Shina sedela pri stole a čmárala si po štvorčekovom papieri.

Ofina jej spadala do očí, okuliare sa jej skĺzli na špičku nosa, no ona naďalej žmúrila na text pred sebou osvetlený medovými odtieňmi stolnej lampičky.

Kto bude v živote potrebovať fyziku? Vyučovať také hlúposti by malo byť zakázané.

Jej trpkosť spočívala aj v tom, že nie všetkému chápala. Fyzike už tobôž nie. Ako nováčik postrádala privilégium, ktoré mali ostatní jej spolužiači - znalosť jazyka. Angličtinu si osvojila rýchlo, ale kórejčina bola tvrdší oriešok. Hieroglyfy, ktoré musela dennodenne lúštiť v hrubých bichliach, či natŕčať uši, keď učitelia vysvetľovali novú látku, z nej robili vysilenú kôpku nešťastia, čo sa odrážalo aj na jej zdravotnom stave. Často ju sužoval bolehlav.

Keby to bolo iba o fyzike, čert to ber. Veď nie každý musí vo všetkom vynikať, lenže ona bola mizerná aj v chémii, matike, kórejčine, dejepise... mohla by takto pokračovať hoci aj do rána.

A telák. Fuj!

Nad učebnicami sa po nociach hrbila aspoň tri hodiny. Mala ich pred sebou rozložených až tak veľa, že nedovidela na povrch stola. Okrem toho sa jej všade ponevierali lepiace papieriky s poznámkami, vzorcami alebo skicami kvetov, srdiečok a ďalších infantílnych motívov pre ľudí, čo nevedia kresliť.

Zrazu sa však strhla. Niečo, pravdepodobne kamienok, sa stretol s jej zatvoreným oknom za hlučného sprievodu. A potom ďalší a ďalší, pokým sa neúračila zodvihnúť. Nasrdene si našuchla papuče a odpochodovala k obloku. Nadvihla staré drevené okenice a so smrtiacim výrazom sa vyklonila von.

„Čo tu strašíš, Jeon Jungkook?"

„Nechceš moje meno zakričať ešte hlasnejšie, Shin?" podpichol ju so samopašným úsmevom na perách. „Som predsa tvoj najmilší sused a ešte k tomu aj spolužiak. A podotýkam, že som starší, takže by si mala mať aspoň štipku úcty a vypočuť ma."

„Nemám čas na debaty," odvrkla chladne. „Potrebujem sa pripraviť na zajtrajší test z fyziky a tebe odporúčam urobiť to isté. Moji rodičia sú dole. Keď ťa tu uvidia, budem mať problémy."

„Čo si to vravela?" nechápajúc naklonil hlavu. „Zopakuješ mi to?"

„Choď preč!"

„Ale Shin," povzdychol si teatrálne. „Nie som rád, keď si na mňa nepríjemná kvôli škole."

„Jungkook, prosím ťa..."

Začala Shina, no skôr ako stihla dokončiť, Jungkooka už nebola. Zdalo sa, že mu predsa len vtĺkla trochu rozumu a namiesto toho, aby sa s ňou doťahoval, vrátil sa domov. V nočnom svite letmo zachytila jeho károvanú košeľu.

Otrávene potriasla hlavou a poputovala naspäť ku svojmu preplnenému stolu. Zviezla sa na svoju stoličku a zložila si okuliare z boľavých očí. Jemne si ich pošúchala v nádeji, že to pomôže intenzívnej bodavej bolesti. Márne.

Ách, bude to ešte dlhá noc.

Takmer desať minút ostala v nerušenom tichu, iba ona a jej vnútorný hlas, ktorý sa beznádejne pokúšal recitovať poučku z fyziky. Potom sa však dvere od jej podkrovnej izby otvorili.

„Shina, civíš na to ako teľa na nové vráta..."

„Zvládnem to, mama. Len mi daj šancu," zapálene odvetila.

„Vieš, prišiel za tebou spolužiak, vraj si aj on potrebuje precvičiť vzorce, či niečo také. Môžete sa učiť spolu."

„Čo?!"

Shina konečne odlepila pohľad od kníh a prudko sa vytočila ku dverám. Okrem svojej matky videla aj Jungkooka, vyškereného od ucha k uchu, s pokrčeným zošitom pod pažou.

Dopekla!

„Je mi ľúto, ale na učenie potrebujem absolútny pokoj. Na tomto sme sa nedohodli," oborila sa, nevedno či na svoju mamu, Jungkooka, alebo rovno na oboch.

„Tvoj spolužiak ti pomôže, nebuď taká tvrdohlavá. Tímová práca, Shina."

„Chceš mi tým naznačiť, že zajtra pri písomke môžem tiež využiť tímovú prácu?"

„Radšej to nebudem komentovať," zamračila sa. „Budem v pracovni. A radím ti, aby si o hodinu šla spať, lebo zajtra nevstaneš. Už ma nebaví budiť ťa, je to otravné. No a keby ste potrebovali nakopnúť mozgové závity, vieš kde pred otcom ukrývam sladkosti."

