„Čo tým myslíš?" opýtam sa.

„Ticho," povie a schmatne ma za ruku.

Ťahá ma dole z podkrovia, prebehneme po schodoch a zastaneme v predsieni. Seth sa skloní a rýchlo sa obúva. Neochotne nazujem na nohy svoje nízke zimné čižmy.

„Devi, stalo sa niečo?" do chodby príde moja znepokojená mama.

„Nie, všetko je úplne v poriadku," otočí sa k nej Seth.

Díva sa na ňu, jeho hlas je pevný a neoblomný, akoby jednoducho iba vyriekol nejaký fakt.

Oči mojej mamy potemnejú a viečka jej zaklipkajú. „Bože, som dnes strašne unavená," povie a zazíva. „Asi si pôjdem ľahnúť."

Zovriem pery. Ešte nie je ani len večer. Seth ju zhypnotizoval, aby odišla preč a nevidela to, čo sa teraz bude diať. Čo sa so mnou stane?

Len čo moja mama zmizne v spálni, prebehneme chodbou a Seth otvára dvere na maličký dvorček. Chcem sa mu vytrhnúť a brániť, no vtedy si všimnem, čo sa deje vonku. Akoby som sa vrátila v čase a bola naspäť v kostole. No tentoraz to nie je Bune, ktorého hrozba visí vo vzduchu.

Obloha je zatiahnutá takou temnotou, až mám pocit, že je hlboká noc. Husté mraky sú už pripravené vôkol nás a začína sa z nich sypať hustý sneh. Avšak táto snehová búrka nie je len žiadnym rozmarom počasia. Vtedy si všimnem, že vôkol nás nepadá len sneh, ale bytosti.

Tisícky drobných bytostí, veľkých ako mucha, ale rovnako aj ako kone, padajú vôkol nás a idú priamo k nám.

„Čo sa to tu deje?" spýtam sa.

„Prebudila si knihu, Devi. Knihu, ktorú chce získať pre seba takmer každý démon. Priťahuje ich jej mágia."

„Čo sú to za démoni?"

„Najbiednejší z najbiednejších. Malé úbohé tvory, ktoré sa nedokážu ani maskovať. Myslia si, že ich hrôzostrašnosť u teba vyvolá strach, ktorým sa nakŕmia."

„Sú drobní."

„Nepodceňuj ich kvôli veľkosti. Možno sami nič nezmôžu, ale v takomto množstve sú silnejší, než by si si myslela."

Pozerám ako sa mračno démonov hrnie priamo na mňa. Zo zimnej rozsneženej oblohy začnú padať k zemi blesky. Ešte nikdy som nezažila búrku v zime.

Drobné tvory sa na mňa vrhnú ako prvé. Akoby sa vám do tela zahryzlo niekoľko stoviek mravcov. Avšak sú takí maličkí a slabí, až sa po kontakte s mojou mágiou rozpadajú, hynú priamo na mieste. Fretka sedí okolo môjho krku a vrčí na ne. Aj keď je ich mágia je natoľko slabá, že tá moja ich rozkladá po kontakte so mnou. A aj napriek tomu sa vrhajú ku mne ako slepé tvory.

Po najspodnejšej triede démonov sa ku mne hrnú mocnejšie bytosti. Majú podobu zvláštnych pokrútených zvierat. Kôň s krídlami a šupinatou kožou na mňa vycerí zuby ostrejšie než had. Vrhne sa na mňa a ja cúvnem.

Obzriem sa na Setha a vidím, že aj on sa snaží odolávať náletom démonov. Jeho ruky sa menia na dlhé zahnuté pazúry, ktorými seká telá hlava-nehlava.

Obrátim sa k svojim rukám. Aj ja potrebujem zbraň. Len čo si nato pomyslím, moje nechty na rukách sa predlžujú a hrubnú, onedlho mám na prstoch rovnaké pazúry ako Seth. Jeden z démonov sa na mňa vrhne, ale ja sa zaženiem rukou a pazúre hladko prejdú jeho pokožkou.

Biely sneh sa sfarbí kvapkami čerstvej krvi. Je ťažké rozoznať, komu patrí.

Sme tej istej krvi, tej istej podstaty a predsa sa navzájom zabíjame. Možno je to práve to, čo démonov spája s ľuďmi. Sú rovnako pochabí ako my.

„Nezvládneme to," zakričí Seth.

Musí poriadne namáhať svoje hlasivky, aby prekričal všetok ten vreskot a kvílenie vetra, dunenie hromov.

Potrebujem pomoc. Sama ich nezvládnem.

Vtedy si spomeniem na Satomi.

Satomi, potrebujem pomoc!

Ryšavý prameň v mojich vlasoch na moment zažiari. Ani sa nenazdám a čiernu oblohu pretne zlatá žiara. Cez sneh a démonov vo vzduchu priletí líška. Jej ryšavá srsť žiari viac než poludňajšie slnko.

Rozďaví svoju papuľu a vrhne sa na démonov.

Ilúzia deviatich chvostov, ktoré som doteraz na nej videla, sa po spoznaní jej tajomstva z prekliateho grimoára, rozpadá. Jej huňaté chvosty miznú a nahrádza ich jeden, poriadne hrubý a dlhý chvost s kúskom svetlej srsti na konci.

