Na chodbe sa začnú ozývať kroky. Seth presunie svoju pozornosť na dvere vedúce na chodbu a ja sa rozhodnem využiť príležitosť. Odstrčím ho dlaňou a otváram kabínku.

Len čo vbehnem dnu, chcem za sebou zatvoriť, ale Seth je rýchlejší. Vlezie za mnou dnu a dvere na kabínke rýchlo privrie. Cvakne zámkou a obaja znehybnieme.

Dámske toalety sa otvoria a my počujeme klepot tvrdých gumených podrážok. Som vďačná, že záchody majú normálne dvere a nikto sa tak nemôže popod ne pozrieť, či sa v kabínke niekto nachádza. Čo by si pomysleli, keby videli v jednej z nich dve osoby?

Žena, ktorá vošla na záchody, je zrejme sama. S niekým telefonuje a my počujeme zurčanie vody z kohútika.

Chcem cúvnuť, ale nemám kam. Kabínka je malá a ja nechcem zrútiť celý záchod. Pozriem na Setha a chcem mu naznačiť, aby sa odo mňa kúsok vzdialil, no zarazí ma výraz v jeho očiach.

Pridŕža svoj ukazovák na perách a celá jeho osobnosť priam žiari hravosťou. Ako keď malý chlapec dostane novú hračku. Preglgnem, keď si uvedomím, že tou novou hračkou som ja.

Kúsok sa uhne a chytí ma za plecia. Ustúpim a zrazu som chrbtom opretá o bočnú murovanú stenu kabíny pokrytej obkladačkami.

„Musíš byť potichu, Devi," prehovorí takmer nečujne.

Srdce sa mi rozbúcha, keď ma zdvihne na rukách akoby som nič nevážila. Lopatkami sa dotýkam steny a začínam cítiť chlad zo štvorcovej keramiky. Omotám sa nohami okolo jeho pása, aby som nespadla a rukou sa ho chytím za krk.

Naše pohľady sa spoja. Mysľou mi prebehne celý môj raňajší sen. Jeho živosť ma na okamih paralyzuje. Cítim, že mám na sebe oblečené nohavice a tričko, no aj napriek tomu sa ma sen snaží oklamať a dokázať mi, že sme obaja nahí a práve teraz ležíme na jeho pohovke pod dekou.

Uškrnie sa, keď zazrie ten otáznik v mojich očiach. Nemusí mi odpovedať a ja to začínam chápať. Dokáže mi do hlavy vtisnúť akékoľvek predstavy o nás dvoch. Netuším, ako to robí, ale začínam veriť tomu, že je skutočne démon.

Nechcela som mu to veriť. Ale postupne ma o tom začína presviedčať. Je predsa neskutočné, aby som po nejakom mužovi túžila tak ako po ňom.

Akoby mi čítal moje myšlienky. Nahne sa ku mne a naše pery sa opäť spoja v horúcom bozku. Hoci ma studené kachličky na stene snažia schladiť, Seth ma rozpaľuje natoľko, až som schopná vykúriť celú miestnosť.

Omotaná okolo jeho pása cítim jeho tvrdú erekciu presne ako vo sne. A to má na sebe nohavice. Aký to asi bude pocit, keď sa budeme dotýkať nahými telami?

Pošteklí môj jazyk svojim a ja prestanem myslieť. V tom momente to využije a vháňa mi do mysle ďalšiu svoju predstavu. V tej ilúzii mi vyhŕňa tričko, pod ktorým nič nemám. Zubami dráždi moje bradavky a naťahuje ich. Prehýnam sa v chrbte a pritváram oči. Roztvára mi nohy a tlačí sa na mňa. Jeho hrúbka ma rozťahuje v bolestivo-slastnom prirazení.

„Ah!" zavzdychám.

Naraz otváram oči a uvedomujem si, čo sa práve stalo. Obaja sa nachádzame na dámskych toaletách. Ešte stále som omotaná svojim telom okolo Setha, no obaja sme oblečení. Ani stopy po tom, že by do mňa vnikol naozaj.

No ja som skutočne vzdychla. Uvedomím si to a prikryjem si ústa dlaňou. Žena, ktorá telefonovala, zmĺka. Stále čuším s rukou pritlačenou na mojej tvári a vydeseným pohľadom počastujem Setha. Perfektne sa zabáva na tom, že som sa nedokázala udržať a zastonala.

Počula ma? Ak ma začula, tak to bude poriadne trápne. Nevyjdem odtiaľto, kým ona sama nevypadne!

„Sorry, to sa mi asi len zdalo," pokračuje žena zo záchodov. „Čo si to hovorila?"

Zdá sa, že kríza je zažehnaná. Zazriem na Setha a mám chuť ho udrieť.

„A to sú len predstavy, Devi," pošepne a oblizne oblúk môjho ucha.

„Musím bežať, čau!" začujeme ženu a nasleduje ticho.

Kroky vychádzajúce z chodby nás ubezpečia, že už sme konečne sami.

„Nemusí sa to odohrávať len v tvojej hlave. Môže sa to všetko diať naozaj," prehovorí hlasnejším, no stále ostražitým hlasom.

