Tlačí sa do mňa, je tak dlhý, že sa ani celý jednoducho nezmestí. No to mu nebráni v tom, aby sa o to donekonečna nepokúšal. Párkrát to zabolí, ale moje zranenia sa hoja priamo v tom okamihu ako mi ich spôsobí. Nechávam sa ním takmer zneužívať, veziem sa na vlne jeho nespútanej vášne a zakláňam hlavu, pritváram oči.

Bolesť je dobrá, pretože mi našepkáva, že ešte stále žijem.

Oči mi tak žiaria červeňou, až mám pocit, že mi prepália zatvorené viečka. Zhlboka dýcham ústami, hltám vzrušenie vznášajúce sa vo vzduchu. Mágia plná sexu ma neustále zásobuje prúdmi čerstvej energie.

Chcem si tohto chlapa udržať čo najdlhšie. Nechcem, aby ušiel za inou, nemôžem si dovoliť, aby celá táto nahromadená energia v ňom patrila niekomu inému. Ak budem musieť, budem s ním spávať nonstop. Bude patriť len mne. S jeho energiou dokážem čokoľvek.

Mágia vychádzajúca z neho je iná. Je zvláštne, ako to cítim napriek tomu, že je mojim prvým úlovkom. Jeho mágia má sladkú príchuť poznania. Takéto to je, živiť sa z človeka, ktorý praktizuje okultizmus?

Navyše presne vie, čo robí, odovzdáva mi svoju energiu, zbavuje sa jej. Všetci jeho vnútorní démoni, s ktorými bojoval, vychádzajú na povrch, nasycujú ma. Dokážem ich pohltiť ako bezodná studňa. Kúpem sa v nich, objímam, vstrebávam. Po každom jednom milovaní s ním zisťujem, že som čoraz silnejšia.

Vyvrcholí vo mne a ja som na najvyššom mieste vo svojej moci. Je perfektný. Musím mať obrovské šťastie, keď som natrafila práve na neho.

Zlezie zo mňa a zmizne v kúpeľni. Ležím na posteli a kúsok sa chvejem. Mám toľko energie, že by som snáď zvládla aj lietať. Záblesk zlatých očí upúta moju pozornosť. Líška podíde ku mne, jej deväť chvostov sa kĺže po mojom nahom tele.

„Vyzerá, že si to užívaš," povie a oblizne si papuľu.

Nerozpráva sa so mnou prostredníctvom myšlienok. Nathaniel je v sprche a my až sem počujeme silný hukot horúcej vody.

„Je to asi to najlepšie, čo som kedy zažila," zasmejem sa a potom sa zdvihnem, opriem svoj chrbát o čalúnené čelo masívnej postele.

„Každá žena, ktorá tu bola, pri ňom tak dlho nevydržala. Síce na moment kričala od rozkoše, no po čase sa jej stony zmenili na výkriky agónie. Vyzerá to tak, že konečne našiel presne to, čo potrebuje. Navyše, cítim, ako ho zbavuješ negatívnej energie. Pohlcuješ ju, akoby tvoja temnota priťahovala tu jeho, vstrebala ju a on ostal znova čistý."

„Viem," naťahujem sa a moje ruky zapraskajú.

Odhrniem si svoje husté strapaté vlasy z tváre a líška prižmúri oči.

„Chceš to skúsiť?" opýtam sa a obliznem si pery. „Chceš vedieť, čo je na tom také skvelé?"

„Ľudské slasti sa mi vyhýbajú," odpovedá. „Mám fyzické telo, ktoré reaguje na takéto podnety, ale je asi jediné, čo z toho niečo má. Robím všetko preto, len aby som prežila."

„S ľuďmi to bude iné," zasmejem sa a nahnem sa bližšie k líške.

Vyskočí na posteľ a skloní ku mne svoje múdre mandľové oči. Jej chvosty sú v ostražitosti vztýčené, nedokáže vyčítať, o čo mi práve ide. Nevie, že dokážem získať moc tým, že s niekým spím. A nikto nevie, že to bude platiť na čokoľvek, čo nejakú moc vlastne má.

Istým spôsobom to bolo ako krádež. Ale ja som si nemohla dovoliť moralizovať. Je len otázkou času, kedy sa Bune dostane preč z toho kostola a potom si ma nájde. Istotne čaká len nato. Bolo zvláštne, ako démoni dokázali byť istým spôsobom takí ľudskí.

