Kráčam  smerom k Nathanielovmu bytu a v ruke nesiem darčekovú tašku. Kúpila som mu tie najtrápnejšie darčeky, aké mi len napadli. Príšerná kozmetika a ešte príšernejšia kravata. Vedela som, že tohto roku určite nevyhrám v súťaži najlepších darčekov za originálnosť.

Piskot v mojej kabelke ma vytrhol z myšlienok. Fretka bola nasáčkovaná v mojej taške. Zdalo sa, že je mojim ďalším strážnym psom. Pre prípad, že by Seth nestačil...

Nathaniel bol doma. Povedal, že asistentka im pretriedi prípady a pustia sa do nich hneď po Vianociach. Spoliehali sa nato, že duchovia sa budú správať cez požehnané božie sviatky slušne. Pochybovala som o tom.

„Ahoj, Devi," usmeje sa na mňa Nathaniel. „Čomu vďačím za takéto prekvapenie?"

Rozosmejem sa. „Hovoríš mi, aby som tu bývala a keď sem náhodou prídem, tak si prekvapený? Priniesla som ti darček k Vianociam. Mám totiž pre teba zlú správu."

Vezme si odo mňa darčekovú tašku, ale neotvorí ju.

Položím kabelku na zem a posadím sa na gauč. Začujem škrabot pazúrov a uvidím Satomi v podobe psa vbehnúť dnu. Ale snažím sa ju ignorovať. „Volala mi mama a na Vianoce pôjdem k nej a jej priateľovi. A keďže to je ďaleko, nebudem tu. Takže som chcela, aby si to vedel."

„Ale my máme dohodu," pozrie na mňa.

V jeho modrých očiach vidím ľadový chlad. Hnevá sa. Istotne si predstavoval sviatky plné blbnutia so mnou a teraz sa dozvedá, že z toho nič nebude.

„Viem, že máme. Ale ja sa musím ukázať doma. Prosím. Sú to moji rodičia. A nevedia, že som počas svojej honby za duchmi stihla umrieť a premeniť sa na démona. Ale keďže nechcem, aby sa dožadovali mojej prítomnosti a nebodaj ich ohrozila, potrebujem sa tam ukázať, aby vedeli, že je všetko v pohode."

„Ale na Silvestra prídeš," povie ihneď.

Neviem, čo mám odpovedať. Pravdou je, že mám chuť zašiť sa vo svojej starej detskej izbe doma a už nikdy odtiaľ nevyliezť. Je toho na mňa príliš.

Štekot nás vytrhne z rozhovoru. Satomi šteká do mojej kabelky a ja si zrazu uvedomím, prečo. Rýchlo ju rozipsujem a malá vrtká fretka vyskočí von. Satomi sa ju snaží chytiť, ale ona šikovne prebehne popri nej a vyskočí ku mne na gauč.

„Čo to je, preboha?"

„Fretka," poviem. „Patrila mojej spolužiačke, ale už sa o ňu nemôže starať, tak som si ju vzala."

Satomi sa na ňu snaží dočiahnuť ňufákom a vrčí. Chytím fretku a posadím ju na Satomin chrbát. Tá sa začne krútiť a skákať, aby ju zhodila dole, no malá šelma dnes už po druhý raz vycerí svoje zuby a zahryzne sa psovi do kože.

„Tá vec šikanuje môjho psa," skonštatuje Nathaniel, ale vidím, že sa uškŕňa.

Vezmem ju  do rúk a nechám ju sedieť na lone. Skrúti sa znova pri mne a v momente prepne do spánkového módu. Ešte nikdy som sa nestarala o fretky, ale nemám pocit, že toto je ich normálne správanie.

„Dúfam, že sa nerozídeme kvôli našim zvieratkám, ktoré sa neznášajú," poviem a zasmejem sa.

„Asi sa nepatrí, aby som ti to povedal, Devi, ale začínam ťa mať rád," povie.

Pozriem na neho a preglgnem. Má ma rád? Nedohodli sme sa predsa, že náš vzťah bude len o sexe? Aby on mal s kým spávať a ja sa mala z koho kŕmiť? Ak sa do toho zamotajú city, tak to celú situáciu len skomplikuje.

Iste, Nathaniel bol príťažlivý, ale ja som ho nemilovala. Vlastne som si nebola istá, či som vôbec schopná ešte niekoho milovať. Podľa Sethových slov som tušila, že áno. Ale bolo jasné, že Nathaniel pre mňa nebude ten pravý.