Už viem, že Satomi je slabá. Sme s ňou možno na rovnakej úrovni moci. Avšak jej zlatavá žiara pôsobí ako nejaký repelent. Množstvá maličkých démonov sú jej žiarou odpudené, rozprskávajú sa preč ako drobné iskričky. Väčší démoni sa ju snažia poraziť, ale ona ich neľútostne dlávi svojimi zubami.

Na zem kvapkajú obrovské množstvá krvi, padajú končatiny a kúsky mäsa podivných zvierat. Za iných okolností by to možno bolo fascinujúce. Nikdy som predsa také tvory nevidela. Avšak keď mi ide o život, je ťažké kochať sa zvláštnymi šupinami a podivnými tvormi.

„Načo čakáš?" zakričí na mňa Seth.

Prehnem chrbát a skočím dopredu k líške.

Nikdy som nevedela pracovať s nožmi, či zbraňami, ale teraz je to také jednoduché. Moje ruky sa predsa zmenili na smrteľné nástroje, ktoré prenikajú telami bytostí rýchlejšie, než ten najostrejší meč na svete.

Jeden z démonov zaškrieka a vrhne sa na mňa. Má podobu drobného trpaslíka s hrubou zvráskavenou kožou. Obrovské oči a pár zubov mi pripomína Glocha z Pána prsteňov.

Skočí do výšky a letí priamo na mňa.

Zvrtnem sa, na mokrom snehu sa mi šmykne a ja padám k zemi.

Tá malá beštia sa odrazí od plota na našom dvore a dopadne priamo na mňa. Zubami sa mi zahryzne do pleca. Bolesť mi na moment pritvorí oči.

Vrážam do neho päsťou a on odlieta do snehu.

Plece ma pekelne bolí, ale rýchlo sa hojí. Tá vec leží stále na zemi a kvíli. Až teraz mi došlo, že som jej úderom ruky vyrazila niekoľko zubov. Neuvedomila som si, že som použila nadľudskú silu. Pripomínajú mi to iba páliace hánky.

„Daj mi grimoár!" začujem spleť niekoľkých hlasov.

Zdvihnem hlavu a vidím po oblohe letieť namiesto šarkana obrovskú stonožku. Na každom článku svojho tela má ľudskú hlavu.

„Čo je to, dopekla?" zvriesknem.

„Nemáš rada stonožky?" uškrnie sa Seth po mojom boku.

Odrazí sa od zeme a vyskočí do výšky.

Zaženie sa a preletí popri nej.

Na zem k mojim nohám dopadne s ťažkých žuchnutím polovica jej tela. Všetky nohy po bokoch sa ešte stále odporne hýbu. Strasie ma od hnusu a odvraciam sa.

Práve včas, pretože ku mne letí ďalší tvor.

„Dajte mi už konečne pokoj!"

Zaženiem sa rukou. Pazúry konajú spoľahlivo a ja svoju ruku zabáram až po lakeť do pozdĺžneho hrudníka zvieraťa, ktoré nepoznám. Zafučí a prehne sa, oprská moju tvár krvou.

Na pokožke svojej ruky cítim mäso tej bytosti. Tvrdé kosti, ktoré som zlomila, ma pichajú do predlaktia, na prstoch ma šteklia kŕčovito sa zvierajúce svaly. Pravidelný tlkot po ľavej strane pomaly ustáva.

Prstami oblapím umierajúce srdce bytosti a vytrhávam ho z tela.

Na tvári sa mi zjaví úškrn. Tie bytosti sú odporné, chcú ma zabiť a mne nerobí nič iné väčšiu radosť, ako ich zabíjanie. Je to predsa len sebaobrana. Cítim sa tak živá ako ešte nikdy. Adrenalín prúdi celým mojim telom, krv mi hučí v ušiach.

Príšera posledný raz zakvíli a potom sa jej telo mení na prah priamo pred mojimi očami. Otvorím dlaň v ktorej som zvierala srdce a vidím, že i v nej mám len kúsok sivého popola. Prach si a na prach sa obrátiš...

Zdá sa mi, že ryk konečne utíchol.

Zvrtnem sa a zistím, že Satomi so Sethom zabila väčšinu démonov.

„Vidíme sa na Silvestra," uškrnie sa na mňa Satomi a zmizne.

„Na nejakú chvíľu budeme mať pokoj," povie Seth.

„Hej," dodám a odhrniem si dlaňou vlasy z tváre.

Rozmažem si tak vlhkú krv z mojich rúk po tvári. Zvraštím tvár od hnusu.

„Čo sa to vlastne stalo?"

„Povedal som ti. Démoni najnižšej triedy chceli získať knihu."

„Napadli ma len tak? Bez varovania a prípravy?"

„Len tak. Nie sú veľmi inteligentní," čupne si Seth ku mne.

Rukou mi znova dá za ucho prameň vlasov, ktorý som len pred chvíľkou dávala preč z tváre.

„Nechaj ma!" plesknem ho po ruke.

Je predsa poslušný pes Lilith. Môžem sa pripraviť nato, že čoskoro za ňou dobehne s vrtiacim chvostom a naservíruje ma na podnose.

Fretka, ktorá bola schovaná, medzitým vytrčí hlavu a práve ma ňufákom búcha do nohy. Vezmem ju do svojich zakrvavených rúk a dvíham sa na nohy. Cúvnem od neho o niekoľko krokov a premýšľam.

Ak bude treba, budem znova bojovať.