Jej prsty sa omotávali okolo hladkej látky azúrových šiat z hodvábu a nechávali látku pretekať pomedzi prsty ako potôčik. Na skrini v kráľovskej komnate sa zasa v rannom svetle jarného slnka ligotala zimná koruna biela ako ľad. Vďaka vitrážovým oknám v komnate to tu hýrilo odtieňmi modrej. Jej jasnomodré oči sa zaligotali a pohliadli na mladú Rakki, ktorá práve ukladala šaty kráľovnej do skrine. Malleryna dala zvolať pred niekoľkými týždňami všetkých lordov na slávnostnú večeru do Pärten Ita. Nemôže byť predsa ich kráľovnou ak o nej iba počuli. 

Naplánovala však nie len jednu hostinu, ale rovno dve. Prvá by bola menšia, ktorou by uvítala lordov a dámy na hrade, predohra pred zaplietaním pavučín spojenectva. Rakki jej pichla do ucha náušnice, ktoré mala na korunovácii. Malleryne sa však príliš nepáčili, radšej nosievala náhrdelníky alebo diadémy. Zimnú korunu si cenila ale najviac. Ani len profesori z Harleyqinu údajne nikdy nezistili, z čoho je Zimná koruna vyrobená. Materiál sa leskol ako ľad a jej cípy boli ako topiace sa cencúle, ale nehybné a stále. Niektorí si mysleli, že je koruna vyrobená z neznámeho materiálu, iní zasa že je to len očarované sklo.

Sklo nie je ale chladné aj v teplý jarný deň. Z koruny sálal upokojujúci chlad. Nebola jediná, čo ho cítila. Aj Rakki sa omylom dotkla koruny a striasla sa od zimy. Niet sa čomu čudovať, Južanom sa na Severe určite nepáči tak, ako v slncom kúpaných dunách a planinách Juhu.

"Z akého kmeňa pochádzaš, Rakki?" spýtala sa jej Malleryna, keď jej mladučká služobná česala vlasy a zapletala do vrkoča.

"Ja som nežila v kmeni, moja pani. Bola som len maličká, keď ma rodičia dali ku kňažkám Lärrdosa, pána púští a ochrancu pútnikov."

"Zaujímavé. Rakki, chcela by si, aby som nechala vybudovať oltár pre Lärrdosa a jeho veriacich? Mohla by si sa potom modlievať aj tam s riadnym kňazom alebo riadnou kňažkou. Peňazí máme ako pliev a stavba oltáru alebo chrámu by nebola až taká drahá," usmiala sa na dievča.

"Pani moja, žiadam od vás veľa. Pokojne na to zabudnite, Lärrdos ma počuje aj tu na Severe," odložilo dievča veľkú kefu na vlasy na stolík.

"Tak ti dám iný darček. Podľa hradného profesora má Heraxa údajne za pár dní naklásť vajíčka. Chcela by si jedno z nich?" pohliadla na ňu.

Dievčaťu sa rozžiarili iskričky v očiach. 

"Pani moja, urobili by ste to pre mňa? Som len vaša ponížená služobníčka, nič viac," zdvorilo povedala a zahľadela sa na zem. 

"Draka môže mať hocikto. Dokonca je aj zákon, ktorý povoľuje chovať obyčajnému elfovi jedného draka za celý svoj život. Predstav si, že za pätnásť rokov by mohol byť taký obrovský ako Heraxa," povedala Malleryna.

Aegieanino proroctvo tvrdí ale niečo úplne iné, pomyslela si.

"Pani moja, nechcem vás uraziť, ale tento dar musím odmietnuť. Drak je mocné zviera a ja mám popravde z nich strach. Vážne mi to prepáčte.." zahanbene sa na ňu zahľadela Rakki.

"Rakki, neboj sa. Ak si draka vycvičíš, bude ťa poslúchať. Veď najlepší krotiteľ drakov bol z Juhu, ako ty! Volal sa Arryos a dokázal vychovať a plne vycvičiť päť drakov naraz. Toto sa nepodarilo žiadnemu lordovi ani lady v celej histórii. Arryos bol, ako sám vravieval, synom neviestky a obuvníka. Jeho päť drakov sa po jeho smrti rozpŕchlo po celom cisárstve a nikto si ich viac nedokázal skrotiť. Postupom času sa stali divokými beštiami, ktoré obývali pobrežné jaskyne pri Orkorskom mori. Bohužiaľ, nikto nezistil v ktorých konkrétnych jaskyniach pobudli, svedectvo totižto podal Károvaný bard, dvorný šialenec cisára Bereka Presného. Prepáč Rakki, rozrozprávala som sa až príliš."