Neviem, čo mu mám odpovedať a tak radšej sklopím pohľad. Nechcem povedať nie, no ani áno.

Ak ho odmietnem, možno so mnou nebude chcieť spávať a zruší našu dohodu. A ja ho nechcem oblbovať svojimi schopnosťami, aby po mne túžil. Nechcem, aby sa so mnou rozišiel a ja si musela nájsť na spanie niekoho iného. Až tak mnoho chlapov v mojom živote nebolo.

Dobre, existuje tu Audrey. Starý nechutný chlap, ktorý by ma s radosťou pretiahol pri prvej príležitosti. Snaží sa o to už mesiace, no nechápe, že mám absolútne na háku to, koľko si svojimi podvodmi zarobil peňazí. Okrem toho tu bol ešte Bill, ktorý ma nenávidí. A ktorý má priateľku. Zo Setha sa mi nikdy nepodarí nakŕmiť a ja nechcem hľadať cudzieho chlapa, ktorého nepoznám. Hnusí sa mi to.

Nadýchnem sa a zdvihnem k nemu hlavu. Venujem mu jeden z mojich najlepších úsmevov a on to berie ako skrytý súhlas. Nahne sa ku mne a pobozká ma na pery. Som zaskočená jeho nežnosťou.

Nathaniel odjakživa bozkáva drsne, vrúcne. Náruživo. Tentoraz je jeho bozk sladučký ako med. Uvedomujem si, že sa dostávam do poriadnej kaše.

Vždy som chcela mať vzťah. Normálneho chlapa, ktorý bude akceptovať moju prácu a školu, a nebude ma považovať za šialenú jasnovidku. A teraz som to mala. Ibaže som po tom absolútne netúžila. Veľmi dobre som si totiž uvedomovala, že na ďalší deň sa už môžem smažiť v pekle. Nemalo zmysel živiť nádej a lipnúť na pozemskom živote, ktorý mi už viac nepatril.

„Pustíš ma teda na tie Vianoce domov?" zjemním hlas a znova na neho pozriem.

„Jasné, zlatko," povie a opätuje mi úsmev. „Vidíme sa na Silvestra."

Jeho nové oslovenie mi trhá uši. Jednak preto, že ho používa i Lilith a potom preto, že sa mi na Nathaniela jednoducho nehodí. Nechcela som, aby zmäkol. Chcela som, aby bol chlapom, ktorý ma má len na sex. Moment... Som vôbec normálna?

„Akí sú tvoji rodičia?" spýta sa Nathaniel.

„No," pretrhnem nasilu niť svojich hlúpych myšlienok a znova sa pozriem do jeho očí. „Mama je taká typická mama. Na všetko frfle, ale má ma rada. Nedokáže sa zmieriť s tým, že pracujem pre spoločnosť, ktorá vyšetruje paranormálne javy. Môj otec sa zaujímal o okultizmus a ona to nenávidela. Práve preto si po jeho smrti našla partnera, ktorý je od neho úplne odlišný. Pracuje manuálne a namiesto rozumu používa päste. Všetky tie nadprirodzené veci považuje za sprostosti a neverí im."

„Oh," povie. „Takže asi nebudú nadšení z toho, že chodíš so mnou."

„Vlastne... Mama mi dnes volala, pretože nás videla na fotke. Dostala som hubovú polievku grátis."

Zasmeje sa a hrabne mi rukou do vlasov. „Tak to budeme musieť nejako ututlať," zašepká mi do ucha.

Naše pery sa znova spoja v hlbokom bozku.

„A minimálne budeš musieť nejako ututlať to, že spávaš aj so mnou," počujem zlomyseľnú poznámku Satomi v mojej hlave.

„Mlč," zazriem na ňu. „Čudujem sa, že nechcel s tebou experimentovať."

„Kto povedal, že so mnou nespal, Devi?"

Preruším bozk od Nathaniela a pozriem sa na Satomi sediacu pri stole. Díva sa na mňa svojimi tmavými očami a hoci je to zvláštne, dokážem na jej psej tvári vidieť úškrn.

„Čo je?" spýta sa ma Nathaniel.

„Nič. Len ten pes... Sa na nás nejako divne pozerá. Žiarli?"

