. „Sme teda dohodnutí. Budeš mi podávať hlásenia ty alebo tvoja pravá ruka."

„Volám sa Devi," poviem.

Už mi lezie na nervy, ako ma všetci oslovujú ako „dievča" alebo „pravá ruka Buneho".

„Devi," opraví sa Lilith. „Si zaujímavé dievča. Som rada, že si jednou z mojich dcér."

„Dcér?" ničomu nechápem.

„Och, ty o tom nevieš," usmeje sa na mňa. „Som prvá sukuba na svete. A zároveň jediná sukuba, ktorá má iba démonickú podstatu. Vy ostatní ste len moje deti."

„Ale Lilith. A Adam a Eva a všetky tie mýty, o ktorým som čítala."

„Všetko sú to len dohady. Iba démon sám vie, kým v skutočnosti je. Ľudia sa snažia hrať na vševedúcich a tvária sa, že všetkému rozumejú. No aj keď budú mať o nás všetky možné vedecké výsledky, aké sa im podarí získať, nebudú nás nikdy skutočne poznať."

Neverím jej.

V mojom vnútri existuje niečo, čo vyvracá všetky jej slová. Prekliaty grimoár v mojom vnútri, vďaka ktorému viem odteraz identifikovať každú bytosť, ktorej mágiu ochutnám. Ľudia možno nie sú vševedúci, ale kdesi tam, na začiatku musel byť nejaký múdry človek, ktorý prišiel nato ako funguje mágia a napísal prekliaty grimoár.

Mám hlavu plnú myšlienok a musím si chrániť svoju myseľ, kým sa nerozídeme. Ešte stále som nikde nevidela Setha a bojím sa na neho opýtať. Je predsa jasné, že je to už Lilithin miláčik. Ale jediná bytosť, ktorej som sa naučila po všetkých tých úskaliach dôverovať.

Sme už na odchode, keď sa pozriem na Lilith. Bune zbadá to, čo sa mi zračí v očiach, no než ma stihne zastaviť, padám na kolená a hľadím na skutočnú Lilith.

„Lilith, chcela by som ťa o niečo poprosiť."

„A o čo také, dieťa moje?"

„Viem, že si zakázala všetkým démonom, ktoré stvorila Cambria uzrieť znova svetlo sveta. Ale tam dole v pekle," hlas mi preskočí vyššie, „je moja priateľka, ktorú tam zhodila. Urobím čokoľvek preto, aby sa vrátila naspäť."

Lilith mi uštedrí na čelo bozk. Všetky myšlienky, ktoré sa týkajú Laury mi v tom momente preblesknú hlavou a ona si ich prečíta. Strasiem sa, prudko sa jej vytrhnem a spadnem na zadok. Nechcem, aby videla to, čo sa odohráva v mojej hlave. Neznášam to. Všetci to robia akoby zabudli nato, že je to moje vlastné súkromie, do ktorého nikoho nič nie je.

„Uvidíme, Devi," povie.

Znie to falošne a vyhýbavo.