"Nie, moja pani. Mám rada príbehy, pokojne rozprávajte. Napríklad som chcela vždy vedieť, čo sa stalo s tým Berekom Presným. Pani moja, samozrejme vás nechcem do ničoho nútiť," zneistelo dievča.

"To je v poriadku, Rakki. Pokiaľ si dobre pamätám, Bereka Presného skolila táborová horúčka niekde na Západe. Nepamätám si presne kde, bolo to tuším medzi Orechovými kopcom a Faleornom. Jediný raz v histórii sa vtedy vzbúril Západ proti Juhu a slabému Berekovi, ktorý mal údajne cez tisícdeväťsto rokov. Cisár chcel posilniť morálku jeho mužov vďaka jeho prítomnosti, ale vypomstilo sa mu to. Nakoniec sa na trón dostal na trón jeho syn Bastior so sestrou Myrannou. Myranna mávala krásne vlasy sťa oheň. Pri boji s jej drakom Serafasalom, vtedy mladučkým drakom bojovala odvážne, lenže neúspešný nálet sa jej vypomstil. V ohni jej vlasy začali horieť a stratili červenú farbu. Namiesto nich jej ostali strieborné pramene, vlnité ako bystrina. Mala vtedy päťsto rokov a Serafasal dovŕšil iba šesť. Drak ako on patrí do skupiny pomaly rastúcich, narozdiel od Heraxy. V jej veku bol stále malý a dokázal by možno hltať v celku kozy, nie kone. Vedela si, že draci sa nerozdeľujú len podľa počtu nôh? Každý drak môže byť okrem toho rýchlo rastúci alebo pomaly rastúci, hadovitý, tučný, priemerný, zakrpatený a normálny. 

Heraxa je napríklad rýchlo rastúca priemerná normálna dračica. Nemá žiadne zvláštnosti ako napríklad Serafasal. Toho údajne vďaka mágii udržujú v jeho stálej veľkosti, aby sa vošiel cez bránu Harleyqinu. Absurdné! Veď drak má rásť ako to príroda a bohovia chcú, nie ako chceme my! Trpasličí draci sú síce našim dielom, ale neúmyselným. Naši predkovia nevedeli, že drakom neprospievajú stiesnené dračie jamy a takto to dopadlo. Našťastie títo draci boli potom rozmnožení medzi sebou a vznikol spoľahlivý nosič správ," rozprávala plynule Malleryna.

"Pani moja, vlasy máte hotové a ste pripravená na slávnostnú večeru. Ak sa vám niečo nepozdáva, pokojne povedzte, Vaša výsosť," oddialila sa Rakki.

Malleryna sa zadívala do zrkadla na zapletené tmavohnedé vlasy do dlhého hrubého vrkoča. Jej krk zdobili perly od Rheya Potomalexysa a ramená zakrýval ťažký brokátový plášť vo farbe oblohy so vzorom oranžových fénixov s roztiahnutými ohnivými krídlami a dlhokánskymi chvostami. Rakki vzala do jej malých hnedých rúčok veľkú zimnú korunu a položila ju na hlavu kráľovnej Severu. S tyrkysovými šatami z hodvábu s rukávmi lemovanými zlatým dračím vzorom. 

"Rakki, som užasnutá...Ja...nemám slov. Máš vážne talent," pousmiala sa na mladú služobnú a tej sa začervenali líca a objavil na tvári drobný úsmev.

Prvú časť dňa mala Malleryna za sebou. Príprava šiat na hostinu bola hračka, ale vyčkávanie na lordov bolo zdĺhavé a ponuré. Prví prišli lordi Hastinger a Certalls. Eward Hastinger mal z nich dvoch najväčší sprievod s niekoľkými strážnikmi. Jeden z nich zvieral v rukách prápor so zeleným pozadím a strieborným koňom s fialovožltými ostrohami, ktorý bol prebodnutý kopijou. Allard Certalls bol veľmi tichý. Istými chvíľami pripadal Malleryne ako mŕtvola. Po jej boku bol Kaltaral v zbroji, skromne odetá Rakki a samozrejme aj Heraxa. Nádvorie bolo dosť veľké, aby na ňom dokázala bez väčších problémov pokojne ležať a prezerať si veľkými zelenými očami každú tvár a jej obrysy.

