„Dobré ráno!" zavolám nahlas, len čo vstúpim do toho prekliateho kostola.

Všade naokolo je ticho a pokoj. Je až neuveriteľné, že sa práve ide konať otvorený súboj dobra so zlom.

Niekoľko členov z tímu už sedí na jednej z drevených lavíc, ktoré tam ostali. Na moju veľkú neradosť je na kraji lavice jeden kameraman. Prečo sa sem znova pchajú? Prípad mal byť už dávno uzatvorený, tak kto im dal echo, že sa tu opäť ide niečo diať?

Obzerám sa naokolo a zazriem seniorov z PRS tímu. Stojí tam Nathaniel a vedľa neho je indiánsky šaman Manu. Slepú Luciu nikde nevidím.

„Ahoj, Devi," Nathaniel si ma ihneď všimne a potom ma obdarí tým svojim zvláštnym modrým pohľadom. Nervózne sa pomrvím a kráčam priamo k nemu. „Tak si napokon prišla."

Vedľa lavice stojí katolícky kňaz. Je to mladý muž s krátkymi blond vlasmi a svetlými očami. Taký ten cukríkovský dobrotivý typ. Otočí sa a v krátkosti si ma obzrie. Som zvedavá, či dokáže kňaz vycítiť prítomnosť zla zo mňa.

Napokon mi ale nevenuje žiadnu špeciálnu pozornosť a ja si vydýchnem. Som rada, že nevytušil, čo sa deje za dverami môjho bytu.

Nechcela som sem prísť. Ale napokon som musela. Keď som totiž nad ránom otvorila oči a uvedomila si, že som všetok čas, ktorý som mala stráviť spaním, využila na milovanie so Sethom, pochopila som, že mám problém.

Sex s ním sa stával mojou obsesiou. Celú cestu sem som myslela len na neho a celú moju bytosť napĺňal hlad. Čo ma však desilo najviac, bolo, že som si uvedomovala svoju neukojiteľnú túžbu. Prestával mi stačiť, chcela som čoraz viac a viac. Nevedela som, či to robil schválne, ale moja chuť neustávala.

Nathaniel sa naopak na mňa dlho díva a prebodáva ma svojim pohľadom. Mám pocit, že vidí až kdesi do môjho vnútra, cítim sa v jeho prítomnosti nepríjemne. Na jednej strane ho obdivujem. Je to senior a zakladateľ nášho tímu. Vôbec sa nebojí a v boji s nadprirodzenými silami stojí v prvej línii.

Dnes má svoje čierne vlasy zviazané v chvoste. Jeho oblečenie vyzerá akoby nebol z tejto doby. Presne takto by som si predstavila upíra. Elegantný džentlmen z minulosti, s hypnotickým pohľadom a záhadnou aurou naokolo.

Bez toho aby som si to uvedomila, si prejdem jazykom po perách. Chuť na sex vo mne rastie rýchlejšie, než môj tep, ktorý lenivo stúpa s Nathanielovou prítomnosťou.

Oči mu zaiskria a ja sa rýchlo odvraciam. Prstami naťahujem golier na svojej bunde a uvedomujem si, že mi začína byť skutočne horúco. Výborne. Sethovi sa zo mňa podarilo urobiť nymfomanku. Čo viac si človek môže priať?

„Môžeme začať?" otočil sa kňaz Ján k Nathanielovi.

„Samozrejme."

„Poprosil by som všetkých zúčastnených, nech sa len modlia a nesnažia sa reagovať na čokoľvek, čo sa bude diať. Je možné, že zlo bude skúšať komunikovať, no neodpovedajte mu a ani sa s ním nerozprávajte. Démoni sú prešibaní a klamú. Neverte im."

Prevraciam očami a šaman si to všimne. Pokarhá ma pohľadom a ja sa na okamih zapýrim. Spávam so zlom, neexistuje, že sú skutočne takí prešibaní.

Kňaz sa zvrtne k svojej taške a vytiahne z nej starú veľkú Bibliu. Potom si okolo pliec omotá fialovú štólu. Ostatní ustupujeme k stenám kostola na miesta, kde sa nemá na nás čo zrútiť. Teplo, ktoré prúdilo mojim telom a vzbudzovalo moju chuť, je razom fuč.

V miestnosti sa prudko ochladzuje. Zrejme je to aj tým, že po včerajšom večeri sú kompletne vybité všetky okná a dnu prúdi už studený chladný vzduch.

Predtým som si odhaľovala krk, teraz ho naopak vťahujem medzi plecia a snažím sa zahriať. Dlane mám ľadové, z mojich úst sa mi pred očami zráža dych. Neskutočné.

Zdá sa, že aj ostatní si všimli náhlu zmenu teploty.

Kameraman sa naokolo krúti s kamerou a snaží sa natočiť čokoľvek sa pohne. No zatiaľ sa nič nedeje.

Ján pristúpi do stredu kostola a potom sa nadýchne. Jeho výdych preletí stavbou ako jemný vánok.

„Nepozeraj, Pane, na hriechy naše alebo našich rodičov a netrestaj nás za naše hriechy. Otče náš...," začína kňaz svoju modlitbu.

