S úsmevom som hľadela na stenu medzi nástupišťom deväť a trištvrte. Už niekoľkokrát som ňou síce prešla, ale dnes som za ňou mala nastúpiť do vlaku a nie sa zase vrátiť späť.

Na nástupišti panoval čulý ruch a všade naokolo sa pohybovalo množstvo ľudí. Deti sa lúčili so svojimi rodičmi, ktorí im dávali posledné rady, kontrolovali či si nič nezabudli, alebo ich varovali.
Keď som sa dívala naokolo, všetko bolo rovnaké ako keď som tu bola minulý a predminulý rok, a predsa som to videla inak.

,,Neurob nejakú hlúposť, Grey," objala  mama môjho brata s poslednou radou a on sa rozbehol k vlaku akonáhle sa rozlúčil aj s otcom.

,,Buď tam dobrá." Povedala mama zase mne a usmiala sa. Tiež som sa usmiala a prikývla som. Neskutočne som sa už tešila.
,,Budeš mi chýbať. Som zvedavá kto mi teraz bude robiť spoločnosť," povedala, na čo sa otec ohradil: ,,Ja ti snáď nestačím?"
Mama pokrčila plecami: ,,Budeš musieť."
Zasmiala som sa a oboch som ich objala. Potom som si vzala kufor, klietku s mojou sovou Aureus a ponáhľala som si nájsť miesto vo vlaku.

Blúdila som vlakom a hľadala som voľné kupé.

Keď som už videla, že asi nikde nie je voľno našla som kedno kupé v ktorom sedelo dievča so slizolinskou kravatou. Malo hnedé vlasy s fialovými pramienkami. Dívala sa von z okna a asi premýšľala.

Otvorila som dvere kupé a opýtala som sa: ,,Je tu voľno?"
,,Mhm." Odpovedala a pozrela sa na mňa.

,,Ako sa voláš?" Opýtala sa ma  keď som si sadla.
,,Charlotte Sophie Ollivanderová. A ty?"
,,Lucie Iris Potterová."
,,Ty si v Slizoline, však?" Opýtala som sa a hneď mi došlo, že to bola hlúpa otázka. Má predsa Slizolinskú kravatu, tak asi nebude v Bifľomore.
,,Áno. Ty ešte nie si v žiadnej však?" Odpovedala.
,,Nie." Prikývla som.
,,V akej myslíš, že budeš?" Opýtala sa.
,,Asi v Bystrohlave. Celá naša rodina tam bola. Aj môj brat tam je. Ty si sestra Harryho Pottera?"
,,Nie. Som sestra jeho otca. Jamesa."
,,Nemala by si byť staršia? Vyzerá to akoby on bol skôr tvoj otec a nie brat."
,,Stáva sa." Pokrčila plecami.,,Ako sa volá tvoj brat? Mozno ho poznám."
,,Greymalkin Olivander." Odpovedala som.
,,No jasné. Toho si pamätám. Stratil sa mi prútik a on ho našiel. O dva roky starší od teba že?"
,,Áno. Koľko máš vlastne rokov?"
,,Dvanásť. A ty jedenásť, však?"
Prikývla som.

,,Už sme tu." Povedala Lucie keď sme sa celkom zotmelo a bolo vidieť hrad.
Očarovane som hľadela na Rokfort. Počúvať o ňom bolo skvelé, ale vidieť ho na vlastné oči bolo niečo celkom iné.

,,Tak sa maj." Povedala a zakývala mi ked som mierila ku člnom za Hagridom.