Nevediac prečo syčala a vrčala na lorda Serenosa Warruma, staršieho muža, ktorý ako jediný prišiel so svojou manželkou Alerys. Ich šarlátové dračice Malleryna nariadila nechať odpočívať pred bránami kvôli bezpečnosti a nedostatku priestoru. Bolo šťastie, že dokázali dostať Heraxu bez problémov sem, nieto ďalších dvoch drakov o rovnakej veľkosti. 

Z hodovnej siene sálalo príjemné teplo obrovského kozubu vybudovaného na počesť Malleryninho otca Bastigesa Opetera. Feleanore sa s ním vraj spoznala práve tu, počas veľkého bálu na Kaltaralov osemnásty deň narodenia. Budúca kráľovná mala mnoho nápadníkov, urodzených aj neurodzených, ale vybrala si malého lorda zo Západu. Rod Opeterovcov nemal obsiahlu históriu, existoval sotva dvesto rokov a bol založený chudobným potulným rytierom Rowannom, ktorý sa dostal do služieb kráľa Západu a neskôr mu bol daný menší hrad. 

Mám krv Severu a Západu, zimy a jari. Spravím rod Malexysovcov a rod môjho otca hrdými. 

Ďalší prišiel mladý lord Silveron Regelor. Blonďaté kadere mu spadali na plecia a zakrývali odstávajúce uši. Napriek tomu nebol vôbec nepríťažlivý. Zelené oči ako les jastrili na Mallerynu s dravosťou jastraba. Ako jediný Východniar ju podporil v jej boji voči Juhu. Jeho rod nepatril vôbec k najmocnejším, ale Malleryna si cenila jeho ochotu. Sympatie voči nemu znižovala len fanatická viera v ohnivého Erelina, boha ochraňujúceho Východ.

Mladý Lord Hrbáčik, ako ho iní prezývali, už neraz upálil elfa pre Erelina. Tradícia obety osoby pre bohov bola zavrhnutá arcikastorom Ravellom pred niekoľkými storočiami dozadu za barbarskosť tohto činu. Najvyššia kňažná Odysiny išla hneď za ním v sprievode svojich služobných a dvoch strážnikoch v planom brnení s dlhými kopijami v rukách. Korunka najvyššej kňažnej bola tentokrát iná ako predtým. Bobule na nej nabrali na farbe, lístky sa zazelenali a vetvičky zosilneli. 

"Odysina buď požehnaná," uklonila sa Malleryna pred najvyššou kňažkou. 

"Odysina s tebou, Výsosť."

Heraxa otvorila papuľu a nahlas si zívla. Z úst sa jej šírilo teplo ako z vyhne a pach surového mäsa. Medzi zubmi jej Malleryna našla medzitým aj zakliesnený kúsok mäsa. Nemala ani len poňatia či to mäso pochádza zo zvieraťa alebo elfa. Napokon dračica ľahla, privrela oči a ignorovala svet s hlasitým driemotom. 

"Strýko, uvítaj hostí teraz ty. Idem sa zatiaľ preletieť. Hneď som späť," šepla Kaltaralovi a ten prikývol.

Malleryna opatrne zobudila ospalú dračicu a po krídle vyšplhala až na chrbát. O šaty sa nebála, Heraxa mala na sebe sedlo, takže by ich neroztrhala o tvrdé ostne a šupiny. Bronzová dračica zodvihla hlavu, rozprestrela krídla a s revom sa odpichla od zeme a vzniesla sa do vzduchu. Jej obrovské krídla uvrhli časť nádvoria do tieňa a zabránili prenikaniu svitu mesiaca v splne. Pod krídla by dokázala schovať nejedného draka v jej veku pod krídla, ba dokonca zatieniť menšiu dedinu. 

Hore slabý vánok bozkával a hladil Malleryninu kožu v pokojnom lete jej dračice. Neletela príliš ďaleko. Krúžila okolo Pärten Ita a dívala sa zhora na prichádzajúcich hostí. Zhora videla v diaľke prichádzať mnoho koní a vozov. Spoznala ich vďaka fakliam a hluku koní a kolies. Heraxa sa nad nimi vznášala ako oblak, ticho a nepozorovane. Dokým sa nerozhodla klesnúť tak, že Malleryna rozoznala aj tváre kočišov alebo lordov na koňoch. 

