Hovorí sa, že pre lásku sme ochotný obetovať prvé aj posledné. Nezáleží komu ublížime, hlavne aby sme my dvaja ostali spolu a šťastne až naveky.

Ale ak sme milovali skutočnou láskou dokázali sme opustiť svoju milovanú polovičku na úkor vlastného šťastia. Ak ste ho naozaj milovali dopriali by ste mu byť vo vzťahu s inou osobou ako ste vy, len aby som šťastnejší.

Môj čas s mojou milovanou polovičkou sa nehorázne rýchlim tempom blížil ku koncu. Človek ani nedokázal mrknúť okom a deň bol preč. Z jedného dňa sa stali dva a neskôr týždeň. Bolo to tak rýchle, ani som si to nestihla uvedomiť a  prišiel piatok deň pred odletom do Austrálie kde sa o dva dni bude konať udeľovanie cien v ktorých je nominovaná aj kapela môjho priateľa.

Ja som si to plne uvedomovala, naháňalo ma to každý večer c snoch, tie hrôzostrašné konce čo bude až víkend skončí a my prídeme opäť domov. Budú to posledné chvíle, ktoré si uvedomujú len piati ľudia v mojom doterajšom živote.

Ja, Kris, Amelia, Simon a Alex.

Ja a Alex sme boli bábkami, ktoré to mali zahrať. Amelia a Simov boli hlavami celej akcie a Kris sa tomu len nečinne prizerala a smiala sa.

Nikto netušil, čo príde.

A Harry už vôbec nie.

Bol taký šťastný po celý čas kedy sme boli spolu. Bozkával ma na každom milimetri mojej tváre, ruky sa nám ani na chvíľu nepustili. Boli sme stále spolu a páčilo sa nám to tak. Zabúdali sme že čas plynie a onedlho budeme musieť odísť.

A potom to skončí.

Ale to Harry nevedel. Myslel si, že všetko bude tak ako má byť: My dvaja budeme spolu a nejako sa nám podarí prejsť cez zmluvu o našom randení ktoré malo byť len na oko. Chcel aby sme boli už navždy spolu a myslel si, že všetko zvládneme.

Ale netušil, že ja som nášmu vzťahu už vykopala hrob a postavila kríž.

,,Tara! Kde sú moje okuliare? Neviem ich nikde nájsť." je deň pred odletom. Máme 13 hodín kým nám lietadlo odletí. Je šesť hodín a o šiestej letí. Sme dohodnutí že dve hodiny pred letom sa tam všetci zoradíme a budeme čakať a zobúdzať sa. Pol hodinu trvá cesta na letisko a ráno budú stresy pretože aj tak nebudeme zbalení.

,,Harry mám ich na hlave!" odkričala som  mu sarkasticky a ďalej triedila šaty ktoré si plánujem na tie štyri dni tak zobrať.

,,Prestaň s celou iróniou, sarkazmom aj všetkým zhadzovaním Tara! Tak ma to štve až mi stojí a fakt nechceš strácať tú hodinu ktorú by sme boli v posteli namiesto pri balení kufrov!" kričal výhražne až napokon hovoril normálne lebo stál opretý o rám dverí.

,,Harry, tak či tak sa teraz na mňa dívaš ako na korisť a je jedno či teraz alebo o dve hodiny si to rozdáme. Aj tak dobre vieme a sme stotožnený že dnešná noc bude prebdená a zaplnená našimi vzdychmi a slasťou."

,,Milujem to keď tak skvelo predpovedáš našu noc, deň a budúcnosť. Vieš ako dobre sa počúva to, že som to ja kto ťa privádza k vrcholu? Ah úžasný pocit!" povedal a na chvíľu zaklonil hlavu. Netrvalo dlho a oči znova upriamil na mňa a aj jeho kroky sa pomaly niesli ku mne.

Jeho mohutné vypracované ruky sa obtočili okolo môjho pásu a bradu si založil na moje rameno.

,,Chcem ťa ešte zobrať von. Do reštaurácie neviem či chceš ísť ale napríklad McDonald a park by mohla byť skvelá kombinácia nemyslíš? Také uvoľnenie." povedal a pomaly sa so mnou kolísal. Moje dlane spočinuli na tých jeho a nechali sme sa unášať prítomnosťou toho druhého.

