Temnota. Pohlcovala ho ako nekonečný oceán bez dna. Topil sa, dusil sa a metal sebou ako najviac mohol, lenže proti vode nezvládol bojovať a onedlho sa potopil. Náhle vo vode zbadal stovky ba až tisícky pohybujúcich sa obrazov. Ale javili sa mu ako zahmlené pod rúškom čiernoty. Iba jeden z nich videl čiste a jasne. Skúsil sa k nemu priblížiť, ale v tom ho obraz do seba vtiahol. Bol v krásnom lese plnom stromov a kvetov a hríbov. 

Počul spev škovránkov na neďalekom strome, cítil lahodný a slastný pach smrti na jazyku. Videl pred sebou troch šedých vlkov s dvoma vlčicami, ako žerú mäso z mŕtvol a ohlodávajú ich kosti. On robil to isté. Z chuti sa zalizoval a jedol z mŕtvoly srnca mäso, ako keby objavil to najchutnejšie spomedzi jedál. Než stihol zahryznúť do mŕtveho srnca, všetko potemnelo. 

Na čele zacítil dych a počul Aiyanu pachtiť. Ubehol mesiac, odkedy naposledy nadviazal s Aiyanu spojenie a požičal si jej zrak. Keď sa uistil, že sa jej drží a nie je to zasa kožušina, ktorou je prikrytý, svet sa mu obrátil a zaraz videl. Vyskúšal urobiť to, čo nikdy predtým. Neochotne sa pustil svojej vlčice a očakával slepotu. Ale tentokrát stále videl. Zrak mu zostal. Odokryl sa, vstal z postele a vkĺzol do starých čižiem. Dostal ich od cirkusantov ako dar, keď prvýkrát vystúpil pred obecenstvom.

Okrem toho dostal po vystúpení aj poriadnu bitku od Mercie. Nikdy by si nepomyslel, že dievča by mohlo byť až také škodoradostné a zlé ako ona. Často mu podkopávala nohy, škrabotala na dvercia jeho vozu. Pokúšal sa jej dohovoriť, aj jej otcovi, ale bez úspechu. Kyrian jej vždy dal facku a ona odišla s plačom, lenže vždy sa neskôr vrátila sa pomstiť.

Aiyana sa cítila pri Mercii nepríjemne a často na ňu vrčala a vyštekovala. Mala síce podľa cirkusového zveromajstra Qarlona asi štyri mesiace, ale rástla ako z vody. Už by mala podľa neho dokonca mať onedlho svoje prvé krvácanie. Vlk tomu výrazu príliš nechápal a ani sa ním veľmi nezapodieval. Boli veci, ktoré by sa mal dozvedieť až neskôr, to mu bolo vtĺkané, že keď príde vhodný čas, dozvie sa veci, o ktorých môžu vedieť len dospelí. A on bol z toho nadšení. 

Náhle sa mu začalo cnieť za Sýkorkou. Túžil sa s ňou a inými deťmi hrať s ohňom, skákať v mláčkach a hrať sa pri mori v mokrom piesku. Cirkusanti mu po minulom incidente v meste nedovolili ísť mimo tábor bez dozoru.

Ale minule to neplatilo. Nad hlavami im pred pár dňami preletelo mnoho dračích jazdcov s i ch krásnymi a obrovskými zvieratami. Mnoho z nich bolo takých obrovských, že dokázali s tieňom svojich dlhých krídiel zakryť celý tábor do tmy. Jeden z dračích jazdcov dokonca zletel dole k cirkusantom. Vlkovi utkvela v pamäti jeho krásna plátovaná zbroj vo farbe zapadajúceho slnka a helma v tvare levej hlavy. Bol to vraj nejaký lord, ktorý s ostatnými dračími jazdcami si išiel len tak zalietať, aby prevetral po dlhej dobe svoje jazdecké schopnosti.

Jeho drak, chudý ako osika, sa skôr podobal na okrídleného hada ako jaštera. Krk dlhý ako celý voz s koňmi a hlava dosť veľká nato, aby bez problémov vedel zjesť dieťa mu dodávali hrôzu, ktorá chlapča vystrašila. Ak by mal draka, chcel by si požičať jeho oči. 

Ktovie, ako vyzerá svet z dračích očí, zamyslel sa.

Häkarovia mu hovorili v chráme iba o tých najslávnejších drakoch, akí lietali po tejto zemi. Jeho obľúbení draci boli Garoner, šedý drak ako vysokánske hory, ktorý za zrodil na Severe a dračica Leyass, ktorej oheň dokázal bez menších problémov roztaviť čokoľvek do pár sekúnd. Na druhej strane nenávidel draka Serafasala. Veľká šedočierna beštia, ktorá vzala život mnohým bola podriadená cisárke Myranne Striebrovlasej. Häkar Fendis mu hovoril o bitke o Astaris, v ktorej mladá, vtedy ešte len princezná, Myranna osedlala sotva desaťročného Serafasala a spolu so svojím bratrancom Bastigesom, za ktorého sa neskôr ako posledná larilailská elfka vydala, rozmetala rebéliu vedenú sedliakom Willom Ernerom. Údajne dokázala na ňom robiť také triky, žeby zahanbila aj samotných dračích akrobatov. Myranna vtedy preletela posledný krát nad Willom Ernerom a chcela mu uštedriť posledný úder, ale stalo sa niečo nečakané. Dračí oheň nezasiahol iba Willa, ale aj jej vlasy. Tie na počudovanie nezhoreli. Krásne orieškové vlasy sa zmenili na nadpozemské strieborné. Odvtedy už nebola Myranna tým pobožným a milým dievčaťom. Tá bitka zasiala do jej srdca semienko šialenstva, teraz kvitnúce do nebezpečnej tŕnistej ruže. 