Videla približne päť veľkých kočov a niekoľko menších skupiniek na koňoch. Nad jazdcami plápolali znaky rodu, ktorý reprezentovali. Niektoré z nich Mall nespoznala. Novým znakom jej bol červený drak na zelenom a bielom pozadí lemovaným rozžeravenými reťazami. V strede bol rytier v plnej zbroji s vytaseným zlatým mečom. 

Začali ju pomaly pobolievať prsty od neustáleho pridŕžania sa menších ostňov na chrbte. Každý drak mal našťastie miesto na chrbte bez ostňov. Dračica alebo aj drak nosia na chrbte svoje mladé, keď sú ešte bezbranné. To ale neznamená, že aj čerstvo vyliahnutý drak nedokáže zabiť. Drak dokáže po pár hodinách od vyliahnutia chrliť oheň a dokonca plachtiť. Neraz sa stalo, že mláďatá zabili unavenú matku zo znášania vajíčok. Mnoho dračíc je v tomto čase zraniteľných, ale sú ochotné sa nechať zabiť vlastnými mladými, len aby vôbec prežili.

Malleryna popchla Heraxu a tá klesla nad Pärten Ita ako obrovský tieň. S mávajúcimi krídlami takmer oplieskala múry hradu, ale napriek tomu dosadla na zem s ladnosťou. Malleryna pomaly zosadla zo šupinatého chrbta Heraxy až na kamenné dlaždice nádvoria. Dračica sa pokojne schúlila a s hlasitým zívnutím zavrela veľké zelené oči. Po Kaltaralovi a Rakki sa ale zľahla zem. 

Možno išli na hostinu, pomyslela si.

Stráže pred mohutnými dverami do hodovnej siene sa pokorne uklonili v ľahkej zbroji. V rukách zvierali dlhé kopije a malé štíty s Malexysovským fénixom. Hodovná sieň bola už poloplná a všade sa šíril duch radosti. Dvorný šašo dúchal z úst oheň a málom zapálil jednej postaršej žene striebristé vlasy. Na veľkom stole sa pýšil chutný dohneda upečený diviak s bylinkami a medom. Pre Mallerynu upiekli citrónové koláče a koláče z lesného ovocia, ktoré nielen lahodili čuchu, ale aj zraku. Lordi a dámy sa na ňu dívali s rešpektom ako popri nich prechádzala. Nepoznala takmer žiadneho lorda v sieni, čo jej príliš nehralo do karát. Našli sa ale určité výnimky. Medzi nimi bola mladá dcéra lorda Striebrolesu a taktiež aj dedička tej slávnej pevnosti.

Spoznala ju ešte ako malá na Crachtose, keď sa schovávali pred šialenou Myrannou a jej zvedmi. Valleria Beetlelog bola veľmi vysoká už ako malá, ale teraz sa týčila aj ponad najstatnejších mužov a chlapcov v hodovnej sieni. Jej zelené šaty z hodvábu podtrhovali farbu jej krásnych očí. Mnoho chlapcov by dokonca neodolalo ani jej jamkám na bokoch tváre a malému nošteku. Ihneď ako Mallerynu zbadala sa postavila zo stolice a nechala hostí pri nej klebetiť bez nej. 

"Vaša Výsosť!" zvolala.

"Lady Valleria, rada vás po tých rokoch vidím," objali sa. 

"Tie roky ubehli ako voda. Naposledy čo som o tebe počula boli iba chýry o tom, ako si narobila z posádky na tomto hrade iba kusy spáleného mäsa. Chýry neklamali, ba čo viac, boli chabé oproti realite. Dokázala si priviesť Pärten Ita naspäť k životu so svojimi staviteľmi! Otec ma sem preto okamžite vyslal ihneď po zaslaní pozvania na veľkú hostinu. Máš našu podporu," povedala.

"Som poctená tým, že nám poskytnete ďalších bojovníkov do armády. Len sa obávam, či tieto počty budú stačiť na porazenie cisárstva. Napriek tomu verím, že my vyhráme," povedala kráľovná isto, ale v hlave premýšľala nad presným opakom.

Zozadu ju zrazu chytila čiasi neznáma ruka. Malleryna so sebou trhla a zazrela Fareona. Mal čistú a oholenú tvár a ostrihané vlasy. 

"Vaša Výsosť, váš strýko lord Kaltaral vás pozýva k stolu. Už dorazili všetci hostia," kývol na vysoký stôl za ktorým bol usadený Kaltaral a pokukoval po Malleryne.