,,Myslíš, že je to dobrý nápad? Je šesť, kým sa vyberieme z domu tak bude možno pol siedmej a ber to tak, že je jeseň a večery sú chladné a rýchlo je tma. Veď už teraz tam je hrôzostrašná tma!" povedala som argumenty. Nie že by sa mi nechcelo, možno trochu, ale nebola som si istá či to stihneme.

,,Neboj sa. Si skvelo oblečená. Prehoď na seba niečo teplé a môžeme vyraziť." povedal a dal mi pusu na líce. O tri sekundy  v izbe po ňom nebolo ani stopy. Bolo počuť iba ťažké dopady chodidiel po schodoch mieriacich dole.

Nechcela som aby na mňa čakal. Len som si rýchlo zvesila hrubú mikinu z vešiaku v skrini a prehodila si ju cez ramená.

Rýchlo som zbehla po schodoch a pri pohľade na Harryho v úzkych čiernych jeanach a čiernom tričku na ktorom mal prehodenú tenkú čiernu bundu s divným obrazcom divočiny a zlatými rukávmi musela som sa usmiať. Bol veľmi príťažlivý.

Zostala som stáť na posledných schodoch a udivene si ho prezerala. Vypadal priam božsky. nedokázala som z neho spustiť oči a to si on všimol. Jeho ruka vystrelila dopredu a chcel chytiť t moju.

V úplnom úžase a šoku z jeho krásy som mu ju podala a on si ma ihneď pritiahol. Narazila som mu do tela ale toho si on nevšímal. Len sa svojimi perami pritisol na tie moje a vášnivo ma bozkával.

Onedlho sa do mojich uší dostalo rozopínanie jeho nohavíc a chlad na mojom chrbte, ktorý mu dodával stena o ktorú sme boli opretý.

,,H-Harry. Nemáme čas!" vzdychla som mu do pier keď mi dotkol spodnej citlivej časti tela

,,Zvládneme to. Bude to rýchlo."

A aj keď to bolo rýchle, bolo to niečo neskutočné. Vzrušujúce a pohlcujúce. Verím že keby sme to neurobili tu v našej chodbe ale v spálni, nikam by sme nešli. Zostali by sme v posteli a rozdávali si do do rána pokiaľ by nám budík neoznámil, že musíme vstať a dobaliť si oblečenie.

,,Vieš, že ťa milujem, všakže?" nadviazal konverzáciu keď sme po chvíli boli už preš z cesty v mojej ulici.

,,A ty vieš, že ja milujem teba?" spýtala som sa ho otázkou podobnou, akú pred sekundami podal on mne.  

Iba sa usmial a ďalej pokračoval v šoférovaní auta do centra kde sme vyhľadali McDonald. Po celú cestu bola jeho ruka na mojom kolene a len občas ju odtiaľ opustil aby mohol preradiť rýchlosť.

Na parkovisku pred týmto veľkým fast foodom sme vystúpili a cez presklené dvere videli svetlá svietiace v predajni a stále veľa osôb, ktoré by nás mohli prezradiť.

S Harrym sme sa pred autom spojili a naše ruky sa už po niekoľký krát za tieto dni preplietli. Spolu sme kráčali a snažili na vonku nevzbudiť veľkú pozornosť.

Harry mi stlačil ruku a povzbudil ma tým aby sme mohli vojsť. Nádych, výdych. Ideme.

Ako sme otvorili dvere a zvonček oznámil že sme vstúpili iba málo párov očí sa na nás otočilo ale reči okolo nás museli prezradiť lebo šepot nás prezradil. Pomaly sa všetci pootáčali a začali vyťahovať mobily a fotiť.

,,Prosím dajte nám dvadsať minút kým sa najeme a potom sa vám budeme venovať." povedal Harry a všetci začali nádejne prikyvovať a my sme sa nastúpili do rady. Skovala som sa do jeho hrude a on ma ochranársky objímal.

,,Za dvadsať minút budeme za horami aj dolami. Neboj Tara, niečomu takémuto ťa nevystavím. Nie dnes a práve teraz." povedal mi do ucha a ja som sa zasmiala. Keď pred nás podišla jedna zo zamestnankýň objednali sme si teplé hamburgery a hranolky. Vodu len rýchlo do ruky a všetko zabaliť.