Žalúdok sa mi rozvibruje pri jeho návrhu. Nespomínam si, kedy som naposledy pri nejakom chlapovi mala triašku v bruchu. Horúčava z tváre sa mi už dávno presunula do hrudníka. Cítim, ako môj hlad po ňom rastie.

„Aaah, to je ono, Devi," pritvorí oči a potom sa zhlboka nadýchne, akoby sa vôkol šírila neodolateľná vôňa jedla. „Túž po mne, chci ma. Presne toto od teba potrebujem."

Keď nadvihne viečka, ich hnedá farba sa mihne červenou. Ako zhypnotizovaná sa mu dívam do očí a snažím sa tú karmínovú rozoznať, no ona sa rýchlo vpije do hnedej a stráca. Rukou prejdem po jeho teplom líci.

„Chcem ťa, Seth," silnejšie zatnem svalstvo na nohách, aby som ho mohla dobre cítiť.

Tlačí sa oproti mne a ja neprestajne musím myslieť nato, ako ďaleko by sme sa dostali, keby nás neoddeľovalo oblečenie.

Vo vrecku mi zadrnčí mobil. Seth ma konečne pustí a ja dopadnem nohami na zem. Kolená sa mi podlomia a keby ma nebol chytil, asi by som sa zosypala. Posadí ma na misu a odomkne dvere. Vyjde von a nechá ma tam.

Vyberiem telefón a nájdem si v ňom sms-ku od Billa: Zavolaj mi ASAP

Pozriem sa na hodinky a zisťujem, že máme ešte pár minút čas, kým začne ďalšia hodina. Vyberiem v zozname naposledy volaných čísel Billa a vytočím ho. Zdvihne mi to skôr, než vôbec stihnem začuť volací tón.

„Devi?"

„Hej, čo je?"

„Ten starý kostol."

„No?"

„Dačo nie je v poriadku. Vyhodili sme organ, ale nič sa nezmenilo."

„Ako nič sa nezmenilo?" spýtam sa a potlačím v žalúdku ten zlý pocit, ktorý mi ním zatriasol.

„Majiteľ tvrdí, že sa mu chlapi zase sťažovali. Budeme tam musieť prísť opäť," odpovie mi.

Moja zlá predtucha sa naplnila až príliš rýchlo.

„Počítam dnes večer s tebou, Devi. Potrebujeme pomôcť."

„Je mi to jasné," hlesnem a schovám mobil do vrecka.

„Stalo sa niečo?" spýta sa ma Seth, keď vyjdem z dámskych toaliet.

„Ten prípad, čo som ti hovorila. Vyhodili sme organ o ktorom sme si mysleli, že je prekliaty. Lenže on nebol."

„Takže dnes večer budeš zase preč?"

„Zase," zafučím.

„Tak to veľa šťastia," zasmeje sa.

Prejdem popri ňom a on ma capne po zadku.

„Hej!"

„Večer ťa budem čakať, Devi," vytrčí von špičku jazyka a oblizne si vrchnú peru.

Len tak-tak sa mi podarí vyhnúť stene a on sa začne chechtať. Prejdem cez dvere a ignorujem ho. Nemám na neho čas. Utekám po schodoch a snažím sa premýšľať. Opäť sa vraciame do toho hlúpeho kostola.

Prejdem k automatu na chodbe a nahádžem do neho niekoľko mincí. Vyberiem si horúcu kávu a čakám, kým mi ju automat naleje do papierového pohárika.

Výťah neďaleko cinkne a dvere na ňom sa otvoria. Obzriem sa a zazriem Setha.

„Čo tu zase robíš?" osopím sa na neho.

„Študujem tu. Nemôžem navštevovať túto budovu, kým si tu?" napraví si vestu, ktorú si medzitým obliekol a podíde ku mne. „Díky za kávu," odpovie a vyberie si moju kávu z automatu. „Čierna bez mlieka? Takú mám rád."

„Seth! Nechaj mi ju! Neprežijem dnešok bez kávy."

„Prečo nie?"

„Budem musieť trčať v kostole minimálne do tretej ráno. Ako to mám vydržať bez kávy?"

„Prečo do tretej?"

„Diablova hodina. Obrátený čas, kedy ukrižovali Krista. Alebo obrátený od toho, kedy sa narodil?" spýtam sa nahlas. „Sama si nie som istá."

Zasmial sa: „Vy ľudia ste divní. Viete o nás figu borovú ale aj tak sa tvárite, akí ste len strašní odborníci."

Pozriem na neho: „Ty poznáš všetkých démonov?"

„A ty poznáš všetkých ľudí?" spýta sa a odpije si pokojne z kávy.

„Nie," otočím sa k nemu. „Koľko vás je?"

Pozrie sa mi do očí. Sledujem jeho dúhovky a vidím, ako sa ich hnedá farba pomaly mení na karmínovočervenú. Zrenice sa mu zužujú, jeho oči teraz pripomínajú oči nejakého zvieraťa.

„Légie," povie.