"Ďakujem generál Fareon," povedala mladému elfovi a otočila sa naspäť k priateľke.

"Rada by som si s tebou pohovorila ešte neskôr, Valleria."

"Chápem, si kráľovná a máš povinnosti. Vidíme sa teda neskôr," usmiala sa a elegantne odišla ku svojmu stolu.

Mallerynine čižmy klopkali na drevennej doskovej podlahe s každým jej krokom. Keď ju všetci zazreli, nastalo v miestnosti hrobové ticho. Toto pretrvalo aj keď sa usadila na veľkú vyrezávanú stolicu.

"Vitajte, drahí lordi a dámy! Zvolala som vás na túto honosnú hostinu, aby som vás uvítala na novom Severe, ktorý je slobodný spopod náruče Juhu a Xoraxu. Mnoho z vás cestovalo dlho a ste určite unavení. Máme pre vás prichystané tie najlepšie komnaty, kde máte každý z vás čašu medoviny a čerstvé koláče od našich najzručnejších pekárov. Napriek tomu som vás sem nezavolala práve za nejaké koláče alebo čašu medoviny. Chcem vám oznámiť naše plány a taktiež chcem vedieť váš názor na ne. S mojimi radcami sme diskutovali v poslednej dobe o veľkých plánonch vojny proti Juhu. Vďaka lordovi Potomalexysovi sme síce získali Veľkú armádu Severu, ale jej počty nie sú dostačujúce. Ak máme vyraziť proti tyranskej Myranne a slaboduchému Bastiorovi, tak potrebujeme aj vašu pomoc. Táto vojna neprinesie úžitok len nám, ale aj obyčajnému ľudu. Medzi našimi bitevnými plánmi je aj vyhlásenie vojny Xoraxu a definitívna liberácia otrokov. To znamená, že každá žena, muž a dieťa budú oslobodení a navrátení do ich domoviny. Ak sa nám podarí vyhrať túto vojnu, zničíme definitívne obchod s otrokmi a aj cisárstvo. Bastior a Myranna podstúpia riadny súd a budú náležite potrestaní. Ste so mnou, lordi Severu v tomto boji?" 

"ÁNO!" ozvalo sa niekoľko hlasov z miestnosti. 

Mnoho dám a pánov bolo ale očividne skeptických.

"Viem, že máte strach. Verte mi, aj ja sa bojím veľkých zubov Serafasala a pokiaľ viem, nemáme žiadneho draka dostatočne veľkého nato, aby ho dokázal skoliť sám. Pokiaľ by sme bojovali spolu bok po boku, zo Serafasala by ostali len otrhané kusy zhoreného mäsa. Trón bol našej rodine neprávom vzatí a chceme si ho vydobyť naspäť. Ste so mnou, lordi Aetharu? Ste so mnou v tomto nemilosrdnom boji?" vyzývala ich.

Sálou sa šírili zrazu súhlasné pokriky. Náhle sa jeden starší šedivejúci lord s ťažkým plášťom postavil a povedal:

"Vaša Výsosť, dovolím si povedať, že nie ste ako vaša matka. Nie ste dobrosrdečná Feleanore, ale Jaraynos Zjednotiteľ!" pokľakol si starší lord Trenton na koleno a sklonil hlavu. 

"Nemusíte sa mi klaňať, pane. Som Malleryna Malexys a ja dokážem, že Sever nie len o Jaraynosovi Malexysovi a mojej drahej matke Feleanore. Vedzte, že v knihách sa bude písať aj o vás, nielen o mne a mojich predkoch! Pomôžte mi v tomto konflikte a budete navždy hrdinovia v očiach prostého ľudu a to zaslúžene," zahľadela sa na všetkých.

"Kráľovná Severu! Skutočná dobyvateľka a vládkyňa! Myrannina zhuba!" ozývalo sa miestnosťou z hrdiel lordov a dám.

Mall pohliadla na svojho strýka a ten na ňu hľadel s hrdosťou a súhlasom. Lenže táto radosť a eufória nevydržala dlho. Prerušil ju príchod udychčaného sluhu so slovami:

"Je pred bránami!"

Nikto nechápal, o kom mladík hovorí. Všetci neveriacky krútili hlavou a zmätene na seba hľadeli. Malleryna nenápadne drgla do Kaltarala a pobrali sa spolu so strážami v pätách pred brány mesta. Aby si cestu skrátili, Mall presvedčila dokonca Kaltarala aby vysadol na Heraxu s ňou. Dračica naňho reagovala uvoľnene a očividne ho akceptovala. 

