Vzdialime sa od seba a obe sme tak troška omámené. Dochádza mi, čo sa práve odohralo, ale nevadí mi to. Z nejakých príčin sa cítim konečne aspoň kúsok uspokojená. Moja zvedavosť je na nejakú dobu utíšená.

„Devi," začujem za sebou Setha.

Obzriem sa a zazriem ho tam stáť na schodoch. Na jeho tvári žiari príjemný úsmev, ale ja si viem živo predstaviť, ako za chrbtom schováva velikánsku sekeru s ktorou ma začne naháňať hneď po tom, čo Laura odíde.

„Tak ja idem," poviem Laure a slabo sa na ňu usmejem.

„Vidíme sa poobede," zavolá za mnou.

To už cupkáme po schodoch a ja skáčem po dvoch naraz. Seth sa ženie priamo za mnou. Utekám pred ním a musím sa ovládať, aby som sa nezačala smiať na celú budovu. Pripadám si ako malé dieťa, ktoré práve niečo vyviedlo. No napriek tomu sa necítim previnilo. Priam sa teším nato, ako Seth vypukne v teatrálny hnev, naoko sa poškriepime a potom sa budeme udobrovať.

„Ty potvora!" štekne za mnou, keď to už nevydržím a začnem sa smiať.

Vybehneme z budovy školy von. Je tam tak trocha chladno a sychravo, ale mne to v tomto momente na náladu nepôsobí.

„Takto ma podvádzať," povie Seth, ale v jeho hlase necítim ani náznak výčitky.

„Vedel si, že ťa potrebujem," pokračujem vo svojej obrane, aj keď ju možno ani nemusím zaujať. „Tak kde si bol? A druhá vec je, že my dvaja spolu nechodíme. Dokonca si ani nepamätám, že by sme sa niekedy dohodli o vernosti."

„Nedohodli," povie Seth pokojným a vyrovnaným hlasom. „Ale ja ani nepredpokladám, že by si odišla za niekým iným, keď máš mňa."

„Prečo?"

„Pretože obyčajní ľudia ti už nebudú stačiť po tom, čo si zažila so mnou."

Aha, takže odtiaľ sa berie tá istota. Preto sa absolútne na mňa nehnevá.

„A ja tiež nie som verný," povie na koniec.

Zastanem a pozriem na neho. Jasné, vedela som, že často vymeškáva školu a kade-tade sa poflakuje, ale nikdy by mi nenapadlo, že by to bolo za inými ženami. Kúsok sa ma to dotklo.

„Nestačím ti?"

Rozosmial sa: „Som démon, Devi. Jeden človek mi nebude stačiť. A pokiaľ sa nechceš stať jednou z nás, tak bude lepšie, keď si nájdem aj nejaké ďalšie obete."

Prekrížila som si ruky. Keby som na vlastné oči nevidela ako sa mu zacelili hlboké bodné rany od toho psychopata, nikdy by som neverila tomu, že je skutočne démon. Pripadal mi proste ako zlý chlapec, ktorý používa démonológiu ako výhovorku na svoje hriechy.

„Kto je ďalšia obeť?" spytujem sa.

„Nikto významný," mykne plecom. „Len nejaká osamelá tridsiatnička."

„Nie, dobre," rozhodnem sa, že to nebudem počúvať. „Poďme radšej na ten obed."

O niekoľko minút vstupujeme znova do tej drahej a luxusnej reštaurácie, kde sme sa s Audreym stretli aj naposledy. Zdá sa, že v inej ani nejedáva.

Zmenu má práve tá istá servírka ako minule a zdá sa, že Setha si zapamätala. Ihneď pricupká za nami a usmeje sa na neho širokým úsmevom.

„Pán Audrey už vás čaká," zašteboce a zaklipká svojimi mihalnicami.

Vedie nás k stolu za ním. Potrasieme si na úvod rukou a potom si posadáme na svoje miesta.

„Tak som tu, Audrey," poviem, keď servírka odcupká s našimi objednávkami na denné menu, ktoré stojí viac, než moje študentské za celý týždeň.

