,,Si tu druhý deň a druhý deň si prišla neskoro! Okej zatvorím oči pri pol hodine ale dve hodiny? Dobre vieš že jediné čo nestrpím hneď po nevkusnom oblečení, alebo fast foode je neskorý príchod! Okej snažíš sa splniť úlohu drsňáčky ale štveš sa s tým na plnej čiare!" vynadala mi Amelia hneď ako auto zaparkovalo pred vchodom do vydavateľstva a ja som ju uvidela v tvárou v tvár. 

,,Ale mne je to jedno! Krása niečo stojí" odvrkla som s úsmevom na tvári a tešila sa že pohľad ako mení farby červenej ma privádzala ku smiechu. 

,,Padaj dovnútra!" ukázala na vchod a ja som sa akože zľakla a vedela som dobre že vie že to hrám. 

,,Áno mami" prešla som okolo nej a prešla do vnútra budovy kde už sa to ako tak hemžilo ľuďmi ktorých som nikdy nevidela a ani som po tom netúžila. Sebavedomo som prechádzala po chodbách vydavateľstva až na druhé poschodie ku dverám kancelárie našej milej Amelie. 

,,Prišli ti šaty na dnešnú párty takže prosím snaž sa s nimi do večera nič neurobiť. Limuzína bude  pred vilou o štvrtej tak nech nečaká, Kristie príde už o tretej takže sa priprav. " povedala a podala mi šaty ktoré boli zavesené na drevenom vešiaku v čiernom neprehliadnom obale. 

Šaty som zavesila odkiaľ ich Amelia zvesila a otvorila obal, po ktorom sa mi naskytol pohľad na červené šaty okolo krku. Boli krátke nad kolená a dekolt mal odhalený. Usmiala som sa pre seba keď som videla tú nádheru. 

*** *** *** 

Bolo tesne po štvrtej a ja som až teraz dokončila na finálnu podobu môjho vzhľadu. Červené šaty okolo krku, k tomu červenú kabelku ktorá bola na zlatom remienku zavesená na mojom pleci a voľne padajúce vlasy ktoré boli zachytené čelenkou. 

V chodbe som si obula topánky na 15 cm opätku ako inak červenej výraznej farby a vyšla z domu. Ako Amelia hovorila stála tu čierna limuzína do ktorej som si sadla hneď ako som zamkla vilu a kľúče dala do tašky. 

Cesta bola nudná a nechcelo sa mi pozerať na všetky stavby okolo ktorých som už chodila veľa krát. Radšej som si zapla Instagram a pozerala si čo je nové. Keďže som bola oboznámená že cesta bude dlhšia začala som si čítať tých tisícky správ ktoré mi boli poslané. 

Väčšinou ľudia reagovali na moju pieseň ktorá vyšla von pred hodinou a ničo a myslím že to strhlo veľký úspech. 

Aj fanúšičkám sa páčila pieseň a tiež môj zamatový hlas ako niektoré hovorili. Prišli mi aj rodičia. Boli na mňa pyšný a odviedla som skvelú prácu. Je to nádherná pieseň - čo viem aj bez nich - a nech pokračujem ďalej a spĺňam si svoj sen. Tiež písali že sú smutný že som celé tie dni nenapísala ale chápu že mám teraz moc práce a časový posun tomu nepomáha. Tiež ďakovali za malú čiastku ktorú som im poslala len čo mi ich vydavateľstvo dalo. Nechápala som prečo mi to dávajú ani nie po týždni práce ale bola som ticho a prijala to. Aj keď som im neodpovedala na správu dúfala som že to nebudú riešiť a nechajú ma tak. 

,,Slečne sme tu" povedal šofér keď zastavil na príjazdovej ceste pred veľkou hlavnou bránou k jej vile odkiaľ sa už ozývala hlasná hudba. 

Vystúpila som z auta a hneď ma oslepil blesk fotoaparátov ktorý patrili novinárom. Nevšímala som si ich a prešla ku bodyguardom ktorý ma ochotne pustili do vnútra na pozemok. Prechádzala som po koberci ktorý viedol na záhradu.

,,Demi Lovato! Som tvojou veľkou fanúšičkou, som Tara Conell" prišla som ku hnedovlasej speváčke ktorá stála s priateľmi v malej skupinke blízko švédskych stolov. 

,,Tak rada ťa spoznávam. Počula som tvoj hit a je vážne veľmi úžasný! Gratulujem k úspechu" 

,,Ďakujem ale všetko najlepšie k narodeninám" povedala som a podala je darček ktorý bol zabalený v fialovom baliacom papieri s bielou mašľou navrchu.

,,Ďakujem nemusela si si robiť starosti"  

,,Je to len  taká maličkosť, snáď sa bude páčiť" povedala som s úsmevom a v duchu si nadávala že som sa mohla aspoň spýtať čo v tom je keďže to všetko zaobstarala Amelia. Potrebovala som napiť a preto prišlo vhod keď okolo mňa prešiel čašník s táckou s vínom. Pohár na stopke som schytila som palca a ukazováka a trochu si odchlipla.

