„Čo robíš, Devi?" vstane a díva sa mi do očí.

„Nenechám sa Lilith zhodiť do pekla. Ak ťa budem musieť zabiť, urobím to," hlas sa mi zachveje.

„Devi. Nechcem ti ublížiť."

„Nie, nechceš. Len uprednostníš svoj krk pred mojim."

„Nemusím ťa zradiť. Aktivovala si knihu. Videla si, že všetci démoni, ktorí ju zacítili, sem prileteli. Je len otázkou času, kedy sa aj silnejší démoni dozvedia, že ju máš a pôjdu po tebe. Väčšina z tých démonov sú len poskokovia silnejších. A potom ti nepomôže ani len tvoja ryšavá kamarátka."

Zamriem na mieste. Ani som len nepomyslela nato, že uvidí Satomi. Avšak z jeho pokojnej reakcie je jasné, že o nej už dávno vedel. Cítil jej zlatavú mágiu zo mňa, keď sme spolu spali?

Neviem.

Seth je pre mňa jedna obrovská záhada, ktorú nedokážem rozlúštiť. Myslím si, že ho už poznám a potom príde moment, kedy si uvedomím, že sa mýlim a on má viac tajomstiev, než som si myslela. A to, že ho v skutočnosti neviem odhadnúť, mi spôsobuje najväčší strach.

„Prečo po nej všetci túžia?" zovriem fretku v náručí a cúvnem od Setha ďalej.

„Pretože vedomosti sú tou najsilnejšou mocou na svete," mykne plecami.

Snažím sa premýšľať. Satomi nestačí. Je to iba malá líška a Nathaniel nevie o démonoch nič. Aj keby zavolal celú svoju organizáciu, nedali by sme to. Laura bola jediná osoba, ktorá ma poznala a ktorej som mohla veriť.

Čo mám urobiť?

Potrebujem niekoho, kto mi pomôže. Niekoho, kto démonov pozná a vie, čo treba urobiť. Zúfalo mu potrebujem veriť, ale som príliš vydesená nato, aby som urobila rozhodujúci krok.

Som v strehu a čakám, kedy na mňa zaútočí, ale on sa netvári, že by chcel môj grimoár vziať. Mohol ma napadnúť počas náletov drobných démonov a vziať mi ju. No on to neurobil. Namiesto toho bojoval po mojom boku a zachránil ma. Ale prečo?

Viem, že má dostatok vedomostí a schopností. Videla som ho v grimoári. Možno nepatrí medzi silnú triedu démonov, ale je šikovný. Inak by nebol Lilithin miláčik. A to, že o ňom ešte stále neviem toľko vecí. Potrebujem mu dôverovať, ale to nie je niečo, čo ide na zavolanie.

„Čo vlastne chceš, Seth?"

„Svetový mier."

Zamračím sa: „Prečo sa mi nesnažíš ukradnúť knihu ako ostatní?"

Krátko sa zasmeje a potom podíde bližšie.

Chcem cúvnuť, fretka na neho zasyčí. Chrbtom vrazím do vchodových dverí a ostanem na neho zízať.

„Nemôžem ti ju len tak vziať. Prekliaty grimoár sa môže iba zdediť. Aby mi patril, musel by som ťa zabiť."

Srdce mi splašene búcha v hrudníku.

„Ale ja to neurobím," uškrnie sa. „Vieš, prečo sa o tejto knihe hovorí, že je prekliata?"

Zavrtím hlavou.

„Grimoár má preto zlú povesť, pretože po ňom idú všetci démoni. Ich energia priťahuje stále ďalších a ďalších. Ľudia to síce nevidia, ale isté zlé veci si všimnú.

Ako napríklad to, že od momentu ako majú knihu doma, sa ich počasie na dvore vonku zbláznilo. A prenasleduje ich smola. Pretože zakopávajú na schodoch a stávajú sa im zvláštne veci. Nevidia totiž bytosti, ktoré im ich spôsobujú.

Nepotrebujem k sebe prilákať zástupy démonov. Vždy som býval radšej v tieni."

„A to ti mám veriť?"

„Dohodneme sa inak, Devi," povie. „Ja ťa nechám nažive, možno ti pomôžem ujsť. Ale pod jednou podmienkou."

„Akou?"

„Otvoríš knihu a pozrieš sa na Lilith. Potom ju ukryješ a keďže budeš jediná, ktorá bude vedieť, kde je, nebudú ťa môcť zabiť, kým ju nebudeš mať so sebou."

