V živote som už stretol mnoho ľudí. Pár z nich sa neskôr stalo mojimi kamarátmi. Ale ty si bola iná. Okúzľujúca, charizmatická, priateľská a hlavne milá. Pozdávala si sa mi už od prvého momentu, kedy si sa mi na recepcii pozrela do očí. Neznáme dievča, s jednou jedinou, trochu zablatenou taškou, v dlhom svetri, tielku a kraťasoch. A na nohách veľké biele botasky, z ktorých vychádzali chudučké členky. Na ruke si mala jeden jediný tmavomodrý pletený náramok. Zvláštny zjav, ktorý podnietil moje nutkanie prihovoriť sa ti. A tam to začalo.

A teraz si čítam tvoje listy, niektoré pasáže dookola, akoby boli mojou bibliou. A hádam prvý raz v živote neviem, čo si počnem.

Si ako duch, stále ťa tu akosi cítim.