Severus mal pocit akoby to bolo včera.

Bol chladný októbrový podvečer. Nerozhodne stál pred domom Potterovcov. Už sa mu ten nápad zájsť za Lily nezdal taký úžasný ako pred pár hodinami, keď, posilnený alkoholom, premýšľal nad zmyslom svojho biedneho života.

Srdce mu zvierali obavy, či s ním bude Lily chcieť vôbec hovoriť. Uvedomoval si, že sa k nej zachoval hnusne, keď ju pred tromi rokmi ponížil a v afekte nazval slovom, ktoré sa v slušných čarodejníckych rodinách nepoužíva. Oľutoval to ihneď, len čo to vypustil z úst, bohužiaľ, nedalo sa to vrátiť späť. A hoci sa počas nasledujúcich dvoch rokov neustále snažil o zmier, Lily ho tvrdošijne odmietala vypočuť. Okrem niekoľkých náhodných stretnutí, keď mal šťastie a zachytil ju osamote a nedokázala sa mu vyhnúť, a pár naštvaných odseknutí, ktorými ho počastovala, nemal príležitosť sa s ňou porozprávať. Až doteraz.

Vôbec by jej nemal za zlé, keby sa po tom všetkom s ním odmietla baviť do konca života. Niežeby ho to nemrzelo, ale pochopil by to.

Pre Merlina, Snape, si Slizolinčan, hádam sa len tak ľahko nevzdáš? zahriakol sa v duchu. Vedel, že James nie je doma, mal ideálnu príležitosť uskutočniť svoj plán, porozprávať sa s ňou a požiadať ju o odpustenie. Kedy by sa mu naskytla lepšia možnosť?

Magická ochrana domu rozpoznala jeho prítomnosť len čo sa priblížil ku bráničke. Netrvalo dlho a Lily otvorila vstupné dvere. Keď ho zbadala stáť na ulici, stuhla.

„Čo chceš?" vyštekla a inštinktívne siahla po prútiku v zadnom vrecku muklovských džínsov.

„Porozprávať sa," hlesol Severus a uvedomil si, že ho tá nedôvera voči nemu zasiahla viac ako by bol čakal. Akoby jej niekedy chcel schválne ublížiť... „Môžem dnu?" opýtal sa s kvapkou nádeje. „Sľubujem, že... Ťa nezdržím dlho."

Lily, vidiac jeho skrúšený výraz, odrazu zmäkla. „Tak poď, ale rýchlo, nech susedia nemajú zbytočné reči. Máš šťastie, James nie je doma," hovorila, kým kráčali po schodoch do domu.

„Ja viem," preniesol potichu. „Trochu som sa postaral o to, aby... Aby jeho oddelenie malo dnes menší nadčas. Prepáč," ospravedlňujúco sa usmial, „ale nemal som inú možnosť, ak som ťa chcel zastihnúť osamote."

„Ty si neskutočný!" zvolala Lily nahnevane, ale v duchu musela uznať, že mal pravdu. Obvykle sa bez Jamesa nepohla ani na krok. Sama pre seba ocenila jeho vynaliezavosť, nahlas však nepovedala nič.

Zaviedla ho do obývačky a posadila na pohovku. „Dáš si niečo?" opýtala sa a pristúpila k sekretáru. „Mám tu ohnivú whisky, sherry, brandy, nejaký muklovský alkohol – "

„Nie, ďakujem, ja... Lily, prosím ťa, odpusť mi. Všetko, čím som ti kedy ublížil. Nechcem ospravedlňovať svoje konanie, pretože to, čo som ti vtedy v piatom ročníku povedal, je neodpustiteľné. Aj keď som bol neskutočne nahnevaný, nemal som na to právo. Nezaslúžila si si to. A ja... Kým som ťa videl aspoň v škole a vedel som, že si v poriadku, bolo to ešte znesiteľné. Aj keď ma bolelo vidieť ťa s ním." Severus sa na malú chvíľu odmlčal, aby nazbieral odvahu na ďalšie slová a pokračoval. „Ale odkedy sme odišli zo školy a nemám o tebe žiadne informácie, pretože.... kto už by sa chcel baviť so smrťožrútom, všakže?" smutne sa usmial. „Chcel by som to nejako urovnať. Myslíš, že je nejaká šanca, ako by sme my dvaja mohli začať odznova? Prosím. Záleží mi na tebe. Možno ešte viac ako na škole. A... Stále ťa milujem. Ak... ak ma teraz pošleš preč, už sa viac ukážem, ale nikdy na teba nezabudnem."

