Nastúpim do jeho auta a on ma vezie smerom do staršej historickej časti centra. Pár minút odtiaľ som donedávna bývala vo svojej starej bytovke. Prechádzame po ceste a ja očami prebieham z jednej budovy na druhú, zastavujem sa na vyrytých ornamentoch v stene, sochách na strechách a rôznych zvieratách, ktoré visia nad dverami a strážia vchody dnu.

„Tak sme tu," povie Nathaniel.

Zaparkuje na kraji cesty pri starom cintoríne a potom prebehneme skrz do budovy oproti. Je rovnako stará ako všetky naokolo, neudržiavaná. Skoro každý meter je na stene prilepená ceduľka s upozornením o padajúcej omietke, no ja som si istá, že pomaly z tej budovy budú vypadávať aj tehly. Z pár ornamentov na stenách vidím odpadnuté obrovské kusy, diery odkrývajú hrubé pálené tehly.

„Ako je možné, že to tu ešte stojí?"

„Statik tu bol minulý týždeň. Architekti sa dohodli s majiteľom a s mestom na obnove. Je to takmer už historická pamiatka, takže ju prerobia. A my sme to vychytali. Prenajali sme si tu kancelárie ešte v čase, keď tu bol nájom nízky. Máme šťastie. A táto lokalita sa pre našu prácu perfektne hodí."

„Hej no, cintorín máte hneď vedľa. Môžete po nociach sledovať, či sa tam netúlajú duchovia," skonštatujem.

Vchádzame dnu popri recepcii, po schodoch sa začíname štverať na jedno z troch poschodí, ktoré táto budova má. Vyjdeme na druhé, prejdeme chodbou so studenou dlažbou a Nathaniel vstupuje dnu ako prvý.

Prižmúrim oči, keď sa mi škripot kovových pántov starých dverí zareže do mozgu, no smelo ho nasledujem ihneď dnu.

Nachádzame sa v obrovskej miestnosti, ktorá je stroho zariadená. Na starej drevenej podlahe stojí len niekoľko kusov nábytku, ako veľký okrúhly stôl a pár stoličiek. Malý elektrický ohrievač hučí v rohu, aby vykúril túto miestnosť, ale je jasné, že skôr exploduje, než aby zdvihol teplotu čo i len o jediný stupeň.

Uvidím niekoľko ľudí, ktorí sedia už za stolom. Sú to zrejme sponzori. Aspoň tak vyzerajú. Páni v uhladených oblekoch, s hrubými zlatými prsteňmi na rukách. Nechápala som tomu, ako vôbec môže niekto míňať peniaze nato, aby sponzoroval šarlatánov, akými bol napríklad Audrey.

Neďaleko nich zazriem známu modrú farbu dúhovky a uvedomím si, že medzi sponzormi sedí aj Sára. Ach, Bože. Ako Nathanielova sestra predsa pracuje v tejto spoločnosti. Ako som si vôbec mohla myslieť, že ju tu neuvidím?

Usadíme sa na voľné miesto a Nathaniel sa ihneď natiahne do stredu stola, aby mi prisunul kávu, ktorá tam stála. Poďakujem mu čo najtichšie, ako len zvládnem a nalejem ju aj jemu. Ani jeden z nás si však neodchlipne z teplej pariacej sa tekutiny.

Namiesto toho Nathaniel ako prezident spoločnosti vstane a odkašle si.

„Som rád, že sme sa tu stretli," spustí na úvod. „Chcel by som vás oboznámiť s niekoľkými zmenami, ktoré sa počas posledných dní udiali v našej spoločnosti. V prvom rade by som chcel povedať, že naša spoločnosť sa rozdelila na dve. Keďže dopyt po našich službách neustále stúpa, rozprával som sa s niektorými mojimi kolegami a nakoniec sme sa rozhodli, že si jednotlivé štáty rozdelíme.

Naša spoločnosť sa tak rozštiepuje na dve samostatné jednotky. Od nového mesiaca fungujeme už pod menom West Paranormal Research Society. Východná časť spoločnosti tak nemá s tou našou okrem občasnej spolupráce a spoločnej histórie už nič spoločné.

Chcel by som ešte dodať, že som len rád, ak ste sa rozhodli podporovať našu spoločnosť aj naďalej."

Mám chuť mu zatlieskať. Vie naozaj dobre vystupovať na verejnosti. Kým premýšľam, či budem za idiota a párkrát tlesknem rukami, blysne sa na opačnej strane blesk z fotoaparátu. Pozriem sa tam a až vtedy mi dôjde, že tu sedí aj nejaká reportérka. Robí si poznámky a príležitostne čosi cvakne. Dúfam, že budem na čo najmenšom počte fotografií, ako sa len dá.

„Keďže Manu s Luciou odišiel a stal sa členom východnej spoločnosti, potreboval som urobiť aj ďalšie rozpisy tímov. Môj seniorský tím sa teda mení a na jeho čele ostávam stále ja, no mojou asistentkou sa stáva tu prítomná Devi," povie Nathaniel a ukáže na mňa rukou.