Anjeli, dobré bytosti, boli vždy opisované ako éterické žiarivé bytosti príbuzné skôr bohom, než ľuďom.

To démoni boli tí, ktorí sa podobali ľuďom, ktorí dokázali nenávidieť a neodpúšťať. Presne ako my. Bune bol úplne rovnaký. Pyšný princ, ktorý nechcel prežrieť môj smiech, nech už som sa smiala z akéhokoľvek dôvodu.

„Prečo to bude s tebou iné?" zastrihá líška ušami, chvosty znova rozprúdia vzduch v miestnosti.

„Pretože iba my dokážeme počas sexuálneho aktu narábať s mágiou, ktorá cezeň prúdi," stíšim hlas.

Líška sa na mňa díva, jej vedomie sa snaží prebojovať do mojej mysle. Chce vedieť, či to myslím skutočne vážne. Čo je mojim pravým zámerom. Ale prerátala sa.

Včera so mnou manipulovala ľahko. Bola som nenakŕmená a slabá, pomaly umierajúca. Ale dnes som vďaka Nathanielovi silnejšia.

Jej neodbytná myseľ sa neustále snaží preniknúť cez škrupinu v mojej hlave. Skúša to, napáda ma z rôznych strán, ale ja stále nepohnuto sedím a sústredím sa. Nepustím ju už do svojej mysle. Neodhalím už viac nikomu svoje myšlienky.

„Zdá sa, že sa naozaj rýchlo učíš," povie líška.

Zažmurkám a keď otvorím oči, vidím pred sebou na posteli sedieť nádhernú štíhlu ženu. Je síce chudá, ale jej krivky sú jemné a istým spôsobom elegantné. Malé pevné prsia má vztýčené, ich ružové bradavky žiaria na jej bledom tele.

Dlhé ryšavé vlasy jej siahajú až po zadok. Sú husté, strapaté, vlnia sa rovnako ako deväť chvostov, ktoré jej stále vyrastá z tela. Jej zlaté oči ostávajú, hoci zreničky sa zaguľatili a majú teraz o kúsok ľudskejší výraz.

Spomedzi vlasov jej vytŕčajú dve líščie huňaté uši. Sú stále zvedavo natočené mojim smerom, snažiace sa zachytiť akékoľvek klamstvo.

Chvíľku na ňu zízam. Je to síce líška, jej podoba sa nedokáže zbaviť svojho pravého zvieracieho ja, hoci sa stavím, že ľudia by si jej chvosty a uši ani nevšimli. Zrejme ich vôbec nedokážu svojim slepým zrakom vidieť. Ale jej bytosť vyžaruje niečo, čo ma fascinuje a desí zároveň.

Je to pozitívna entita, niekto, kto slúži bohom a to vo mne vyvoláva zvláštne pocity. Keby chcela, dokáže ma prevalcovať jediným útokom. Ale aj napriek tomu tu sedí, na jej tvári jej pohráva šibalský úsmev a nič nerobí. Iba očakáva, či sa moje vábne reči stanú skutočnosťou.

„Ohúr ma teda, milenka z temnôt," zasmeje sa a potom sa nahne ku mne, aby mi bola bližšie.

Jej špicaté prsia sa dotknú tých mojich. Jej telo je úplne horúce. Presne ako horúci oheň farby jej vlasov.

Preglgnem vlnu slín, ktorá sa mi vovalí na jazyk. Chcem ju. Chcem na nej parazitovať, nasávať jej moc a energiu, počkať, kým jej svetelná energia mojim vplyvom stmavne a potom ju načisto pohltiť, urobiť mojou súčasťou.

Jej dlhé huňaté chvosty sa vznášajú vôkol nás, hladí ma nimi po tele, skrýva nás pred nečakanými pohľadmi. Svet sa zastavuje, všetko nepodstatné mizne. Akoby neexistovalo nič, iba my dve.

Iba pred chvíľkou som sa prestala milovať s Nathanielom, no moje telo je znova pripravené, bolí očakávaním.

„Nič nerobíš?" uškrnie sa líška. „No tak, ja stále čakám. Ľudia začínajú bozkami, však? Pobozkaj ma, démon!"

