„Devi, nevidela si Lauru?" pristúpila ku mne spolužiačka.

Pozriem sa na ňu a nadýchnem sa. Bola to tá istá baba, ktorá si na večierku Lilith privolala Neila. Ten sa práve teraz začlenil do triedy ako jeden zo študentov a ona sa s ním všade vláčila. Ale aspoň prestala žiarliť na mňa a Setha.

A možno to bolo tým, že Seth sa v škole postupne prestal ukazovať a oblbnutá pamäť študentov si začínala uvedomovať, že v tejto triede nikdy žiaden Seth neexistoval.

„Nie, dnes má prácu," zaklamem jej s úsmevom. „Ale večer sa ju chystám pozrieť, takže ak s ňou niečo chceš, môžeš jej dať vedieť cezo mňa."

„Chcela som jej vrátiť túto knihu," podá mi ťažkú učebnicu. „Už som urobila skúšku a môžem jej ju vrátiť. Ty už máš skúšky hotové?"

„Hej," prikývnem a prestúpim na mieste. Potrebujem sa dnes zo školy vytratiť čo najrýchlejšie.

„Páni, si šikovná," venuje mi falošný úsmev.

„Vďaka. Musím už dnes ísť, takže sa vidíme niekedy inokedy."

„Jasné. Povedz Laure, že ďakujem za knihu."

„Spoľahni sa."

Prebehnem po chodbe a namiesto výťahu si to namierim dole po schodoch. Skúškové obdobie sa ešte ani poriadne nezačalo a ja som zmagorila všetkých profesorov, ktorí ma tento semester učili. Väčšina z nich mi už zapísala známku a je vo svojej hlave presvedčená, že som excelentne napísala písomné testy.

Kniha v kabelke ma ťahá za rameno a ja sa rozhodnem, že ju skúsim dnes po návšteve banky vrátiť do Laurinho bytu.

O necelú polhodinu vchádzam znova do miestnosti plnej schránok a otváram kľúčom dvierka patriace mne. Vytiahnem prekliaty grimoár zo zásuvky a otvorím ho. Nechápem, ako môže byť ešte stále prázdny. Otec mi predsa povedal, že ľudia s nadprirodzenými schopnosťami ho vedia prečítať. A i napriek tomu listujem stránku za stránkou a nič v nej nevidím.

Netuším, čo si myslí o mne ženská, ktorá čaká, kým si prázdnu knihu prelistujem a vrátim naspäť. Podstatné ale je, že si nemôžem dovoliť behať sem hore-dole. Niekto by si to mohol všimnúť. Navyše mám pocit, že Seth začína byť otravnejší než predtým. Musím ju niekde ukryť. Ale potrebujem to urobiť tak, aby som k nej mala ľahký prístup.

Hladkám knihu po chrbte a neviem, čo mám robiť. Nech sa z nej snažím vyčítať čokoľvek, nič sa na nej neobjavuje. Očkom rýchlo skontrolujem asistentku banky, ktorá čaká v diskrétnej vzdialenosti.

„No tak," šepnem. „Dostala som ťa od tvojho otca a ty aj napriek tomu mlčíš."

Kniha nereaguje. Pritisnem si ju k hrudi a premýšľam. Bol to môj dar od otca. A Laura to vedela. A vedela aj, ako funguje. Kľúč od schránky vložila do jednej z otcových kníh. Vedela, že tú knihu budem poznať, že po nej určite siahnem.

Urobila niečo také i teraz?

Laura nebola hlúpa. Musela niečo tušiť. Niečo, čo sa Lilith nepáčilo. A preto sa jej zbavila. Neverila som tomu, že ju nechala padnúť len preto, lebo ma stvorila. Keby to bola pravda, poslala by do pekla i Setha. V čom je ten rozdiel? Kvôli čomu Seth spokojne pobehuje po svete a Laura musí trpieť v pekle?

Laura, čo sa mi snažíš naznačiť? Čo mám povedať?