Kývnem hlavou, ale nevstávam. Všetky pohľady sa teraz upierajú priamo na mňa a ja pár z nich dôverne poznám. A poznám aj to, že nie každý z nich je nadšený z môjho kariérneho postupu. Veď som len „nikto", kto je zrazu členkou seniorského tímu.

„Mojou spolupracujúcou jasnovidkou je, samozrejme, Sára. V predchádzajúcom prípade spolu s Devi dokázala, že má to, čo človek potrebuje, aby fungoval v tejto spoločnosti a riešil nebezpečné prípady. Príležitostne budeme spolupracovať aj s našim katolíckym kňazom Jánom, ale bude to len vo výnimočných prípadoch, keď si to situácia bude naozaj vyžadovať.

Náš seniorský tím bude stále zodpovedný za reprezentovanie a priraďovanie prípadov ďalším tímom. Čo sa juniorských tímov týka, počas uplynulých dní sme robili nábor a prijali pár ľudí. Zostavil som z nich malé skupinky. Mojou víziou je vytvoriť veľké množstvo malých flexibilných skupín.

Taktiež si myslím, že je potrebné oznámiť, že televízia s nami podpísala zmluvu na ďalší rok, čo znamená, že ku každému z tímov sa pri zaujímavom prípade objaví zase niekoľko ľudí zo štábu. To je z mojich hlavných oznámení zatiaľ všetko."

Nathaniel sa konečne posadí a miestnosť zašumí. Niekoľko investorov sa čosi opýta a oni začínajú riešiť svoje biznis veci. Mňa ako jeho asistentku by to zrejme malo zaujímať, ale nepočúvam ich.

Namiesto toho očami prechádzam po jednotlivých ľuďoch, ktorí tu sedia. Dali si záležať, aby sem pozvali každého jedného člena. Vidím zazerajúceho Billa a vzdychnem si. Celý čas bojoval zato, aby sa dostal do seniorského tímu a nevyšlo mu to ani tento rok. Namiesto toho som ho predbehla.

Zhruba po hodine a pol sa niekoľko ľudí vytratí preč. Pre nás ostatných pripravila externá firma nejaké drobné občerstvenie. Pomaly je už obed a mne začína škvŕkať v žalúdku. Schmatnem si preto zo stola menšiu bagetu a presuniem sa k automatu s pitnou vodou, ktorý stojí v rohu.

Počujem kroky za svojim chrbtom a veľmi dobre viem, že za mnou letí Bill. Poznám jeho vôňu. Hladká ma na jazyku a páli viac ako hnev, ktorý v tejto chvíli cíti. Hovorila som, že bude naštvaný. Popravde, je totálne nasratý a ja si to čoskoro zliznem. Jeho myšlienky sú tak hlučné, až presakujú na povrch.

Nadýchnem sa a otočím k nemu.

„Ahoj, Bill," poviem a usmejem sa.

„Ahoj," povie a hoci z neho cítim, že by na mňa najradšej navrieskal, vie, že si to nemôže dovoliť. Keby to videl Nathaniel, poletel by z našej spoločnosti raz-dva.

„Čo tvoje zranenia?" opýtam sa ho.

Na moment jeho hnev zmizne a on sa zmení znova na toho bláznivého chlapca, ktorý ho ešte stále neopúšťa, hoci je odo mňa o pár rokov starší. „Dobre. Už mi vybrali aj stehy, pozeraj!" vyhrnie si rukávy a strčí mi pod nos svoje predlaktia.

Očami prechádzam po jeho potetovaných rukách, ktoré sú teraz navyše dozdobené dlhými reznými ranami. Skrz ne vidím popretkávané drobné svetlé čiarky – pozostatky po stehoch.

„Som rada, že sa ti to už zahojilo," poviem a otočím sa, aby som si mohla do plastového kelímka napustiť studenú vodu.

„Gratulujem k postupu do seniorského tímu," povie.

Na okamih zastanem, no potom sa napijem vody a snažím sa nedať najavo, že viem presne odhadnúť jeho myšlienky. Faloš idúca z jeho hlasu zle ukrytá za predstieraný obdiv ma začína iritovať. Zdá sa, že mu ide prejavovanie nespokojnosti lepšie, kým som k nemu otočená chrbtom.

Obraciam sa preto naspäť k nemu a usmievam sa. „Vďaka. Som rada, že sa mi to konečne podarilo."

„Nikdy si nehovorila, že chceš byť členkou seniorského tímu," chytí ma ihneď za slovíčka. „Myslel som si, že to máš len ako brigádu popri škole."

Ajajaj, Bill.

Nechcem tu rozpútať hádku a snažím sa ovládať. „Ani ja som najprv nad tým neuvažovala. Ale potom sa naskytla príležitosť a tak som si povedala, že tomu dám šancu."

„Myslel som, že na nadprirodzené bytosti neveríš."

