Letné prázdniny prebehli parádne. Väčšinu som trávila na Grimmauldovom námestí ale zašli sme aj do iných kútov Londýna. Cass nás vzala aj do čarodejného cirkusu, ktorý
bol v Šikmej uličke. Ani sme si nevšimli ako a opäť sme sa lúčili na nástupišti 9¾.

Tentoraz som si sadla do kúpe sama. Vlak nešiel ani 10 minút, keď sa dvere kupé otvorili a dnu vošli dvaja chalani.

Oboch som poznala. Boli v tom istom ročníku aj fakulte ako ja. Boli to Albus Potter a Scorpius Malfoy.

Nahrnuli sa dnu a usadili sa tam. Odmerane som na nich hľadela. No oni sa na mňa ani len nepozreli.

Odkšľala som si. A oni sa na mňa konečne pozreli.

,,Á ahoj" povedal Scorpius, Albus len kývol hlavou.
Chvíľu sme tam na seba trápne civeli .

,,Takže..." začal Scorpius. ,, Ja som Scorpius a toto je Albus"

,,Ja viem" ani v najmenšom som sa im nechystala trápnu situáciu uľahčiť.

,,A ty si..?" ozval sa Albus

,,Pauline Sagittarius Blacková"

,,No a...čo tu robíš?" snažil sa nadviazať rozhovor Scorpius

,,Idem do Rokfortu?"

,,To je super..."

Pokrútila som hlavou a zahľadela som sa von z okna. Albusa nadmieru zaujala podlaha a Scorpius na mňa civel.

,,Ty si sestra Bellatrix Blackovej, že áno"

,,Nie, nies som"

,,A teda...si hmmm, jej sesternica alebo niečo také?"

,,Nie"

,,Ale ako si Blacková, či ako?"

,,Áno som"

,,A s ňou nie ste v príbuzenstve, lebo..."

,,Náhodou som" skočila som mu do reči, lebo to jeho popletené rozprávanie ma unavovalo.  ,,Nemôžeš sa pýtať jasnejšie? "

,,Môžem ale, tak, no si, v akom hmmm s ňou príbuzenstve? "

,,Som jej teta alebo niečo také " začalo ma to nudiť.

,,A..."

,,Očividne ta zaujíma môj rodokmeň, ale ten môžeš nájsť aj v knižnici."

,,Dobre ale...."

,,Som dcéra Regulusa Blacka a Meissy Zaurakovej ak ťa zaujímalo toto"

,,Ale ako môžeš byt jeho dcéra? " ozval sa Albus. ,,Žil pred päťdesiatimi rokmi"

,,Prečo by som vám to mala hovoriť?" Pokrčila som plecami.

,,A prečo nie?"

,,A prečo vás to tak extrémne zaujíma?"

,,Len tak" povedal Scorpius

Pokrútila som hlavou a rozhodla som sa ich ignorovať.

,,Prečo nám to nepovieš?" ten Scorpius bol naozaj otravný.

,,Lebo nechcem" prevrátila som očami. Čo na tom nechápu?

,,Ak nám to nepovieš.....budeme ťa prenasledovať celý rok na Rokforte s touto otázkou."

Povzdychla som si. Ani to nebol dôvod, ale aj tak som netúžila po ich prenasledovaní. Mohla som im klamať ale čo si vymyslieť. Ak im poviem pravdu vykrákajú to celému Rokfortu. A po tom som naozaj netúžila. Nevedela som. Povedať im to, že som len traja a ,že som Bellina sestra? Ani to možnosť sa mi nepozdávala. Každopádne ak by sa to aj niekto dozvedel čo sa stane. To som nevedela a ani som to vedieť nechcela. Skúmavo som sa na nich pozrela, že či im možno veriť. No stane sa čo sa má stať...

,,Tak fajn. Ale ak niekomu o tom ceknete ste mŕtvi na tri krát"

Obaja horlivo prikyvovali.

Tak som im to povedala, o tom ak umrel môj otec a mama, ako ma vychovávala teta Antares, ako som našla list od otca a ako som prešla v čase.

Udivene na mňa pozerali.

,,To - je - úžasné " povedal Scorpius

,,Extrémne " zamrmlala som.

,,Ty si cestovala v čase, super. Prečo si sa nevrátila?"

,,Lebo o všetkom viem, nie? A mihla by som niečo pokaziť. Myslím, že by bolo nudné žiť vo svete kde viete čo sa stane"

,,A nechýba ti to tam?"

,,Jediné čo mi chýba je Antares."

Prikývli.

Nastalo ticho.

Po chvíli sme sa rozhovorili o všetkom možnom. Od metlobalu po Rokfort.

A odvtedy mi naozaj nedali pokoj ale mne to ani nevadilo.