Všetci vzopneme ruky a v duchu pokračujeme spoločne s ním v jeho modlitbe. Cez rozbité vysoké úzke okná dnu vstupujú posledné lúče slnka. Začína zima, aj keď sa slnko snaží hriať, nemá už takú moc ako na jar, keď privádza všetko k životu.

„...a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého."

Všetci zdvihneme pohľad, no naokolo sa nič nedeje. Kňaz siahne do vrecka a vytiahne plastovú nádobku so svätenou vodou. Zaženie sa a voda vyfrkne vôkol.

Potom sa stane niečo nevídané. Kostol sa zaplní šepotom. Napínam svoj sluch a snažím sa rozoznať, čo jednotlivé hlasy hovoria. Vtedy mi to dôjde. Nie je to šepot, čo počujem, ale syčanie svätenej vody, ktorá práve dopadla na chladnú zem.

Ján sa zaženie znova a niekoľko kvapiek dopadne na starú kamennú podlahu neďaleko mňa. Dívam sa na drobnú kvapku, ktorá zasyčí a potom bublá na studenej podlahe akoby ste ju vyliali na rozpálenú pec.

Až vtedy sa začínam skutočne báť.

Kňaz si nič nevšíma a pokračuje vo svojej modlitbe. Snažím sa ho počúvať a recitovať v duchu spolu s ním.

Začne kráčať naokolo a oblievať steny i zem svätenou vodou. Sykot pomaly ustáva. Zmätene sa obzerám okolo seba.

To je všetko? Pár zamrmlaní modlitieb a potom pofŕkanie svätenou vodou? Ak je to všetko také jednoduché, prečo to preventívne nerobievame na každom mieste prípadu? Neušetrili by sme si tak mnoho starostí?

Jednoducho mi to nesedí. Odmietam veriť tomu, že je po všetkom. Videla som predsa na vlastne oči, čo sa dialo s tým chlapom, ktorého tu tá vec zavrela. A hlavne... počula som toho démona. Neviem, aký je Seth silný, no ten démon je očividne mocnejší. Nepovažoval ho ani za zaujímavého.

„Človek... ty nič nevieš.".

Obzriem sa, no nikto naokolo si nič nevšimol. Zdá sa, že ten hlas vôbec nikto nepočul. Iba ja sama. Bol to hlas, ktorý rezonoval v mojom vnútri, akoby sa tá bytosť ukryla do mojej hlavy a rozprávala sa so mnou.

„Neviete vôbec nič. Dokážete podľahnúť obyčajným prašivým chudákom ako sú inkubovia a sukuby. A potom chcete bojovať s nami?"

„Zmĺkni," zavrčím na neho vo svojom vnútri.

„Mňa sa nezbavíte..."

Ten hlas zo mňa odchádza až ma strasie. Dlaňami si šúcham ramená, zababuším sa viac do mojej hrubej bundy.

Ján robí už druhé kolo so svätenou vodou a opäť všetko kropí.

„Hotovo," povie po chvíli.

„To je všetko?" spýtam sa.

Nathaniel sa na mňa pozrie. Až vtedy pochopím, aký tón hlasu som použila a skloním hlavu. Ale to nepomôže. Už počujem kroky smerujúce ku mne.

„Devi," povie a ja pomaly zdvihnem hlavu, aby som sa stretla s jeho azúrovým pohľadom.

Niečo tuší a ja už viem, že začínam byť v kaši.

„Vieš niečo o čom by sme mali vedieť?" spýtal sa. „Bola si pri tomto prípade od začiatku."

Vzdychnem si a stále váham. Čo smiem a nemôžem povedať.

Nathaniel mávne na nich a oni hneď pochopia. Po jednom vychádzajú z kostola von. Chladný vzduch z okien zasviští vôkol nás a rozstrapatí mi vlasy, kým nezatvoria ťažké drevené dvere. Len čo sa zabuchnú, Nathaniel sa opäť pozrie na mňa.

„Rozprával som sa s Audreym a povedal, že si skutočne talentovaná žena," prehovorí.

„Dúfam, že mu neveríte," začnem ihneď so sebaobranou. „Chce ma dostať do postele a už mi s tým lezie poriadne dlho na nervy. Zrejme narozpráva čokoľvek, aby u mňa získal nejaké plusové body."

„Obaja vieme, že Audrey je starý podvodník."

Oči sa mi rozšíria od prekvapenia.

„Tak prečo je v Paranormal Research Society?" spýtam sa.

„Pretože ho ľudia zbožňujú a on ich vie skvelo zmanipulovať," odpovedá bez ostychu. „Dôležité však je, že mi povedal niečo, čo ma znepokojilo."

Jeho hlas je hlboký, pôsobí na mňa ako melodický zvuk píšťalky na kobru. Klesá na mňa pomaly únava. Akoby ma hypnotizoval aj svojim hlasom, nielen pohľadom. Vtedy zbystrím pozornosť. Čo ak sa zo mňa snaží vymámiť niečo, čo mu nechcem povedať?

„Čo také?" opýtam sa.

„Vraj si mala zvláštny pocit z tohto miesta."

„A?"

„Audrey si myslí, že si médium, Devi."