Shina ani nestihla spracovať jej slová a už jej nebolo. Typické.

„Zdravím ťa, Shin. Netvár sa tak šokovane. Spomínal som, že s tebou musím hodiť reč," Jungkook zabuchol dvere a odhodil zošit na Shininu posteľ.

„Nemáš tu čo robiť," vyhŕkla odmerane a na lepiaci papierik niečo rýchlo naškriabala. Pokúšala sa nevšímať si Jungkookovu prítomnosť, keď k nej pristúpil a s údivom skenoval jej chaotické poznámky. „Vpád na územie môjho otca je nebezpečné a ty sám dobre..."

„A čo som mal robiť?" ohradil sa dotknuto. „Nedala si mi na výber."

„Čudujem sa, že ťa mama pustila dnu. Čím si ju podplatil, hm?"

„Náhodou je celkom milá."

„Áno, hlavne pred cudzími."

„Môžem ti teda povedať, čo mám na srdci?"

„Nie, teraz nie. Musím sa učiť," nasadila si na nos okuliare a skryla svoju tvár v učebnici fyziky.

Jungkook zagúľal očami. Samozrejme, že sa do nej vedel vcítiť. Na škole to nemala ľahké kvôli svojím obmedzeným znalostiam jazyka, náročným podmienkam a jej ultimátnemu talentu na nič. No bol to práve on, čo si ju všimol a odhodlal sa osloviť ju. Okrem toho bývali vedľa seba cez ulicu, čo z nich robilo ešte bližších priateľov. Ak sa nemohol zdôveriť jej, tak komu?

Nahrnula sa doňho zlosť a rozhodol sa konať. Vytrhol Shine učebnicu z ruky. Tá naňho nechápavo zízala, no onedlho ho už preklínala, keď jej knihu odhodil na posteľ ku svojmu zošitu.

„Ako sa..."

„Počúvaj," nástojil. „Je to dôležité."

Shinine pery obelili v nevraživej grimase a nozdry sa jej prudko rozšírili. S Jungkookom sa im stretli pohľady, zvádzali spolu neľútostný súboj, avšak ona bola v značnej nevýhode. Stačilo, že ju raz pichlo v očiach a musela uhnúť. Znova si ich pošúchala a s hlasným povzdychom rezignovala.

„Tak hovor. Nech už to mám z krku."

Jungkook sa spokojne zaceril a prešiel si prstami vo vlasoch: „Mám si zajtra obuť čierne tenisky alebo tie červené?"

Shinina tvár sa zasekla v nemom úžase, ale jej ruky pracovali celkom svižne. Schytila prvú knihu na ktorú dočiahla a bila ho, kam sa trafila.

„Si ty vôbec normálny?! Pýtať sa na také sprostosti?"

Jungkook sa snažil vykryť jej údery, ale úsmev sa mu ešte viac prehĺbil. Takéto momenty mal najradšej.

„Okej, prestaň. Prestaň s tým, Shin. Iba som ťa provokoval."

Shina síce poslúchla, ale ostala v strehu.

„Mám problém. Vieš, že je o dva dni ten ples, nie? A ja potrebujem partnerku..."

Shina by takmer zabudla. Všetci o tom neustále bľabotali počas prestávok. Drvivá väčšina už mala garde zaobstarané, no Shina na to skrátka nemala čas. Navyše, nebola namäkko z nejakého hlúpeho školského plesu. Myslela si, že Jungkook na tom bude podobne.

„A čo ja s tým?"

„Jangmi sa mi páči od prvého ročníka," priznal sa a vzápätí mu očerveneli líca. „Myslíš... Že ja, že mám u nej šancu, Shin?"

Fakt, že bol Jungkook po uši zamilovaný do Jangmi, ju neprekvapovalo. Všímala si ako po nej zasnene kĺzal pohľadom, teda najmä po jej krátkej sukni.

„Čo ja viem," nadhodila otrávene, „nevyzerá na typ, ktorý by žil pre tancovačky."

„Ide po nej aj Yeonjun," vyšplechol nahnevane, „a ja nemôžem dopustiť aby šla s ním. S takým úlisníkom!"

„Tak na čo čakách? Pozvi ju," nonšalantne odvetila. „Prinajhoršom ťa odmietne."

„A to je, akože, v pohode?!"

„Vari máš strach?" nadvihla spýtavo obočie a prefíkane sa uškrnula.

„Strach a ja?" Jungkook zneistel. „Nie, to vôbec nie..."

„Ako inak," párkrát sladko zaklipkala mihalnicami, a potom sa otočila ku svojím podkladom.

