„Tak som doma," vzdychnem a položím svoj kufor s darčekmi do chodby na zem.

„Vitaj doma, Devi," v predsieni sa zjaví moja mama. „No ukáž mi toho chlapca, ktorého si to priviedla!"

Je oveľa staršia, než si ju pamätám. Chvíľku nemôžem uveriť tomu, že prešlo len pár mesiacov, odkedy sme sa naposledy videli. Vyzerá strhane, unavene. Možno ju vyčerpáva práca. Alebo muž, ktorého si vzala po otcovej smrti. Hoci svojim správaním predstiera, dokážem vidieť do jej vnútra.

„Dobrý večer, prajem," povie rýchlo Seth a podá jej ruku. „Som Seth."

„Teší ma," usmeje sa na neho a potom ho pobozká na líce.

Nemusím sa na ňu ani pozerať, aby som vedela, že ju má kompletne omotanú okolo svojho prsta. Možno keby som bola človek, tešila by som sa z toho. Takto viem, že sa jej dostal do hlavy a akékoľvek zvláštne pocity pretransformoval na obdiv.

Kedysi moja mama nebola hlúpa. Ktokoľvek, kto žil s mojim otcom vie, že existujú veci, ktoré niekedy nedokážete vysvetliť. Bola ostražitá a dokázala spoznať, keď čosi nebolo v poriadku. A ja som bola po nej.

Možno iní ľudia mali nášho otca za blázna, ale my dve sme vedeli, že nadprirodzeno skutočne existuje. A aj napriek tomu sme na tento fakt zabudli, odhodili všetko vrátane spomienok na muža, ktorý bol kedysi dôležitým človekom v našom živote.

Ja som na to doplatila tým, že som sa nechala Sethovi zlákať do pasce. Moja mama zrejme nebude skákať do postele nejakému démonovi, ale už i ona zabudla, že zlo existuje.

Chcela som sa vrátiť späť.

Na začiatok, keď som bola ešte človek, keď som sedávala s otcom medzi jeho knihami a hltala jednu strašidelnú rozprávku za druhou. Možno som sa vtedy bála, ale verila som, že pokiaľ bude so mnou môj otec, zlí duchovia a démoni mi nikdy neublížia.

„Vitaj doma, Devi," do chodby vstupuje matkin druhý manžel.

Na rozdiel od nej sa vôbec nezmenil. Ten istý počet vrások, tá istá počerná pleť. Ten istý autoritatívny pohľad a drsný hlas.

„Vidím, že si priviedla ukázať svojho chlapa."

„Teší ma, Seth," ihneď mu podáva ruku.

Chvíľku si drvia v prstoch dlane a zdá sa, že si rozumejú i bez slov.

„Ako sa tu máte?" spýtam sa.

Prejdem schválne popri pracovni otca rovno do kuchyne, kde sa usadím za stôl. Nechcem tu byť. Celý tento byt mi pripomína veci, na ktoré chcem zabudnúť. Umierajúci otec, rozpadávajúca sa rodina. Príchod novej hlavy do domácnosti, neustále zvady a škriepky kvôli mojej, po otcovi zdedenej, obľube pre nadprirodzeno.

Stavím sa, že jeho podkrovie je celé vyhádzané. Určite po jeho smrti zničila všetky veci, ktoré zbieral. Možno ich predala. Ostalo iba to, čo zachránila Laura.

„Zatiaľ to ide," povie mama. „V práci je teraz toho dosť, ale idú Vianoce, takže dúfam, že si oddýchnem. Čo škola, Devi?"

„V pohode. Hovorila som ti, že mám skúšky už hotové."

„A čo ty, Seth? Pracuješ alebo ešte len študuješ?"

Kabelka sediaca na mojich nohách zaškrieka.

Vyskočím a rýchlo ju otvorím. Fretka najprv vytrčí hlavu a potom vrtko vyskočí von z mojej tašky priamo na kuchynský stôl.

„Čo to je, preboha!" zvrieskne moja matka.

„Mami, sorry, to je moje domáce zvieratko," poviem.

„Mohla si povedať, ak si chcela zviera," zapojí sa môj nevlastný otec. „Od kamaráta som mohol mať mladého buldoga."

„Nie, díky," odmietnem. „Nemám čas venčiť psa."

Schmatnem fretku zo stola a položím si ju na kolená. Hladkám ju okolo krku a ona sa spokojne schúli na mojich nohách. Je to iba kopa srsti, ale aj tak ju mám rada. Hoci sa už absolútne nepodobá na knihu po otcovi, stále mi ho pripomína.

Zažmurkám a presuniem myšlienky inam. Nesmiem neustále myslieť na minulosť. Musím ísť ďalej.

Seth sa natiahne a pod stolom chytí moju ruku. Je to od neho nežné a nečakané gesto. Zdvihnem hlavu a pozriem sa mu do očí. Na maličký okamih si myslím, že možno ma má naozaj rád. Hneď nato ale zavrtím hlavou a odoženiem túto naivnú myšlienku. Len ma využil, aby sa zo mňa mohol kŕmiť, to je všetko.