,,Tara rada by som ťa predstavila mojim priateľom a najslávnejšej skupine One Direction! Aj keď majú momentálne pauzu, stále strhávajú úspechy. A ako solo speváci sú neskutočný!" predo mnou sa objavili piati chlapci v oblekoch spolu s Demi, pričom všetci sa usmievali od ucha k uchu  len ja som držala kamennú tvár.

,,Sorry, kto?" robila som zo seba debila aj keď som dobre vedela kto to je. Kto by nespoznal svoju najobľúbenejšiu kapelu?

,,One Direction, Louis Tomlinson, 25, slobodný" predstavil sa ako prvý Louis v čiernom obleku, bielou košeľou a červeno-modrou kravatou. 

,,Niall Horan," podal mi ruku blonďák a ja som ju ochotne no s kamenným výrazom prijala. 

,,Skvelé, toto Je Liam Payne, Zayn Malik a ja som Harry Styles. Urýchlime to keď vidíme je pohľad. " povedal kučeravec a ja som zdvihla obočie a nadvihla pobavene ľavý kútik pier.

,,Dobre keď už sa smeje môžeme tu zostať a zhovárať sa." 

,,Niall veď ani nevie kto sme tak o čom sa chceš rozprávať?" spýtal sa ho Harry. Bolo vidieť že nebol mojou prítomnosťou nadšený.

,,Tak povedz nám koho teda počúvaš keď nie našu božskú hudbu?" zasmiala som sa  nad jeho vetou a hľadala v pamäti možnosti odpovedi na ich otázkou. 

,,Ehm...Katy Perry, Fifth Harmony, 5 Second of Summer, The Vamps, New Hope Club, Ed Sheeran, Demi samozrejme a ja neviem kto všetko!" odpovedala som 

,,Ako to že počúvaš všemožné kapely len nás nie?" 

,,Skôr by som to povedala tak že sa snažím nepočúvať vašu hudbu" ako som to dopovedala ich obočia sa skrivili a vedela som že na jazyku majú veľa otázok no ja som sa otočila a kráčala od nich preš a to rovno ku stolom s jedlom odkiaľ som si mohla zobrať zákusok na ktorý som mala chuť spolu s druhým pohárikom šampanského. 

,,Tara, Tara prosím zaspievaš nám? Chcela by som ťa počuť naživo!" prišla ku mne Demi s nijakou jej kamoškou. Chvíľu som váhala pretože zasievať niečo bez tréningu a ešte dobre s dva a pol pohárikmi vína v krvi mi dá dosť námahy a ak to niekto natočí a dostane sa to na verejnosť som v riti a Amelia ma zabije. 

,,Ehm...Neviem či je to dobrý nápad" začala som pomaly krútiť hlavou na znak nesúhlasu. 

,,Prosím! Chcela by som byť prvá kde zaspievaš naživo" prosíkala a ja som po dlhšom zvažovaní prikývla. Odložila som svoj nedopitý pohár na stôl a pomaly vyšla na pódium kde boli mikrofóny.

,,Ahojte všetci, som Tara Conell a na žiadosť našej oslávenkyne spievať splním jej želanie a zaspievam pieseň Perfect od Eda Sheerana. Všetko najlepšie Demi" 

Harry' s  point of view:

,,Tak čo? Zbalíš ju?" prišiel ku mne Niall keď sme stáli a počúvali jej spev. Chalani sa rozhŕkli kade-tade po záhrade s niekým iným len Niall sa teraz dostavil otravovať mňa.

,,Prečo? Dala dosť najavo že nás nemá rada tak prečo sa snažiť to zmeniť?" 

,,Pretože je to dievča, pekné veľmi pekné, až nadmerne pekné dievča. Ak s tými ružovo-modrými vlasmi. A je veľmi talentovaná, stálo by to za to"

,,Tak prečo to hovoríš mne a nejdeš po nej ty?"  nechápavo som sa naňho pozrel.

,,Pretože ja hu nechcem aj keď je vážne pekná. To nechám na teba."

,,Ale ja ju nechcem. Načo sa snažiť pre niekoho kto to neocení?"

,,To hovoríš teraz ale hneď ako by som s ňou začal chodiť zapáčila by sa ti a balil by si ju a ja by som mal zlomené srdce."

,,To sa nikdy nestalo a nestane" 

,,Tak ju chci ty lebo potom to tak môže skončiť. Či som to ja, Louis alebo Liam so Zaynom" a týmto odišiel a ja som sa mohol ponoriť do premýšľania nad svojimi myšlienkami o nej a tom čo povedal Niall pri počúvaní jej hlasu pokiaľ pieseň neskončila.