Dúfam len, že sa z toho aspoň kúsok najem. Mám obrovský hlad a nerada by som vysolila všetky peniaze z mojej výplaty na jedlo, ktoré bude vážiť tak sto gramov a zmestí sa na jednu malú kôpku uprostred obrovského taniera.

„Chcel som sa s tebou porozprávať," prehovorí a odchlipne si vodu z pohára na stopke, ktorý stojí vedľa jeho taniera.

„Už som ti hovorila, že nechcem pracovať ako tvoja asistentka," odpoviem.

Prečo to znova ide vyťahovať? Nedala som mu jasnú STOP-ku tým, že som so sebou priviedla Setha. Pozriem na neho, aby niečo povedal, no on pozerá na Audreyho a vníma každé jeho slovo. Snaží sa mu dostať do lebky?

Audrey sa vyhýba pohľadu na Setha, namiesto toho jeho oči zastanú na tých mojich. „Ty vieš niečo o tom kostole, v ktorom sme filmovali?"

„Ani nie," opriem sa na stoličke.

Bavíme sa o niečom úplne inom ako som predpokladala?

„Myslel som, že vieš niečo viac, keď si sa ma naposledy naň pýtala."

Nerozumela som tomu, prečo sa ma teraz vypytuje na prípad, ktorý sme už uzatvorili. Ukázalo sa predsa, že zato všetko môže bezdomovec. Ten sa túlal po nehnuteľnosti, kradol veci a aj zabil majiteľovho psa, aby ho vystrašil natoľko, že odíde a nechá ho tam na pokoji. Tak v čom je zase problém? Nechcem sa tam vrátiť.

Počkať. Ak je prípad vyriešený, mala by byť z toho kostola len ďalšia obyčajná polorozpadnutá budova. Tak čoho sa tu znova bojím?

„Vieš, asi si budeš myslieť, že som blázon, ale je mi to jedno," prehovorí. „Boli sme tam a kým sa v zadnej časti kostola dial ten hurhaj, niečo som videl."

Všetky spomienky sa mi razom vybavia. Ten hnusný lepkavý pocit, modrina na mojom chrbte, ten neviditeľný temný tieň. Nechápem, ako som mohla jednoducho zabudnúť. To nebol len bezdomovec. Je tam niečo viac.

„Čo si videl?" spýtam sa.

„Bol to zvláštny tieň. Ale nebol to tieň. Skôr postava. Temná postava. Ja neviem," zavrtí hlavou a znova siahne po pohári. „Bol to tieň, ale nie obyčajný. Akoby bol taký tekutý. A bol 3D. Žiaden plochý obraz kĺzajúci sa po stenách či zemi. Nechápem tomu. A žiarili na ňom veľmi prenikavé oči."

Preglgnem, keď si spomeniem na prízrak, ktorý som videla ja. Ten, ktorý ma vydesil natoľko, až som utekala preč a spadla pri tom.

„Myslel som, že si ho videla tiež."

„Videla," odpovedám. „Naháňal ma, takmer ma sotil z chóru."

Stále čakám, ako bude reagovať. Nemala som mu hovoriť, že som to videla. Čo ak teraz odniekadiaľ vybehne Bill, povie že sa chovám zvláštne a mala by som prestať chodiť vyšetrovať spolu s nimi? Posledné dni som sa správala celkom normálne, alebo nie?

No žiadna skrytá kamera či kanadský žartík sa nekoná.

„Čo je tá vec?" spýta sa ma Audrey.

Čo odpoviete, keď sa vás na také niečo pýta svetoznáme médium, ktoré má mať všetky tieto bytosti v malíčku a rozlišovať ich v budovách aj pri zapchatých ušiach a zakrytých očiach. Čo poviete, keď sami neviete, či to, čo ste videli, je skutočné.

„Zrejme prízrak, alebo zlý duch," prehovorí Seth. „Pravdepodobne nejaká malá zákerná entita, ktorá sa živí strachom a bude vám vháňať do mysle predstavy, ktoré vás majú vydesiť natoľko, aby sa mohla nakŕmiť."

