Mám pocit, akoby som si prehltla vlastný jazyk. Všetci naokolo čušia a dívajú sa na nás a ja sa ani len neodvážim pozrieť na Lilith, či Setha. Určite sa v ich očiach musí zračiť teraz obrovský šok. Veď len nedávno zhodili do pekla sukubu, ktorú považovali za jeho skutočného vraha.

„No to je úžasné!" zvonivý smiech Lilith preruší ticho v miestnosti. „Vedela som, že si ťa obľúbim, Devi. Si vždy hlavnou hviezdou mojich večierkov!"

Otáčam hlavu na Lilith a vidím, že jej na tvári sedí široký úsmev. Ak sa smeje v rovnako debilných situáciách ako ja, tak som v poriadnej riti. Než stihne čokoľvek ďalšie povedať, ihneď padám na kolená a oči zabodnem do podlahy.

„Mrzí ma to, princezná Lilith. Naozaj som nevedela, čo sa to so mnou deje. Normálne som sa neudržala a pohltila ho. Bola som tak vyhladovaná a nevedela som, čo..."

„To je v poriadku, moja drahá," použije svoje momentálne obľúbené oslovenie aj na mňa a ja cítim jej dlaň na mojej hlave. „Nezabijem ťa zato, že si ho zabila. Koniec koncov, nikto z nás sa zabiť ani len nedá."

Zdvihnem k nej hlavu a ničomu nerozumiem. Mám pocit, že čím dlhšie som démonom, tým viac sa do všetkého zamotávam a strácam odpovede.

Pochopí môj zmätok v tvári a znova sa rozosmeje. „Si ešte tak veľmi mladá a naivná, zlatko," povie. „Nezabila si môjho Neila s úžasne schopnými dlaňami. Jednoducho si ho pripravila o svoju mágiu a on stratil spojítko medzi svojim telom a dušou, to je všetko. Padol do pekla a my sme ho s malou pomocou mojej novej priateľky privolali naspäť. Stratenú mágiu mu už nikto nenahradí, ale to nevadí. On sa rýchlo nakŕmi od ostatných."

„Ale... ale tá sukuba minule..."

„Tá?" na okamih sa zamračí. „Tú som potrebovala potrestať už dávno. Začala zabúdať nato, kým je a komu dlží svoj mizerný život. Tak som jej prichystala menšie prekvapenie. Verím tomu, že si svoj pobyt v pekle poriadne užíva," zasmeje sa.

Miestnosť naplní ďalší podlízavý smiech jej nasledovníkov, ale ja preglgnem. Snažím sa spracovať novú informáciu a mám chuť si obúchať hlavu o stenu. Povedal mi to predsa Nathaniel už dávno, keď sme sa bavili o vymietaní diabla.

„Nedajú sa zabiť, iba vrátiť naspäť do pekla. To je to najhoršie na démonoch."

Och, preboha, som taká retardovaná! Celý čas hľadám odpovede a celý čas ich mám pred nosom. Démoni sa nemôžu zabiť. Môžem ich iba poslať do pekla a oni sa odtiaľ jednoducho vždy môžu dostať.

Toto nové zistenie naplnilo moju existenciu zmiešanými pocitmi. Znamenalo to dve veci. Démonov nikdy neporazím a oni sa budú neustále vracať. No tou dôležitejšou vecou bolo, že existuje teda spôsob, ako vrátiť Lauru späť.

„Takže tú sukubu už nevrátite?" kútikom oka sa pozriem znova na Lilith.

„Nie. Iba ja rozhodujem o tom, koho z démonov k sebe povolám naspäť a kto ostane navždy v pekle." Pohľad jej stmavne, keď sa pozrie na mňa, ako keby mi stihla za tú chvíľku mojej nepozornosti prečítať moje myšlienky: „A beda tomu, kto sa rozhodne neakceptovať moje želania, Devi."

Výborne. Takže existujú rovno aj dva spôsoby. Buď privolať z pekla naspäť Lauru a riskovať hnev celej Lilithinej bandy, alebo ich skúsiť poslať do pekla skôr a privolať ju až keď žiadny z mojich nepriateľov nebude chodiť po tomto svete.

Vzdychla som si. Jedna z úloh bola nepravdepodobnejšia, než tá druhá. Ak aj niekoho zabijem, vlastne ho nezabijem. A ona si ho kedykoľvek privolá. Mala absolútnu pravdu. Naozaj som bola iba malý biedny démon, ktorý si naivne myslel, že má každého prečítaného. A to som pomaly panikárila z toho, keď som toho Neila akože zabila. Myslela som si, že som mocná a že sa s nimi porátam.

Zasmiala som sa.

Bola som ničím. Bola som démon len pár týždňov a chcela som sa porovnávať s Lilith, ktorá tu žila niekoľko storočí a mala okolo prsta omotaných mnoho démonov, vycvičenú vlastnú armádu.

Vedela som iba o jednom démonovi, ktorý je silnejší, než je Lilith.

Bune.

