Ďalší deň som sa zastavil v Moštenici. Pýtal som sa na teba, no nik ťa nespoznal. Ale nevzdával som sa. Ešte stále som mal na malom papieri škrabopisom zapísané dve miesta. Nastúpil som na nočný autobus, kde som si trochu pospal, len aby som bol čo najbližšie k tebe. Snáď nie si tak rýchla.

Ani Dolná a Horná Lehota mi nepriniesli žiadne ovocie. No boli to ozaj krásne miesta, neodolal som a kúpil si pohľadnicu. Rovno som napísal pozdrav a rozhodol sa poslať ju domov. Šiel som písať, keď mi poštárka odporučila, aby som skúsil pero, pretože občas prestane písať. Podala mi popísaný papier.

Myslím, že mi hodnú chvíľu trvalo kým som sa opäť nadýchol. Pretože tam bola iniciálka môjho mena. A vedľa nej tvojho.

Tvojim písmom.