5.Nenávidím ťa! Ani teba!
Mohli sme sa vrátiť späť do tried.
V triede som si sadla na svoje miesto ale hneď som musela vstať.
Mala som chuť na džús. Vstala som a šla k automatom, ale stretla som sa s Laitom v dverách. Chvíľu sme sa na seba pozerali. Ja neutrálne, on s úsmevom.
Zasyčala som, pretočila som očami a povedala som: ,,Zdovolením."
On sa usmial a uhol z cesty. Hneď som sa rozbehla von k automatom.
Pozerala som sa na automat, ktorý mal posledný jahodový džús.
Prosím Bože, viem, že som zlá ale teraz mi prosím ťa daj jahodový džús.
Prebehlo mi v hlave a rukou v pästi som strelila rovno do automatu. Lepšie je to s nohou lebo to vyskočí rovno ale s rukou som si málo kedy istá.
Ten džús sa pohol! Skákala som nervózne z jednej nohy na druhú až kým džús nespadol. Od radosti som vyskočila a hneď si ho vzala. Otvorila som ho a vypila polovicu. Vydýchla som keď som svoje pery odtrhla od džúsu.
(Pozn.a.: jaká som romantická xD)
,,Oh, myslel som si, že budeš chcieť ten môj džús."povie, ako inak, Laito.
,,Nechcem ho."
,,Veď dobre."
Naďalej hľadím na džús a snažím sa ho ignorovať, ale nejde mi to veľmi. Prečo ma až tak láka pokušenie sa na neho pozerať?! Zamračila som sa a stlačila džús, ktorý sa následne pod mojimi rukami rozpučil. Trocha z neho vyšiel džús a preto som ho celý vypila.
,,Čo ťa tak vytočilo?"opýtal sa s úsmevom Laito.
,,Nič."ostro som odpovedala. Iba sa usmial a pozeral na automat s jedlom. Vložil doňho mincu a stlačil tlačidlo. Niečo mu spadlo. Vybral to. Pozrela som sa na to a bolo to jedno z mojich obľúbených jedál (sladkých).
,,Tyčinky v čokoláde!"zvrieskla som.
Uškrnul sa.
,,Ako si to-"až potom mi to došlo... ,,Yui... Však?"
Pozrel sa na mňa a prikývol. Yui mu povedala moje obľúbené jedlo... Akurát zazvonilo. Iba som odkráčala do triedy a on išiel za mnou. Bolo mi to jedno.
Nudaaaa. Iba som vzdychla a hneď mi padol zrak na Laita, ktorý sedel vo vedľajšej lavici. Jedol tyčinky... Iba som ho sledovala. A dosť ma to štvalo.
Pozrel sa na mňa a usmial. Dal si tyčinku do úst a ukázal mi druhý koniec. Pocky?!
(Pozn. a.:
Pocky ⬆)
Odvrátila som iba zrak. Nevydržalo mi to dlho. Musela som sa hneď na neho pozrieť. Stále sa na mňa pozeral s tyčinkou v ústach. Začervenala som sa iba nad tou predstavou keď sa naše pery... Nie! Zamračila som sa na neho. On sa iba zasmial.
Nenávidím ho! Ani automat! Poobzerala som sa po triede, nikto nevenoval nám dvom pozornosť. Veď prečo aj keď sme úplne vzadu. Teraz jedol už druhú. Už sa neudržím!
Potichu som sa k nemu naklonila a začala na druhom konci okusovať tyčinku. Keď sa naše pery mali dotknúť, tak som urobila posledný hryz aby sme sa nepobo-. Viete čo... Oh, aké sladké! Určite mi vošla červeň do líc. On sa iba usmial a pokračoval v jedení. Ja to chcem!
,,Ešte jeden."zašepkám tak aby počul.
,,Čarovné slovíčko."odpovie.
,,Prosím."a urobím psie oči.
Ukáže mi prázdný balík...
Zavrčím a už mu nevenujem ani chvíľu pozornosti.
Po škole som šla domov. Yui išla autom.
Cestou som zašla do obchodu. Kúpila som si čokoládové tyčinky a ľadoví čaj (pozn. a.: Čokoládové tyčinky x XIXO Ice Tea, odporúčam 😍), tiež som vzala aj konzervu pre Ashley.
Šla som do parku. Tam som zjedla to svoje. Zadívala som sa na nebo a vzdychla. Bolo mi tak príjemne, že som si zdriemla.
Zobudila som sa až keď bola tuha tma. Sakra! Vytiahla som mobil. 5 zmeškaných?! Od mamki! Dočerta. Okamžite som sa rozbehla domov.
(Taaakže, tak trochu na hovno skončené, no xD dúfam, že sa páčila :D viem, že pomaly kašlem na Spím s Vlkolakom 2 ale pochopte :/ nie je inšpirácia :( ale budem sa snažiť ;3 za 7 VOTE ďalšia kapitola :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top