Kým Seth vymýšľa odpovede nato, čo vlastne študuje a kde pracuje, vstanem a spolu s fretkou na rukách vyjdem z kuchyne. Plánujem sa vkradnúť na podkrovie, aby som zistila, či tam niečo neostalo po otcovi.

Niečo, čo mi našepká, ako použiť knihu, ktorá je teraz v mojich rukách v podobe zvieraťa.

Vyjdem do podkrovia a zavriem za sebou dvere. Spiaca fretka je teraz už čulá a začne sa v mojich rukách vrtieť. Než stihnem zareagovať, uhryzne ma a ja vykríknem. Cupne na zem, ale neublíži si. Uteká po dlážke a zastane uprostred podkrovia.

Vyskočí do vzduchu a malý vzdušný vír ju zmení na starú knihu, ktorú dôverne poznám. Visí vo vzduchu a vietor v miestnosti prevracia jej stránkami. Kniha zakvíli, akoby si len teraz uvedomila, že môj otec je mŕtvy.

Podídem k nej bližšie a chytím ju do rúk. Statická elektrina medzi mnou a knihou zaiskrí. Kniha zašepká a berie si zvyšky mágie z môjho tela. Cítim, ako uberá moju mágiu, ako vyhrabáva z môjho vnútra mágiu Laury a znova žalostne zakvíli.

„Prečo si ožila práve teraz?" šepnem.

Chýbajú mi...

Vzduch sa naplní mágiou. Je ťažký ako pred búrkou, nedovoľuje mi dýchať a mne sa po chrbte rozbehne mráz, keď si uvedomím, že tú silu musia cítiť všetci démoni naokolo. Možno sa fretke doteraz darilo predstierať, že je zvieraťom, ale tentoraz nie. Jej mágia je tak stará a silná, hoci mám zatvorené ústa, cítim jej chuť na jazyku. Je ako med, ktorý má vábi a snaží sa ma polepiť.

Zastaví sa a jej stránky konečne prestanú šuchotať. Keď sklopím zrak, aby som videla, na ktorom mieste sa kniha otvorila, vidím čisté strany. Iba jedna z nich je popísaná. Je na nej Satomi vo svojej líščej podobe.

A hoci má srsť stále červenú, počet chvostov nesedí. Zvláštne písmo v knihe hovorí jej príbeh formou rozprávky. Hoci som nikdy to písmo nevidela, viem ho prečítať. A vzápätí mi to dochádza. Satomi nie je vôbec taká stará, ako si myslíme.

Líšky sú majsterky v ilúziách. Je mladá, má len sto rokov a preto má iba jeden chvost. Tie ostatné boli len jedna obrovská ilúzia.

Prelistujem pár čistých strán a nájdem záznam o Sethovi. Je zhruba rovesníkom Satomi. Nie je taký starý, ako som si myslela, ale je mocný. Avšak aj napriek tomu nemá pod velením žiadnych démonov a patrí k nižšej triede. Svoje slabosti kompenzuje prefíkanosťou.

Už tomu začínam chápať. Kniha pochopila, že patrí mne. A čerpá zo mňa kúsky mágie iných démonov, s ktorými som prišla do kontaktu.

Preglgnem, keď si uvedomím, že so mnou bola i Lilith. Teraz viem, že ak obrátim ešte niekoľko strán, nájdem ju tam. A možno nájdem i spôsob, ako sa jej zbaviť. Možno zistím, že má nepriateľov.

Chcem tam ihneď nalistovať, no dvere na podkroví sa rozletia dokorán. Schmatnem knihu do náručia a len čo ju zavriem, znova sa mení na fretku. Ostáva v mojom náručí a slabo sa chveje, kňučí.

„Sutekh," poviem, keď ho vidím stáť na prahu.

Hoci ho oslovím skutočným menom, zamračí sa na mňa. Aj mne znie jeho pravé meno na jazyku cudzo, umelo. Navyše, Lilith ho tak občas volá a ja s ňou nechcem mať nič spoločné. Dívam sa na Setha a som ochotná sa brániť.

Teraz vie, že mám knihu. Myslím, že je dosť prefíkaný nato, aby vedel, čo je tá kniha zač. Ak ju chcela Lilith pre seba, musí o nej vedieť.

„Nikdy by mi nenapadlo, že si ju mala celý čas pod nosom," povie.

Hah, samozrejme, že to vedel. Oh, došľaka! Stačí, že vyšle k Lilith jedinú myšlienku a bude vedieť, kde som a kde je kniha. Mala som sa ho zbaviť, nechať ho doma. Ale nečakala som, že sa kniha aktivuje práve teraz. Bolo to odo mňa hlúpe!

V krku mi vyschne a obleje ma studený pot, keď si spomeniem na pocity, ktoré som zažívala, keď mi prostredníctvom svojich spomienok dovolil nahliadnuť do pekla. Hoci kniha hovorí o niektorých detailoch démonov, nemá žiadny návod nato, ako ich poslať do pekla. Možno viem, aký je Seth starý a akým je druhom démona, ale stále neviem, ako ho podviesť, poslať do pekla.

„Seth," hlas sa mi roztrasie.

Nemôžem tu skončiť.

„Šššš," povie a priloží mi na pery prst. „Priprav sa, Devi. Prichádza peklo na zemi."