Usmejem sa. Netuším o čo jej v skutočnosti ide, ale tá jej prefíkanosť ma trocha brzdí. Ale bola by som hlúpa, keby som sa rozhodla zahodiť takúto šancu.

Nakloním sa k nej a naše pery sa konečne spoja. Jej chvosty sa omotajú okolo našich tiel, tískajú nás k sebe. Má takú hladkú kožu. Tak zblízka môžem na jej tvári vidieť niekoľko pieh. Bozkávam ju a ona ma stále otvorené oči, očakáva, čo sa bude diať.

„Pripravená?" opýtam sa.

Na moment sa cítim ako malé dieťa, ktoré sa nevie dočkať, kým sa začne hrať so svojou novou hračkou.

„Kedykoľvek," odpovedá.

Vkĺznem do jej úst jazykom a moja energia vnikne do jej tela. Cítim, ako sa jej chvosty na malý moment zachvejú, no potom ma omotajú ešte pevnejšie. Páči sa jej to.

Moja čierna energia zapĺňa jej telo, miesi sa s jej duchovnou silou, naťahuje sa a mení farbu. Jej duša je schopná čiernu energiu pohltiť, rozplynúť. Je schopná ma ňou pokojne zabiť. Ale jej ľudské telo reaguje na temnotu. Nevravela som? Sme ľuďom bližší, než by chceli.

Jej telo sa začne chvieť pod mojimi dotykmi. Sedí na jednom z mojich stehien, je ľahučká ako pierko. Cítim, ako začína vlhnúť, teší sa na to, čo bude nasledovať. Hrám sa s jej malými prsiami, páči sa mi, ako mi padnú priamo do dlane, krútim ich medzi prstami, tlačím ju do postele.

Leží na hrubej prikrývke, stíska k sebe nohy, ale ja jej to nedovolím, odťahujem jej ich od seba. Skláňam sa tvárou dole k jej telu, dotýkam sa jazykom jej zdureného klitorisu. Chutí akosi zvláštne. Jej zlatá energia premieňa jej telo na med, hoci sa ho snažím akokoľvek svojou silou skaziť.

Chodím svojim pevným jazykom okolo nej, vnikám do nej a ona si hryzie do jedného z chvostov, aby nás nepočul Nathaniel.

Naše energie hrajú v tomto momente nezabudnuteľný súboj. Menia sa, transformujú, navzájom sa dotýkajú a snažia sa zmeniť svoju druhú polovicu. Jej zlatá energia sa snaží vyčistiť tú moju čiernu lepkavú a naopak. Krútia sa okolo seba ako zvláštna farebná verzia jing a jang.

Jej ľudské telo to nezvláda. Nie je zvyknutá na taký nápor podnetov a citov. Je to len nadpozemská entita, ktorá neklesla tak hlboko k ľuďom, aby cítila veci, s ktorými sa bežne stretávajú. Teraz si dávam záležať na tmo, aby som do nej tískala svoju energiu plnou silou.

Prehýna sa v chrbte, jej neskúsené ľudské telo po prvýkrát dosahuje orgazmus. Všetky jej svaly sa sťahujú, chvostami jej nekontrolovateľne myká.

Zdvihnem sa a chvíľku som naklonená nad jej bledou tvárou, ktorá je v tomto momente celá ružová. Díva sa na mňa a nevie, čo so sebou. Telom jej ešte stále trhá, nedokáže udržať otvorené viečka. Nedokáže nič.

A to som do nej iba uvoľnila svoju energiu. Teším sa na moment, keď príde čas, kedy jej energiu schmatnem a celú si ju privlastním. Potom bude len moja a ja si s ňou budem môcť robiť čo len chcem.

Obe začujeme buchnutie dverí na sprchovom kúte a vyskočíme z postele. Ja sa iba ponorím do prikrývok a tvárim sa, že som zaspala. No keď nadvihnem jedno z viečok, vidím miznúť líšku vo dverách dole.

„Myslela som, že líšky vo svojej ženskej podobe často zvádzali mužov."

„Povedala som," doľahne ku mne líščia myšlienka, „že všetky veci, ktoré som robila, boli len kvôli prežitiu."

„Ak si ešte niekedy budeš chcieť svoj život aj užiť, príď ešte za mnou," podpichnem ju svojou provokatívnou myšlienkou, „mám pár kamarátov, ktorí dokážu presne to isté, čo aj ja. Nezabudneš nato do konca svojho života."