Jedlo mi Harry podal v malej bielej igelitovej taške a aj s kľúčikmi od auta.

,,Bež, naštartuj. Zaplatím sadnem vedľa teba a utečieme." povedal a ja som sa zasmiala. Vtisli sme si rýchlu pusu a potom som neváhala a otočila sa. V pohodlných teniskách som sa rozbehla von z predajne a ako som videla po nasadnutí do auta, Harry bežal za mnou.

Keď si sadol vedľa mňa, mala som naštartované a po zabuchnutí jeho dverí som rýchlo vyrazila preč z parkoviska.

,,No dobrodružstva na dnes máme dosť, už len nájsť nejaké kľudné miestočko na noc." povedal Harry a ja som na neho pozrela. Jeho hlava bola opretá a oči mal zatvorené.

,,Viem kde najbližšie hodiny strávime." povedala som a neváhala. Pomaly som zabočila na známe parkovisko pred mojim obľúbeným parkom.

,,Máš to tu rada. Bola si tu so mnou, potom s Louisom ako opitá a dosť často som ťa tu videl s Alexom alebo Kris." povedal odrazu Harry, keď som zastavila no stále sme nevychádzali. Zarazilo ma keď povedal že som sem chodila s Alexom v úplnom kľude, akoby sme normálne rozprávali.

,,Je to tu pre mňa také miesto pre oddych a rozmýšľanie. rada sem chodím a relaxujem. Aktualizujem si tu myšlienky, triedim ich a snažím sa ujasniť neujasnené." vysvetlím mu a on prikývne. Spolu vyjdeme von z auta a dáme sa na malý chodníček vedúci po celom parku.

,,Stalo sa medzi tebou a Alexom niečo? Lebo mi prídeš kľudnejší keď si o ňom hovoril. Chápeš ma?"

,,Chápem ťa, a ja som pochopil to, že je to tvoj dlhoročný a jeden z najlepších kamarátov preto mi nezostáva to rešpektovať. Ja budem chápať, že sa vídate, že sa rozprávate, objímate, dávate pusu - vďakabohu nie na pusu -a trávite spolu čas. Ale ako to chápem ja, tak aj on musí chápať to, že odteraz som tvojou spriaznenou dušou ja a len ja sa ťa môžem dotýkať inde, kde on nemôže, bozkávať celé tvoje telo a hovoriť aká si dokonalá a ako ťa milujem. Ak si nič viac nedovolí nemám prečo ti a jemu neveriť" povedal a rukou mi trhol a otočil si ma ku sebe. Svoje ruky som obmotala okolo krku a jeho sa obtočili okolo môjho útleho trupu.  

,,Milujem ťa Harry a cením si čo všetko kvôli mne musíš prekusnúť a pretrieť. Moje hrozné nálady, to že ťa nepustím ku mojej rodine lebo ju chcem chrániť, že nás fans nepodporujú. Je toho tu tak moc a fakt ťa obdivujem že to vydržíš." povedala som uznanlivo a pustila som ho. On pustil mňa ale s rukami prepletenými sme si sadli na najbližšiu lavičku.

,,Vieš, že na názore fans mi nezáleží. Budú sa musieť zmieriť s tým, že sa ťa tak ľahko nevzdám a chcem byť s tebou. Stále tu bude nejaká časť ktorá ťa nebude mať v obľube ale ja si ťa nedám Tara. Poznám ťa ja, spoznajú ťa aj ony. Tvoje nálady milujem, pretože viem ako na teba v tých chvíľach  a vždy to skončí dokonalo. A možno nepoznám tvoju rodinu, nevidel som tvoje detské fotky, ale nejdeme sa brať. Zatiaľ. Máme veľa času kým sa spoznáme a budeme vedieť o sebe prvé aj posledné."

Neváhala som, nedokázala som sa pozerať dlhšie do jeho zelených očí bez toho aby som sa tam nezložila z jeho nádherných slov. Slzy šťastia mi začali tiecť po tvári dole a bolo mi jedno, že to v tých bozkoch cítil. Teraz som ho chcela len bozkávať a dokazovať mu svoju lásku.

Možno posledný krát...