Možno zacítila, že je moja krv, pomyslela si Malleryna.

Heraxa neochotne roztiahla krídla a s ľahkosťou sa ako búrkové mračno vzniesla ponad hradby. Netrvalo ani pätnásť sekúnd než preleteli celé Pärten Ita až k bránam hradného mesta. Cez opar večernej hmly Malleryna nezazrela toho, o kom mladý služobník hovoril. S Heraxou dosadla na trávnatú zem a márne hľadala po známkach života. Opar hmly sa zmenil na oranžový a vyletel z neho obrovský tieň, väčší ako Heraxa. Šelma s dunením dosadla a z jej zlatistého chrbta zišla osoba, o ktorej Mall čítala v knižkách o drakoch.

Dračí rytier Rikard Elofer prezývaný Galantný v jeho slávnej jagavej pozlátenej zbroji. V ruke zvieral meč z černohorského obsidiánu veľmi podobní Kaltaralovmu. Na rúčke mal dračiu hlavu s rubínami namiesto očí.

"Čo tu pohľadávate, sir Rikard?" spýtala sa.

"Prišiel som pred teba, kráľovná Malleryna, brániť česť mojej právoplatnej vládkyne. Cisárky Myranny. Vyzývam ťa na súboj jeden proti jednému. Ty na svojom drakovi proti môjmu Arraxionovi. Ak odmietneš, Arraxion narobí z tohto hradu len kopu roztopeného kamenia a zhoreného dreva," arogantne na ňu pohliadol mladý rytier.

Jemne zaskočená jeho výzvou ju bola ochotná prijať. Predtým než stihla vysloviť odpoveď ju ale chytil Kaltaral za plece a pošepkal jej:

"Nebuď v boji zbrklá. Snaž sa využiť Heraxu a leť s ňou vysoko nad oblaky, aby si sa mu stratila. Máš výhodu hmly."

"Vďaka, strýko," šepla mu a pohliadla naspäť k známemu rytierovi.

"Sir Rikard, prijímam vašu výzvu. Ale ja stanovím podmienky. Ak sa pokúsite čo i len podvádzať, tak vedzte, že s vami nebudem mať zľutovanie."

Práve sa chystám zabiť jedného z mojich hrdinov.

"Nie si tu na stanovovanie podmienok. Sú jednoduché: Prehráš, pustíš Myrannu. Vyhráš, Myranna ostane vo väzení a ja nebudem mať inú možnosť ako len zaútočiť na Crachtos a vypáliť ho do tla," usmial sa zlovestne.

"Strýko, nech mi prinesú sedlo a zbroj," kývla na Kaltarala.

O chvíľu už mala na Heraxinom mocnom chrbte sedlo a na sebe ľahkú zbroj. Šaty si vyzliekla v neznámom polozrúcanom dome a vymenila ich za ľahkú zbroj. Uväzoval jej ju na tele Kaltaral a medzitým sa jej snažil narýchlo poradiť. Jeho rady boli síce cenné, ale Malleryna si ich nedokázala zapamätávať všetky v tak krátky čas. Ale pamätala si to, že sa nemá snažiť hrať sa na hrdinku a má ostať na Heraxinom chrbte za každú cenu. 

V momente, keď si mala sadnúť konečne na Heraxin chrbát začala mať obrovské obavy. Ak umrie, tak s ňou vymrie aj jej rod. Ak by aj predsa len umrela, tak dúfala, že kráľom bude Kaltaral. Nemal rád síce keď mal byť v popredí, ale ako radca sa osvedčil. Nebyť neho by taktiež vykrvácala na smrť alebo by ich armáda nedobyla Pärten Ita. 

Najradšej by dala svoj strach zo seba von, ale inštinkt jej kázal pravý opak. Ani nevedela ako a jej ruky už boli omotané v opratách. Heraxa nespokojne vrčala a začala sa zalizovať.

"Veľa šťastia," povedal Kaltaral.