„Možno," mykne plecom Nathaniel a znova presmeruje moju pozornosť na mňa. „Devi, chcem ti niečo povedať."

„Čo také?" opýtam sa.

„Dohodli sme sa, že budeš so mnou spávať a uspokojovať ma," povie vážne. „Doteraz som sa snažil krotiť, ale myslím si, že by som mohol skúsiť niečo viac."

„Viac?" nadvihnem jedno obočie.

Než si to stihne uvedomiť, vydýchnem a vkĺznem do jeho mysle. Je to úplne jednoduché. Vpúšťa ma dnu do svojej hlavy poľahky, akoby som bola iba nejaká myšlienka v pozadí. Vplávam do vôd jeho ideí a čoskoro nájdem to, čo hľadám.

Vidím nás dvoch. A našu minulosť. Konkrétne ten deň, keď sme sa po prvý raz poriadne stretli. Pri našom prvom spoločnom prípade. Tam, kde sa to všetko začalo.

„Je nejaký problém?" prišiel vtedy ku mne, keď videl, ako sa s Billom hádame.

„Nie, všetko je v poriadku," prehovoril Bill pokorným tónom hlasu.

Z rozzúreného vlka je razom pokojné jahniatko. Zazrela som na neho a prekrížila si ruky na hrudníku. Všimol si môj pohľad a pousmial sa. Ja som to ale nemohla vidieť, bola som zamestnaná náhlym hnevom voči Billovi.

„Len sme s kolegyňou rozoberali súčasnú situáciu."

„Rád by som sa o tom tiež niečo dozvedel. Mohla by si ísť s nami?"

„Devi, však?" spýtal sa ma.

„Áno."

Natiahol ku mne ruku a vzal moju dlaň: „Poď."

Ako obyčajný človek som mu vtedy nemohla vidieť do hlavy. Nemohla prečítať či vytušiť jeho myšlienky. Ale teraz mi je to jasné. Už vtom momente som sa mu páčila. Hneď na prvý pohľad. Kým ma odvádzal, snažil sa svoju myseľ nasmerovať na prípad. Jeho myšlienky sa totiž nebezpečne stáčali vôkol mňa.

Náhle sa jeho spomienka na naše prvé stretnutie mení, vlní a v jeho hlave vidím seba, navlečenú v tej uniforme slúžky, ktorou som ho nedávno prekvapila. Ibaže v tejto predstave mám svoje ruky spútané, visím za ne dole, zatiaľ čo on mi nadvihuje sukňu a dlaňou ma niekoľkokrát udrie po zadku. Zjajknem, keď sa o mňa pritlačí a jeho hrubý úd do mňa vnikne.

„No počkaj, počkaj," posuniem sa na gauči. „Čo je to viac?"

Díva sa na mňa a oblizne si pery. „Možno ťa to bude bolieť."

„Nehovoril si, že to tvoje predchádzajúce priateľky bolelo len preto, že máš veľký penis? Fakt mi chceš teraz nahovoriť, že si nejaký fanúšik 50 Shades of Grey a keď otvorím tvoj trezor, nájdem tam zbierku bičíkov?"

Rozosmeje sa. „To, že ti párkrát jednu capnem po zadku, nič neznamená. Nie, nehodlám ťa tu biť."

„To som rada," poviem mu. „To, že sa rýchlejšie hojím, neznamená, že necítim bolesť. Možno niekedy, keď sa jedná skutočne iba o malé zranenia."

„Pôvodne som si ťa chcel nechať iba na sex, Devi. Taký ten obyčajný, možno kúsok okorenený. Kedysi som na tom bol tak zle, že som túžil iba po žene, ktorá by mi stačila vo svojom apetíte, chápeš. Lenže ty mi stačíš, Devi. Dokážeš mi splniť naozaj to, čo som dokázal uskutočniť iba vo svojich predstavách."

Rozosmejem sa. A to som si myslela, že Nathanielova chuť po mne už došla. Zdá sa, že som tou uniformou otvorila Pandorinu skrinku. Jeho spútaná túžba ukrytá hlboko v jeho vnútri sa prediera na povrch.

„Na Silvestra si pre teba niečo pripravím, Devi," povie. „Bude sa ti to páčiť, uvidíš."

„Mám sa začať obávať?" uškrniem sa.

„Asi áno," povie. „Väčšina žien by ma asi poslala dočerta."