Nemohla som sa pohnúť, aj keď som to veľmi chcela. Čo mám teraz robiť? Skončím takto? Asi ťažko. Ale čo mu mám teraz povedať?

,,Rose,"začal zase Laito a ja som sa na neho pozrela. ,,miluješ aj ty mňa?"

No pekne, fakt. Úplne som si to zavarila. Ale čím? A ako? Kedy sa to vôbec stalo?! Namiesto zápasenia so sebou som iba sklonila hlavu a snažila sa mu nedívať do tváre.

On si povzdychol. Super! Pravdepodobne som mu zničila sebavedomie, ale veď to nič. Úplne sa to celé vyrieší. Nechám ho v tom a bude všetko v poriadku... Jak strašne zbožňujem iróniu.

,,Rose, ja..."nemohol zo seba nič dostať. Ani sa mu nečudujem.

,,Laito, prepáč, ale nemyslím si žeby nám to fungovalo..."vyšlo zo mňa nakoniec.

,,Prečo nie?"protestoval.
,,Lebo, no... Vieš, ty si taký sukničkár. Nič v zlom, dobre? A ja si radšej držím odstup od týchto vecí. Nie som na nič také pripravená."poviem a trochu sa od neho odtiahnem.

Bolo dlho ticho, až kým ho jeden z nás neprelomil. Samozrejme, že som to nebola ja.

,,Zmením sa..."povedal rozhodne. Bolo mu to aj vidieť na očiach. Už sa rozhodol.

,,Ako, prosím ťa?"
,,Budem myslieť už len na teba. Nebudem a už ani nechcem sa otáčať za niekým iným okrem teba. Už som sa na to chystal skôr a som plne rozhodnutý."

Iba som na neho pozerala ako teľa na nové vráta. Také odhodlanie... Až mu ho závidím. Ale prečo vôbec ja?

,,Laito, prečo ja? Veď máš na výber toľko krajších a lepších dievčat."
,,No, veď sa na jednu pozerám."
,,P-prestaň!"začnem sa červenať. On sa len zasmeje a objíme ma.

,,Laito, ja neviem či niečo k tebe cítim."
,,Aj to sa zmení."
,,Ja ti neviem."
,,Ako to?"
,,Nie som si tým istá."
,,Ou."
,,Prepáč."a odtiahnem sa od neho úplne. Otočím sa k nemu chrbtom a pomaly začnem kráčať od neho preč. No nie nadlho, keďže mi ide v pätách.

Smerovala som k automatom. Postavila som sa pred automat s nápojmi. Veď ja ani neviem čo chcem... To sa mi nestáva. Povzdychla som si a oprela sa s čelom o automat.

,,Si v poriadku?"staral sa Laito. Pokývala som hlavou na súhlas. Znova som sa zadívala na automat ako keby som ho chcela zhipnotizovať. Asi multivitamín... Alebo čučoriedka? Multivitamín. Začala som stláčať na gombík, kedy by mi mal vyjsť ten nápoj. Nešlo to!

,,Je to automat. Funguje ako ľudia. Hoď peniaze a on urobí to čo chceš."začal Laito zatiaľ čo hádzal peniaze.

,,Aha."poviem a konečne stlačím čo chcem. Zase za mňa platil. Som super kamarátka. Ak vôbec niečia som.

Vybrala som si nápoj a otvorila som ho. Prešla ma chuť. Zadívala som sa na Laita. On sa na mňa celý čas pozeral. Usmial sa a naznačil mi hlavou 'čo sa deje?' Pozrela som sa radšej inde. Trocha som sa napila. Kyslý.

Pozrela som sa zase na Laita a podala mu nápoj na čo si ho okamžite vzal. Iba sme tam tak stáli.

,,Choď sa zabávať."poviem nakoniec aby som prelomila ticho.

,,Ja sa zabávam."protestoval.
,,Pochybujem, so mnou nie je veľká zábava."
,,Ale je."
Pokývala som hlavou na nesúhlas. On sa iba zasmial a z ničoho nič ma objal.

Objatie som mu opätovala. Musela som už niekoho objať. Potrebovala som si vytrieť make-up... Keď som sa od neho odtiahla mal tam odtlačok od rúžu. Musela som v sebe dusiť ten smiech, ale on si to aj tak všimol a pozrel sa na svoj oblek... Klobučníka? Pokýval nad tým hlavou a zasmial sa na čo sa pustil do zotierania. Keď to ako tak vyčistil, tak sme sa vrátili do haly.

(Taaakže, ola! Konečne ďalšiq časť po dlhšom čase 😂 viem, nie ste happy, ale čo už mno... Btw, obrázok Laita a jeho prevleku

Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)