Lily prekvapene vyvalila oči. Naozaj ju práve Severus žiadal o odpustenie a vyznal jej lásku? Ten hrdý Severus, ktorý nikdy nikoho o nič nežiadal, o nič sa neprosil a radšej si všetko urobil sám, alebo mlčky trpel, len aby neukázal svoju slabosť? Ten, ktorý nikdy nedával najavo svoje city?

„Ublížil si mi, to je pravda," prehovorila po chvíli mlčania. „Ale... Ani ja som ťa nikdy neprestala ľúbiť," zašepkala a podišla až príliš blízko k nemu. „Aj keď som sa snažila na teba zabudnúť, aj keď som si nahovárala, že si obyčajný parchant a uprednostnil si Voldemorta a čiernu mágiu predo mnou, aj tak som to nikdy nedokázala. A... nebyť toho, že som si začala s Jamesom, možno... Možno by som ti nakoniec bola dala ešte šancu."

Tentoraz to bol Severus, ktorý prekvapene vytreštil oči. „Ja... Fakt? Takže... Bolo by odo mňa veľmi trúfalé, keby –"

Severus nedopovedal. Lily ho umlčala bozkom. Na chvíľu zmeravel od šoku a prekvapenia, no po chvíli začal spolupracovať.

Od toho momentu stratil kontrolu nad situáciou. Oboch ich poháňala vášeň, ktorá nikdy nevyprchala a vedomie, že to je prvý a posledný krát. Vedeli to obaja. No v tej chvíli nezáležalo na ničom inom.

„To je všetko, Harry," dokončil Severus svoje rozprávanie. Bol vyčerpaný a potreboval si odpočinúť, zároveň však chcel odhaliť Harrymu celý príbeh. „Bola to jedna jediná noc... Netušil som, že... otehotnela. Dozvedel sa k sa to oveľa neskôr, keď... Keď som urobil niečo, čo sa už nedalo vrátiť späť."

Harry nechápavo zažmurkal, no vzápätí mu to došlo. „Tá veštba," vydýchol. „Keď sa to Voldemort dozvedel, tak... Vtedy som to ešte nevedel. Keď začal hon na teba, prišla za mnou nešťastná Lily a so slzami v očiach ma prosila o pomoc. Vtedy sa priznala, že ja som tvoj otec. Cítil som sa ako najväčší idiot, keď som si uvedomil, že je to všetko mojou vinou a nemám jej veľmi ako pomôcť. Bol som síce vtedy Temnému pánovi veľmi blízko, ale keby som ťa chcel zachrániť, bolo by to podozrivé. Keby zistil, že mám dieťa s nečistokrvnou čarodejnicou, navyše stojacou na nepriateľskej strane, pomstil by sa aj mne, a keby som bol mŕtvy, nemal by som ani tú mizivú šancu na vašu záchranu. Miloval som ju, urobil som čo som mohol, no nezachránil som vás. V podstate som vás zapredal. Odpusť mi to, Harry."

Harry vytreštil oči. Obávaný profesor Snape prosí o odpustenie? Jeho, chlapca, ktorý prežil a pripomínal mu všetko, čo svojou vinou stratil.

„Odpúšťam vám. Neurobili ste to predsa naschvál. Ale... zaujímala by ma ešte jedna vec. Ako je možné, že sa tak veľmi podobám na Jamesa?"

A/N

Uff, presne tisíc slov 😂

Snáď sa páčilo a výplod mojej migrény dáva zmysel...