V očiach sa mi zbierajú slzy. Nemôžem tu byť dlhšie, musím sa čoskoro pobrať.

Nadýchnem sa a pritvorím oči. Skúšam to, čo ma kedysi naučil Seth. Ešte stále som si nezvykla na svoj ďalší zrak, ktorým vidím pravé formy démonov a ďalšie nadprirodzené bytosti. Musím sa sústrediť, snažiť sa uvidieť pravú podstatu.

Znova sa nadýchnem. Snažím sa upokojiť svoje rozbúšené srdce a pomaly otváram oči. Otvorím knihu na náhodnej strane a škúlim na stránky.

Listy sú prázdne.

Vzdychnem. Musím odtiaľto odísť. Skúsim to budúci týždeň. Dovtedy možno na niečo prídem. Perami sa nežne dotknem kože knihy. Je čas sa rozlúčiť.

V momente, keď sa moje pery dotknú knihy, ma statická elektrina bodne do úst. Odtiahnem sa a prekvapene hľadím na knihu, ktorá zapulzuje v mojich rukách. Natiahne sa, akoby sa práve nadýchla, čo ma len utvrdí v mojom podozrení, že tá kniha je živá. Znova sa k nej skloním a skúsim to. Vdýchnem do nej svoju mágiu.

Stiahne ju do seba akoby bola vysávač. Prekvapene zažmurkám a rýchlo ňou začnem listovať, no stránky sú stále prázdne. Navyše sa mi zdajú tenšie a tenšie. Prekĺzavajú mi pomedzi prsty a roztekajú sa ako tekutý piesok. Len čo si uvedomím, že kniha mizne priamo v mojich rukách, spanikárim.

Mám pocit, že som niečo pokazila a nemôžem to už vrátiť späť. Vtedy sa kniha posledný raz nadýchne a scvrkne. Zažmurkám, či dobre vidím a ničomu nerozumiem. V mojich dlaniach namiesto obrovskej ťažkej knihy spí dlhá chlpatá fretka.

Rýchlo sa pozriem na asistentku v banke a kým sa nedíva, napchám dlhé chlpaté telo malej šelmy do svojej tašky. Spí tak tvrdo, že si to ani neuvedomí. Zaklapnem schránku a kývnem na ženu, že môžeme ísť.

Vyjdem von do zimy a začujem v mojej taške šuchot. Onedlho sa nadvihne vrch a ja vidím, ako tá malá potvora vytrčí von hlavu. Pozrie sa na mňa a potom ďalej sedí v taške. Na také zviera je inteligentnejšia, než som si myslela.

Nie som si istá, čo s tým urobiť, no je mi jasné, že živú fretku do schránky v banke nemôžem zatvoriť. Nastúpim preto do mestskej linky a veziem sa smerom k Laurinmu bytu. Fretka vylezie von a usalaší sa mi v lone. Má krásnu čierno-bielu srsť. Jej hadovité telo na mňa pôsobí zvláštne.

Zacítim, ako mi vo vrecku zavrčí telefón a keď na displeji uvidím meno Billa, preglgnem. Viem ale, že ak mu to nezdvihnem, bude totálne vytočený a tak v rámci budovania kvalitných zamestnaneckých vzťahov prijmem hovor.

„Devi, ty sa poznáš s tým Sethom?" spustí ihneď bez pozdravu.

„Prečo?"

„Pýtal sa na teba a na náš spoločný prípad. Hovoril som mu, že ak sa chce rýpať v starých prípadoch, nech si pozrie šou, alebo získa povolenie, no on niečo omieľal o tom dni, keď sa tam konal exorcizmus."

Nadýchnem sa, ale mlčím. Seth sa ho pýtal na deň, keď som tam takmer umrela. Niečo ma za lubom a ja neviem čo.

Potrebujem to však čo najrýchlejšie zistiť. A potom nejako ututlať skutočnosť, že najnebezpečnejšia magická kniha na svete sa práve zmenila na roztomilú fretku, ktorá mi teraz driemala na kolenách.