Netušil, odkiaľ sa tam vzala, no bola tam. Rolka pergamenu len tak položená na písacom stole. Na pohľad obyčajný list, no jeho obsah bol mimoriadne čudný. Ani po hodine od prvého prečítania nebol Harry o nič múdrejší. Nič z toho, čo tam bolo napísané, mu nedávalo zmysel.

Nervózne sa prechádzal po svojom rokfortskom byte a čítal si ten list stále dookola, snažiac sa prísť na niečo, čo by mu pomohlo. Márne.

Drahý Harry, 

Odpusť mi toto familiárne oslovenie, ale mám na to svoj dôvod. 

Nikdy by som si nepomyslel, že Ti to raz napíšem, ale tlačí ma čas. A ty máš právo vedieť pravdu. Pýtaš sa o čom? Nie o čom, ale o kom. Ide o to, že ten, koho si roky považoval za svojho otca, ním v skutočnosti nikdy nebol. Tvoj pravý otec nedostal šancu sa o Teba postarať. Nebyť nešťastnej smrti Tvojich rodičov, nikdy by ju nedostal ani len sprostredkovane.

Nezostáva mi už veľa času, a nechcem si toto tajomstvo, na rozdiel od Tvojej matky, vziať do hrobu. 

Ak máš záujem dozvedieť sa viac, stretneme sa budúci piatok o ôsmej večer u Kančej hlavy. Tam sa dozvieš všetko podstatné.

Ak neprídeš, bude to pre mňa znak, že nemáš záujem a viac Ťa kontaktovať nebudem.

Tvoj neznámy

Frustrovane pergamen skrkval a hodil na posteľ. Kúzlom si privolal ohnivú whiskey a napil sa priamo z fľašky.

Čo to malo celé znamenať?

Ako sa tam ten list dostal bez toho, aby o tom vedel? Jeho komnaty boli predsa chránené kúzlami. Iba ak... Iba ak by mu ten list doručil niekto, kto mal k nemu bezpečný prístup.

„Boopy!" zakričal do prázdnej miestnosti. O chvíľu sa s puknutím objavil starý škriatok, oblečený v špinavej utierke a s vypúlenými očami sa hlboko poklonil.

„Čo si pán Potter želá?" piskľavo sa opýtal.

„Ty si mi tu nechal na stole list?"

„Boopy sa ospravedlňuje, pane, ale ten čarodejník bol taký neoblomný a -"

„Kto ti ho dal?"

„Neviem, Boopy ho nepoznal. Ale trval na tom, aby ho pánu Potterovi dal čo najskôr. Vraj je to dôležité."

„A kde ti ho dal?"

Škriatkove oči sa zaliali slzami. „Boopy si to nepamätá. Boopyho to mrzí." 

Harry už ničomu nerozumel. Bol to niekto z hradu a použil odvar všehodžúsu, keďže ho Boopy nepoznal, alebo to bol niekto úplne cudzí a odchytil si Boopyho niekde v Priečnej ulici, keď bol vybaviť niečo pre riaditeľku? V každom prípade ten dotyčný zrejme použil nejaké kúzlo, ktoré škriatkovi zabránilo spomenúť si na detaily. Šikovný krok z jeho strany, no pre Harryho patová situácia...

„Dobre, Boopy, môžeš odísť," vzdychol si a viac škriatkovi nevenoval pozornosť. 

Nikam to neviedlo. Ocitol sa v slepej uličke. Nedozvedel sa nič, čo by mu pomohlo. Stále ho trápili tie isté otázky, na ktoré nenachádzal odpovede.

Čo pisateľ myslel tým, že James nebol jeho otcom? Kto potom bol jeho biologický otec? Nebyť nešťastnej smrti Tvojich rodičov, nikdy by ju nedostal ani len sprostredkovane. To znelo, akoby to bol niekto, koho poznal. Ale kto, pre Merlina?

A kto je ten neznámy pisateľ?

Prečo mu píše práve v tomto období? Aký mal na to dôvod?

A prečo celé to tajomno okolo toho?

Jedno však bolo isté.

Jediný spôsob, ako sa dozvedieť viac, bolo na to stretnutie ísť. Bolo to však bezpečné?

Hoci bolo dávno po vojne a väčšina smrťožrútov bola pochytaná a odpykávala si svoj trest, stále bolo čírym bláznovstvom ísť na stretnutie s niekým, koho totožnosť vôbec nepoznal. Mohla to byť pokojne pasca a niekto sa ho snažil vylákať mimo hradu len aby mu ublížil. Jeho víťazstvo nad Voldemortom ležalo v žalúdku mnohým rodinným príslušníkom usvedčených smrťožrútov.

Pokiaľ však nezariskuje, nikdy nezistí, kto za tým stojí a nebude pokojne spávať. 

Keď ten neznámy niečo načrtol, nech láskavo dokončí aj zvyšok.

Nebude mať pokoja, pokiaľ nezistí pravdu.

Pôjde tam, aj keby ho to malo stáť život. 

A/N:
Tak, môj prvý príspevok do výzvy u 1queenofstory je na svete. Verím, že sa páčil a aspoň trochu pobavil.

Ak vy umierate túžbou vedieť, kto je tajomný neznámy a kto Harryho skutočný otec? Nuž, možno sa to raz spolu s Harrym dozvieme...