Medzitým sa za ním nazbierali všetci lordovia a dámy z hodovnej siene, aby uzreli nebeský tanec drakov, z ktorého vyjde iba jeden. Malleryna popchla Heraxu a tá sa energicky vzniesla nad hrad. Rytier si očividne dával na čas a vzniesol sa do oblakov ako posledný. Ihneď ako začula Arraxionov rev, tak zobrala dračicu bažiacu po krvi do hustých chumáčov oblakov, dokým v nich nezmizla. Mesiac vládnuci oblohe zašiel za oblaky a Malleryna ostala v belasej tme. Hore fúkal veľmi studený vietor a Heraxa sa vznášala potichu na mieste zo všetkých síl. Keď sa zrazu z oblakov vynoril pomaly zlatistý krk, Mall upustila uzdu dračice a tá s veľkým nadšením zarevala tak, že jej mocný rev otriasol oblohou. Malleryna víťazoslávne zvolala a zaraz Heraxa svištiaca ako blesk vypustila svoj studený oheň na ľavé krídlo. 

Arraxion reagoval pohotovo a dračí plameň jej opätoval. Našťastie sa mu stihla mladá dračica vyhnúť a znova sa rýchlo vytratila. Oblohou sa ozývalo praskanie rytierovho dračieho biču a šepot vetra. Nečakane Malleryna zazrela oranžový výbuch smerujúci k nej a ten zasiahol Heraxu do chvosta. Šupiny zhoreli a nahnevaná dračica vyrazila ako jedovitá šelma po útočníkovi. Jej plameň pohladil dračiu tvár a zanechal na nej spálené šupiny na uhoľ. Malleryna ale zazmätkovala a namierila s dračicou nadol. Náhle sa jej zmocnila panika a ona sa bezbranne jej podriadila. 

Heraxu zatienili dlhokánske krídla pod seba a dračie pazúry na nohách sa jej zaborili do brucha. Dračica revala bolesťou a Malleryna netušila, čo si má počať. Potom jej ale napadlo to, pred čím ju strýko vystríhal. Dračicu otočila tak, že bola tentokrát ona na vrchu a nie rytier s Arraxionom. Ani tento manéver jej však príliš dlho nevydržal. Bolesťou zmorené zviera revalo bolesťou a ona sa mohla iba bezbranne pozerať, ako ich rytier ťahá s drakom vyššie a vyššie. Hlavou jej začali prebiehať myšlienky a spomienky na Tysiriasa.

Brat, zachráň ma.

Do očí sa jej nahrnuli slzy a s krvou jej dračice na tvári sa dívala, ako pomaly umiera a trpí. Do oka jej ale padli dva bleskurýchle červené mihotavé tiene, ktoré sa s vrčaním vzniesli na Arraxiona. Na oblohe započal skutočný dračí tanec ohňa a krvi. Červené sestry každá po jednej pálila po Arraxionovi červenkasté dúšky ohňa a obloha sa rozžiarila ako v najjasnejší deň. Heraxa bola rázom voľná a horko-ťažko sa držala vo vzduchu. Malleryna napriek zraneniam jej dračice neotáľala a popchla ju proti zlatej beštií, aby ukončila brutálny tanec. Stačil ale iba jeden dych a jedna červená dračica nehybne padala, bezhlavá a bez jazdca. Na chrbte nepriateľovho draka zazrela dve tmavé postavy. Temná mužská postava sa pomaličky, ale isto blížila s mečom v ruke k rytierovi ako kocúr k myši. A potom to prišlo. Čepeľ meča lorda Serenosa sa zabodla do rytierovho chrbta tak silno, že vyšla z hrude. Arraxion akoby vycítil smrť svojho jazdca sa začal nebezpečne rýchlo krútiť vo vzduchu, čo sa Serenosovi vypomstilo.

Posledná žijúca červená sestra sa snažila aj s lady Warrum na jej chrbte zachrániť staršieho muža, ale telo náhle zmizlo v oblakoch bez stopy. Ostávalo jediné a to bol rýchly útek. Heraxa sa polomŕtvo vznášala zo všetkých síl smerom k zemi. Zazrieť hradby Pärten Ita bolo pre Mallerynu potešením, ale zároveň aj nešťastím. Dračica začala padať.

Po veľmi dlhej (fakt dlhej) dobe tu máme novú časť Nádeje. Nemyslel som si, žeby ma niekedy mohol postihnúť takýto dlhý spisovateľský blok ako teraz :/ Možno je to tým, že mi pribudli starosti (nielen škola, ale aj doma). Ospravedlňujem sa vám, maličkej skupinke lojálnych čitateľov, že ste museli tak dlho čakať a dostali ste iba takúto obyč časť ;)