Jungkookove líca nabrali sýtejší odtieň červenej. Tentoraz sa načiahol práve on po knihe a začal ju ozlomkrky biť po hlave. „Shina! Kvôli tebe som si ešte viac neistý! "

Shina mu skúsene vytrhla knihu z rúk a naprávala si hniezdo na hlave. „Nemusíš byť. Si predsa Jeon Jungkook. Od prírody šikovný športovec a srdcom umelec. Čoho sa chytíš, to ti ide a čo si zaumieniš, väčšinou aj dostaneš. Ver si, ale nech ti sláva nestúpne príliš do tej tvojej pidi makovice. Už aj tak si dosť namyslený."

Jungkook sa zachmúril: „Ja nie som namyslený. Len si pestujem zdravé sebavedomie."

„Zdravé, ha...?"

„No a keď už sme pritom, s kým ideš ty?"

„Ak sa uráčim dôjsť a poctím vás smrteľníkov svojou božskou prítomnosťou, prídem určite sama."

„Čo? To snáď nie!"

„Podotýkam, Jungkook," zdôraznila Shina. „Že idem sama, lebo chcem ísť sama."

Nuž, nemáš veľmi na výber, keďže ťa nikto nepozval... Ale na tom nezáleží.

„Neboj. Niekoho ti nájdeme," odhodlane vyhlásil a stisol jej plecia. „Hneď zajtra."

„Nie, vďaka. Ty sa radšej staraj o Jangmi," uzemnila ho.

„Ako sa do toho nemám starať, keď si moja kamoška? Na ples nemôžeš ísť sama, Shin. Decká sa ti budú smiať," dohováral jej.

„Čo? Je to čudné?" zhodila jeho ruky a rýchlo vyhŕkla. „Nezabúdaj, že ja som čudáčka!"

„Och, prestaň!" Jungkook jej statne konkuroval v nenávistnom fľochnutí. „Nepovažuj sa za niečo, čím nie si..."

„Láskavo si daj pohov," schladila ho Shina. „A neboj, u Jangmi máš šancu. Som si istá aspoň na šesťdesiat percent."

Jungkookova myseľ okamžite odcestovala k predstave ako vykrúca Jangmi na plese. Ako sa naňho oslnivo usmieva, drobné plamienky jej poskakujú v čokoládových dúhovkách. Tancujú spolu v tesnom objatí, už temer cíti jej horúci dych na svojom krku...

„Hej, Rómeo," Shina mu luskla pred tvárou a vrátila ho tak naspäť do reality. „Už by si mal ísť."

„Ísť?" Jungkook po nej neveriacky zopakoval. „Milá Shina, veď sme ešte ani nezačali."

„O čom to zas točíš?"

„Hor sa na fyziku!"

Jungkook sa vrátil po svoj zošit a zbesilo v ňom zalistoval. „Sľúbil som tvojej mame, že ti helfnem a presne to aj urobím."

Jungkook nebol z fyziky vo vytržení a poväčšine času ani nepočúval výklad. Oveľa zábavnejšie mu prišlo skladať papierové lietadielká alebo hrať piškvorky s chalanmi. Iba pokusy dokázali upútať jeho pozornosť, no aj napriek tomu bol nadpriemerný študent a učiteľka si ho nevedela vynachváliť.

Prirodzený talent. Och, ako ho neznášam...

„Je to brnkačka, Shin. Nezahlídaj po mne a daj mi papier."

„A si si istý, že tomu rozumieš?"

„Za koho ma máš? Za amatéra?"

„No ja ti neviem..."

„Bez obáv," žoviálne skonštatoval. „Pripravím ťa na ten zajtrajší test tak dobre, že budeš mať plný počet. Jeon Jungkook je totiž ten najlepší učiteľ na svete."

~

well, hello guys!

welcome here, please take this cookie 🍪

sama neverím, ale sme sa pri jednom z mojich najviac lovely výtvorov (po štyroch rokoch, oh maj god), ležal mi v šuplíku dlho, ale keďže som lazy na opravu textu, ťažko sa mi k tomuto dokopávalo... ale here we are! dúfam, že si mlcn obľúbite aspoň spolovice tak ako ja, ide o pomerne krátky príbeh aj s druhou časťou (ktorú, úprimne, neviem ako ešte zverejním)

shina je taká mizerná vo fyzike ako ja v matematike, akurát mňa nedoučuje samotný pán jeon jungkook, ktorý v tomto príbehu bude hviezdiť, ale zase nie až tak silno, ako si možno predstavujete... nechcem vám to však spoilovať, takže už mlčím 😶‍🌫️

takto na začiatok ani neviem čo sa mám pýtať, ale pokojne sa so mnou podeľte o svoje dojmy, budem len rada ^^

no a na záver, držte sa (v škole, v práci, doma... hocikde), nepodceňujte toto zradné jarné počasie a pite dosť tekutín! nezabudnite myslieť pozitívne a jesť pravidelne (nie v návaloch a po polnoci!)

sga. (⁠ ⁠ꈍ⁠ᴗ⁠ꈍ⁠)