„Po tých udalostiach v kostole by uveril asi každý," zasmejem sa.

A po tom, čo sa stanete skutočným démonom, sa vám nezdá paranormálny svet zase až taký neskutočný, ako predtým, všakže.

Zdá sa, že svojim ľahkomyseľným prístupom mu nepomáham. Cítim, ako v jeho vnútri buble hnev, no je z toho všetkého zmätený. Keď sa totiž na mňa dlhšie díva, pripadám mu atraktívna a on zrazu nevie, čo s takýmito novými pocitmi.

Nikdy sme neuvažovali nad tým, že by sme si spolu začali. Boli sme kolegovia a ja som ho považovala hlavne za svojho staršieho brata, ktorý sa o mňa vždy staral a vozil ma domov. A navyše, Bill mal priateľku, ktorá bola síce harpya, ale ktorá žena by sa nenaštvala, keby jej chlap behal do piatej rána po starých domoch a naháňal duchov? Pokiaľ by nebola rovnaká fanatička ako on a nebehala tam s ním, pochybujem, že by bola ženská, ktorá by to tolerovala. Obzvlášť po tom, čo sa vrátil dorezaný horšie než špekáčiky na grilovačke.

„Devi, dnes sa budem musieť zdržať tu," zjaví sa pri mojom boku Nathaniel.

„Jasné, však je to tvoja robota," odpoviem. „Ja si pôjdem do školy po výsledky zo skúšky."

Uhhhhmm, dnes som klamala viac než zvyčajne. Asi sa to stáva mojim novým hobby.

„Mohol by som sa o niečom porozprávať?" zapojil sa Bill.

„Teraz nie, Bill, máme prácu. Dohodneme sa inokedy, dobre?"

Vzdialim sa s úmyslom zdrhnúť skôr, než ma ešte niekto stihne zastaviť.

„To ma ani nepozdravíš?"

Zvrtnem sa, zasiahnutá náhlou myšlienkou dôverne známeho hlasu a skočím pohľadom do rohu miestnosti. Vidím reportérku, ktorá sa s niekým zhovára a ten niekto nie je nikto iný, než Seth. Vytreštím na neho oči. Akurát sa od nej odvráti práve včas, aby zazrel moju reakciu. Uškrnie sa a zbaví sa novinárky skôr, než stihnem niečo vykoktať.

Kráča priamo ku mne, stále sa vyškiera a kým sa vo svojej mysli horúčkovito vraciam naspäť, aby som si spomenula, prečo som ho vôbec nevidela sedieť za tým prekliatym stolom, keď som sa tu celý čas obzerala po hosťoch.

„Čo si chameleón?" zasyčím na neho.

„Obyčajný trik," mykne plecami. „Jednoducho neudržuješ s ľuďmi očný kontakt a predstavuješ si, že tvoja mágia predstavuje medzi svetom a tebou tenkú ochrannú blanu."

„Šikovné. Škoda len, že si ma to nenaučil predtým, ako ma tu zazrel Bill. Ale nato kašlem. Čo tu robíš, dopekla?"

„Stal som sa členom junior tímu, ktorý vedie Bill."

„Si robíš srandu!"

Nathaniel sa odvracia od Billa a očami strelí po mne. Chytro schmatnem Setha za ruku a ťahám ho bokom, aby si nás nikto iný nevšimol.

„Šibe ti? Čo ak niektoré z tých jeho médií spozná, čo si zač?"

„Ale prosím ťa," zarehoce sa. „V našom tíme je médium Audrey."

„Oh, Kriste. Povedal, že má už slušnú kariéru nato, aby nám špinil meno spoločnosti."

„Nejaký problém, Devi?" zapojí sa Nathaniel do debaty.

„Oh, ja, nie," vyjachcem chytro a pustím Setha skôr, než si Nathaniel všimne, že som mu venovala akýkoľvek fyzický kontakt. Otočím sa k nemu a nahodím znova svoj najlepší profesionálny úsmev. „Nathaniel, toto je môj kamarát Seth. Už som ti o ňom hovorila."

„Teší ma," vystrčí Seth k nemu ruku.

Dotknú sa dlaňami a keď vidím, ako si navzájom snažia rozmliaždiť dlaň, prevraciam očami. Výborne. Dvaja dospelí muži sa správajú ako dvaja samci plní hormónov v období párenia.

„Nathaniel," chytím sa ho za rameno a on konečne presunie svoju pozornosť zo Setha na mňa. „Musím už ísť, dobre?"

„Zastav sa u mňa večer," povie a zahľadí sa mi do očí.

Pochopím, načo ma chce doma. Očividne je zase pri chuti, ale mne to problém nerobí. Prikývnem a konečne odchádzam z tohto pekelného stretnutia.

„Devi," začujem Sethov hlas vo svojej hlave, kým schádzam po schodoch.

„Čo chceš?" osopím sa na neho v mysli.

„Lilithdnes robí ďalšiu párty. Máš byť jej čestným hosťom."