„Predstavy do mysle? Takže to, čo vidíme, nie je skutočné?" spýta sa Audrey.

„Iba vás núti myslieť si, že niečo vidíte. Skutočné prízraky sú neviditeľné. Nemajú dostatok energie nato, aby sa zhmotnili pred vašimi očami. Iba ak sú skutočne silné a vykŕmené. Ale nemyslím si, že v starom kostole našli niekoho, na kom by sa mohli dostatočne napásť."

„Odkiaľ toto všetko viete?" obráti Audrey k nemu pozornosť.

„Ako chlapec som zbožňoval historky o duchoch," povie.

Musím sa ovládať, aby som zabránila úsmevu. Démon, ktorý zbožňuje príbehy o prízrakoch. Rozkošné.

„Takže nehrozí nebezpečenstvo? Je to len o tom, že čelíme strachu?" spýtam sa.

„Neviem. Neviem, či to, čo ste videli, bolo skutočné, alebo len vaša predstava."

„Nebola to žiadna halucinácia!" štekne po ňom Audrey. „Viem, čo som videl."

Ľudia v reštaurácii sa otáčajú za nami. Audrey stíchne a potom skloní hlavu na znak ospravedlnenia. Hostia sa na nás ešte chvíľku pozerajú, ale napokon odvrátia pozornosť k svojmu obedu. My urobíme to isté, servírka nám doniesla taniere len pred chvíľkou.

Počas jedenia sme takmer úplne ticho. Všetci zrejme máme nad čím premýšľať.

„Vrátim sa tam," povie Audrey odhodlane. „Túto vec treba poriadne vyšetriť."

Jasné, o tom nepochybujem. A hlavne nám došli epizódy na celú sériu, takže nemáme čo natáčať. Scenáristi budú určite radi, keď sa tam znova vrátia. Je to istým spôsobom zaujímavé miesto. Má tajomnú atmosféru, je rozľahlé, jednoducho raj pre lovcov duchov.

Dojeme a zaplatíme. Tentoraz to za nás vezme Audrey bez nejakého reptania či predvádzania sa. Peňazí má naozaj dosť. Keď som naposledy otvorila jeho stránku, takmer som odpadla. Za hodinu konzultácií berie niekoľko stoviek. Neuveriteľné.

„Čo si o tom myslíš?" spýtam sa Setha, keď vyjdeme von a ideme pomaly smerom do školy.

„Niečo tam je, to je jasné," odpovedá mi. „Niečo zlé. Ale zrejme nie len obyčajný prízrak."

„Tak prečo si klamal?"

„Aby sa tam nebál vrátiť a naozaj tam šiel."

„Čo tam je v skutočnosti?"

„Zrejme nejaký démon."

„Démon? Ale veď ty si démon."

„Myslím, že si dosť inteligentná nato, aby som ti nemusel vysvetľovať, že existuje mnoho tried a druhov démonov. Niektorí sú mocnejší, niektorí sú podradnejší, niektorí sú nebezpečnejší."

„Ale ty nevieš..."

„Nie, ja neviem. Je tu tak veľa bytostí, že je ťažké vystopovať podľa pocitov len jednu, pokiaľ neprídem priamo na to miesto, ktoré tú vec viaže k Zemi."

„Tak tam poďme."

„To nie je také jednoduché, Devi. Ak je tá bytosť silnejšia, než ja, môže mi čokoľvek prikázať urobiť. A ja ti môžem ublížiť. Pokiaľ je viazaná na nejaké miesto, bude lepšie, keď o mne nebude vedieť."

„Inými slovami, si úplný zbabelec."

„Inými slovami, len si uvedomujem, čo sa môže stať a som opatrný. Ak tá vec dostane teba, bude ťa mučiť, až kým nezomrieš. Človeku stačí málo. Ale ak sa pustí do mňa, budem trpieť poriadne dlho, keďže umrieť už nedokážem. Iba prestať existovať."