Je to len o nás dvoch. Buď mu budem veriť a urobím to, alebo nie. Každopádne, ak sa dozvieme, ako sa zbaviť Lilith, odstránim tak svoju najväčšiu nepriateľku.

Musím to vybaviť rýchlo. Neviem, kedy sa prihrnie ďalšie mračno démonov.

„Dobre," súhlasím napokon.

Usmejem sa na neho, keď v tom ma čosi zrazí k zemi.

Hrubokožec, ktorému som predtým vyrazila zuby, vyletí zo snehu a znova na mňa vyskočí. Nevedela som, že je ešte živý, nikde som ho nevidela.

Tentoraz sa jeho tesáky zachytia o môj krk. Než ho stihnem odstrčiť, vytrhne mi kus z hrdla. Pretrhol moju tepnu a ja sa začínam dusiť vlastnou krvou.

Mágia sa ma snaží vyliečiť, ale minula som mnoho energie a dávno som sa poriadne nenakŕmila. Cítim, ako moje telo začína dosluhovať. Potrebujem mágiu, veľa mágie. Ale vôkol mňa okrem Setha už nikto iný nie je.

„Devi!"

Seth rýchlo zabije malého démona a potom sa ku mne skloní, aby mi pritlačil dlane na ranu. Zrejme, aby zastavil moje krvácanie. Nad prvou pomocou ale už nepremýšľam. Stojí pri mne Seth, démon, ktorý je silný a má mnoho mágie ukrytej vo svojom vnútri.

Schmatnem ho a z posledných síl ho pobozkám.

Vysávam z neho mágiu a snažím sa vyliečiť. Cítim, že rana na krku sa mi zaceľuje, ale nestačí to. Seth sa mykne a snaží sa odtiahnuť, ale ja ho stále držím vo svojom zovretí, logám plnými dúškami jeho silu.

Nikdy som nevedela, že mal v sebe ukryté také množstvo mágie. A ja mu ju teraz beriem. Len tak, akoby mi patrila už odjakživa.

Ako démoni sa spolu už viac nemôžeme milovať. Pretože sa živíme sexuálnou mágiou a navzájom by sme si ju iba kradli. Sex by nás nenapĺňal, ale oslaboval. No toto je niečo iné. Je to presne ako vtedy, keď som umierala a jedla šupinu z Buneho. Akoby som prebudila v sebe druhý typ hladu, na základe ktorého dokážem čerpať viac, než len energiu.

Seth má v sebe ešte stále dostatok sily nato, aby ma dokázal odtlačiť. Drží ma za plecia pritlačenú na zemi a díva sa na mňa.

„Čo si to urobila?"

Jeho hlas je tichý, možno znepokojený.

„Ja neviem," zaklamem.

Pomaly sa posadím na zemi.

Biely sneh, ktorý stihol napadať, je teraz zmiešaný s karmínovou krvou a vyblednutým popolom.

Cítim sa vyčerpaná. Nepríčetný pocit živosti nahrádza únava a bezmocnosť. Démoni ma neváhali napadnúť, pretože chceli knihu. Zvládli sme to, lebo boli slabí. Ale čo, ak sa sem dostanú tí silnejší?

„Prestaň mi klamať, Devi," zavrčí na mňa.

Pozriem na neho a potom si uvedomím, že som prestala chrániť svoju myseľ. Som taká vyžmýkaná, že mi to vôbec nenapadlo. A teraz vo mne bude vedieť kúsok čítať.

„Neklamem, naozaj neviem," skúšam to znova.

Schytí ma pod krk a znova zatlačí do červeného snehu plného mojej krvi. Jeho oči sa tlačia do mojej mysle, vkĺznu do lebky násilne a bolestivo ako v ten deň, keď som sa po prvý raz stretla s Lilith. Netušila som, že je takýto silný.

Čo sa to stalo?

„Nie, prestaň! Prestaň sa mi rýpať v hlave!" jačím.

Ukáž mi to, Devi.

Nie. Nechcem.

No než sa akokoľvek snažím, moje myšlienky sa stáčajú okolo tej noci v kostole, keď som umierala. Keď sa tam objavil Bune a ja som zjedla jeho šupinu. Vďaka tomu som získala moc pohlcovať ostatných.

„Teraz tomu už rozumiem," prehovorí Seth a konečne ma pustí. „Tým sa situácia značne mení."

„Čo tým myslíš?" zavrčím na neho.

„Našiel som spôsob, ako ukryť tvoju knihu."

„Ako?"

„Musíš ju zožrať."