Vonku bolo dnes zamračené a schyľovalo sa k dažďu. Cirkusanti boli tentokrát usadení pri dlhom stole pod strakatým šiatrom. Stôl sa pyšnil upečenou kačkou s rozmarínom a zemiakmi a džbánmi vína, čo hrdlo ráčilo. Chlapec víno ešte nikdy okoštoval a ani ho to príliš nelákalo. Keď videl, čo dokáže sladké potešenie urobiť s mysľou, tak ho to odradilo od čo i len malej ochutnávky.

Za stolom zazrel bledých žonglérov s červenými očami a bielymi vlasmi, ako žonglovali s guľatými opekanými zemiakmi a snažili sa, aby im nespadli na trávnatú zem. Pri nich bola usadená cirkusová veštica Yelle, charizmatická a čudná žena v ešte čudnejšom oblečení. Čierne vlasy jej zakrývala červená šatka s kvetinovým vzorom. V ústach žuvala neznáme zelené lístky, po ktorých sa vždy zvykla príliš usmievať a vtipkovať. Mal ju ale rád. Bola k nemu vždy milá a starala sa oňho, ako keby bol jej vlastným synom. Yelle ale nebola veľmi krásna, začo si vyslúžila posmešné meno medzi ľudom Aetharu Yelle Krásavica alebo Yelle Spanilá Panna.

Ihneď ako ho zazrela sa usmiala a dovolila Vlkovi si pri ňu sadnúť. Zrazu preťal pokojné ticho hurónsky výbuch smiechu. Jednému z žonglérov spadol zemiak priamo do úst a on sa začal drhnúť a kašlať. Vlk sa oňho bál, ale márne. Pár potľapkaní po chrbte a kašeľ zmizol.

"Deti," zasmiala sa kývajúc hlavou Yelle.

Vlkove oči sa upreli na sladkú kačku. Zbiehali sa mu slinky pri pohľade na pekne opečené stehná až do hneda a chcel si na drevený tanier nabrať aj on. Yelle ho ale predbehla a rázom schmatla nôž a ukrojila mu z chutných stehien. Na bok taniera mu naložila zlatisté zemiaky a odvďačila sa mu ešte milým úsmevom.

"Ďakujem," hanblivo sa poďakoval.

Postrapatila mu vlasy a dala pusu na čelo:

"Nemáš začo, chlapča zlaté. Všimla som si, že už sa nemusíš držať Aiyany, aby si mohol vidieť. Mal by si to použiť aj vo vystúpení. Tvoje minulé číslo bolo pekné, ale nie fenomenálne. Mal by si divákom vyraziť dych a nechať ich v úžase."

"Ale ako? Snažím sa ako najviac mi to ide!" založilo chlapča ruky.

"Ja na teba netlačím, Vlk. Musíš vymyslieť ale niečo iné, ako požičiavanie si očí. Skús to, o čom si mi minule vravel. Požičaj si oči a skús nahliadnuť cez ne do minulosti, podobne ako ja vďaka dymu mojich byliniek z Polt Ulltenu," chytila ho za plece a zadívala sa naňho zelenými mandľovými očami.

"Možno to skúsim. Hej, to by mohlo zapôsobiť," prikyvovalo chlapča súhlasne.

"Teraz sa týmto ale nezaoberaj, jedz."

Vlk neváhal a ako skutočný vlk sa pustil do chutného jedla. Kačka bola taká sýta, že ho naplnila na celý deň. Zopár zemiakov ostalo na tanieri aj s pár kostičkami z mäsa. Odmietol dokonca aj koláčiky od Yelle, ktoré boli jej špecialitou. Žalúdok by mu už viac jedla neprijal a vyvrátil by sa na trávu. Pri poobedňajšom tréningu si všimol Aiyanu medzi psami z cirkusu. Boli to pouličné psy s vyziabnutými nohami a pochudnutými bruchami. Vlčica sa medzi nimi vynímala ako kráľovský klenot. Jeden hnedý pes s bielymi fľakmi do Aiyaninho chvostu zaboril žltkasté zuby. Vlčica mu odpovedala s vrčaním a uhryznutím do brucha. Pes bol omnoho menší od nej a okamžite sa jej podriadil. Keď sa pokúsil spochybniť jej autoritu, ona mu zaborila biele britvy do krku a bola pripravená stisnúť silnejšie.

Je silnejšia ako som očakával.

"Tvoja šedá špina nám pozabíja našich psov," začul za sebou dievčenský hlas.

Obzrel sa a zazrel za sebou vysmiatu Merciu s naostrenou palicou v rukách. 

"Choď preč, hlupaňa!" odvrkol jej Vlk a otočil sa.

Keď sa chcel postaviť a odísť, Mercia sa zahnala naňho s papekom a takmer mu s ním vypichla pravé oko. 

"Prestaň!"

"Tvoja chyba, Vlk. Keďže nie si schopný tú svoju blchatú hnusobu uzemniť, musím uzemniť ja teba a ukázať ti, ako sa to robí," uškrnula sa a palicu mu hodila do tváre.

Chlapčaťu sa podarilo palicu chytiť a začal si ju pozorne obzerať. Na jej koncoch boli ostré biele špice, ktoré by sa vedeli bez problémov zaboriť do mäsa. 

"NECHAJ MA NA POKOJI!" skríkol a palicu na kolene zlomil na dve.

Po dlhej dobe tu máme takú oddychovejšiu časť Nádeje Severu. Prepáčte, že to tak trvalo, ale po škole som bol vyšťavený a cez víkendy som brázdil so svojimi príbuznými, takže čas písať nebol až do teraz :) Názory?