Netuším, kedy som to stihla všetko tak perfektne posrať, ale dvaja najsilnejší démoni, ktorých poznám, idú po mne a ja s tým nedokážem absolútne nič urobiť.

Večierok sa končí bez ďalších významných udalostí. Odmietla som sa zapojiť do Lilithiných sexuálnych hier, ale ona sa neurazila. Iba sa zasmiala a skonštatovala, že časom tomu prídem na chuť aj sama. Čudujem sa, že ma za moje odporovanie nepotrestala, ale asi sama pochopila, že to nebolo vôbec potrebné.

Som zdrvená Neilovým návratom a ona to vie. Akákoľvek nádej, ktorú som mala, je preč.

Oblečiem sa v šatni a odchádzam z klubu Lilith preč. Na mobile nachádzam asi tak milión zmeškaných hovorov od Nathaniela. Vzdychnem a vystriem nad svoju hlavu dáždnik. Vonku začalo znova husto snežiť. Lepkavé veľké vločky mi zvlhčujú vlasy.

Zafúka vietor a môj skladací dáždnik nevydrží jeho nápor. Zanadávam, kým sa ho snažím vystrieť, no potom mi výhľad zatieni obrovský tmavý dáždnik. Zdvihnem hlavu a uvidím vedľa seba Setha.

„Musíme sa pozhovárať, Devi."

„Teraz nemám čas, Seth. Idem za Nathanielom, je nadržaný a zdá sa, že žiarlivejší, než ktokoľvek, koho som v tomto živote stretla."

„V tomto živote," zopakuje a zasmeje sa. „Si nejaká jasnovidka, keď si pamätáš svoje iné životy?"

„Prestaň si ma doberať," rukou odkloním zo svojej tváre jeho dáždnik a prebehnem cez cestu.

„Kedy prídeš domov?" zavolal na mňa z opačnej strany.

„Keď uznám za vhodné," odseknem mu a utekám po chodníku smerom k Nathanielovmu bytu.

Hlavu mám plnú a potrebujem vypnúť. Potrebujem od seba odrezať celý svet a jednoducho na nič nemyslieť. Keď zaklopem na jeho dvere v byte, ihneď sa otvoria.

„Sorry, meškám," usmejem sa na neho a zabuchnem dvere v chodbe. „Mala som dnes toho plno a..."

Nathaniel ma schmatne do náručia a ja zmĺknem.

„Kde si bola? Bál som sa o teba," pošepne mi do ucha a potom mi do zasnežených vlasov nad ním vtisne bozk.

„Nič to nie je. Len som bola vonku s pani šéfovou podsvetia," zasmejem sa.

„Takže je to jej voňavka, čo z teba cítim?" zafuní mi ku krku. „Dúfam, že nie si bisexuálka."

Rozosmejem sa. Nathaniel nemá ani len šajnu o tom, že som kedysi spávala so svojou najlepšou kamarátkou. Dobre, síce som bola ovládnutá jej kúzlom a možno sa to neráta, ale aj tak.

Prsknutie psa v kuchyni ma ubezpečí, že je tu ďalšia dámska spoločnosť, s ktorou som Nathaniela podvádzala. Satomi vo svojej psej forme práve sedí pri pohovke a škrabe sa zadnou nohou za uchom.

„Čakal som na teba s večerou," prehovorí Nathaniel.

„Čo máme?" natiahnem krk, aby som dovidela na stôl v kuchyni.

„Šalát."

„Snažíš sa mi tým naznačiť, aby som schudla?" nadvihem obočie.

„Neznášam varenie a pri šaláte iba strčím zeleninu do krájača."

„Praktické," zasmejem sa a posadím sa za stôl. „Aký máš dnes na večer program?"

„Najeme sa," povie a posadí sa oproti mne za stôl. „A potom sa pokúsim zasýtiť i ten druhý hlad."

Isteže, nezabúdajme nato, že Nathaniel je istým spôsobom závislý na sexe.

„V tom prípade mám pre teba jedno malé prekvapenie," zasmejem sa.

Uniformu slúžky, ktorú som kúpila, kým som čakala v kaviarni na Sáru, mám ešte stále zabalenú v papierovom balíku. Asi bude totálne dohúžvaná, ale jemu to určite nebude vadiť, Aj tak ju zrejme nebudem mať na sebe dlho.

Po večeri zmiznem v kúpeľni a vyhodím ho odtiaľ. Za päť minút sa rýchlo osprchujem a osuším, vlasy si umyjem inokedy. Roztrhám hrubý hnedý papier a konečne vytiahnem von svoju uniformu. Chvíľku špekulujem, ako ju obliecť, ale napokon to zvládnem.

Otvorím dvere a vyjdem von.

„Tak som tu!" zasmejem sa a zavrtím bokmi.

Sukňa čiernych šiat sa kúsok nadvihne do vzduchu. Práve vtedy prejdem smerom k obývačke a ostanem stáť pri stene. Keby som si nezahryzla do pier, asi by som dosť nepekne zahrešila. Na gauči v obývačke sedí Bill.