,,A čo bude nasledovať teraz?" Spýtala som sa Amelii keď sme vychádzali z kaderníctva a prichádzali sme ku čiernemu autu.

,,No na dnes máme už len výber domu. Zajtra ráno pre teba príde auto takže naklusáš do vydavateľstva a preberieme zmluvu. Potom na nutné nákupy keďže máš horší šatník ako moja prababka." pri jej slovách ma pichlo pri srdci. Môj šatník nechcem meniť keďže som si nikdy nemohla dovoliť nič drahé. Moje oblečenie je veľmi jednoduché a skladá sa z obyčajných tričiek či nohavíc, sukieň či šiat v pestrých farbách. Žiadne najnovšie módne výstrelky najznámejších návrhárov nikdy nepripadali v úvahu ale s mamou a sestrou sme sa veľmi radi pozerali čo nové si celebrity obliekali a aké škandály tým vyvolali. 

V aute vládlo znovu hrobové ticho z mojej stravy keďže Amelia telefonovala s rôznymi ľuďmi a podľa rozhovoru ktorý som občas zachytila jednalo sa tie vily ktoré si máme ísť pozrieť. Druhú časť cesty som pozerala na oblohu ktorá nemohla až tak vidieť cez čierne sklá auta. 

V meste stále chodilo plno ľudí keďže nebolo až tak neskoro. Digitálne hodinky ktoré boli v aute ukazovali niečo málo po štvrť na päť. Auto stále pokračovalo rovno po ceste až sa nám obchody a ľudia nezačali vzďaľovať. Dúfala som že to nebudem mať dlho do práce a bude tam kľud. Nemám moc rada ruch a to som vyrastala v hlavnom meste. 

Keď sa po pár minútach objavili uličky s luxusnými vilami bola som ohúrená tou ich veľkosťou. Biele vysoké vily s veľkými plotmi ktoré oddeľovali záhrady a nedovoľovali sa cez ne niekomu dostať dnu až na bránu slúžiacu pre autá a bráničku vedľa nej. 

,,Tu mám žiť?" spýtala som sa neveriaco Amelii ktorá výnimočne netelefonovala a len s prikývnutím sme zastavili a vystúpili z auta. 

Veľká vila s balkónom hneď nad vchodovými dverami s nerezovým zábradlím na ktorom boli povešané okrasné kvety červenej a žltej farby. Pomedzi medzery medzi tyčami zábradliami sme mohli vidieť bledohnedé ratanové sedenie na ktorom boli čisto biele podušky na sedenie presne určené pre tento typ sedadla. 

Prešli sme ku bránke ktorá však bola zamknutá preto sme museli zazvoniť na malý biely zvonček ktorý pripojený s schránkou na stĺpe ktorý držal bránku.

Ozvalo sa zapípanie a po stlačení kľučky bránky sa nám ju podarilo úspešne otvoriť. Vošli sme dnu a mohli začať obdivovať priestorný živý trávnik o ktorý sa tu museli veľmi dobre starať pretože bol žiarivo zelený a taký živý. Mala som chuť si naň ľahnúť a užívať si svietiaceho slnka a teplého slnka aj keď je niečo málo po štvrtej, no tu v LA je svetlo dlho do noci.

,,Som Amelia a toto je Tara a chceli by sme si pozrieť vilu" povedala Amelia ale ako vyslovila moje meno, teda iné ženské meno ktoré sa tomu môjmu vôbec nepodobalo som chcela namietnuť no ona sa ihneď pozrela na mňa svojim pohľadom ktorý jasne hovoril „buď ticho a kráčaj za mnou!" Ten pohľad ma odstrašil natoľko že som radšej ani nenamietala a svoje otázky schovala na neskôr keď budeme sami. Dovtedy som musela chodiť za ňou aby mi mohli poukazovať vilu v ktorej budem onedlho žiť.

Cez biele vchodové dvere kde sa cez stred tiahol pás skla sme vstúpili do dlhej širšej chodby o niečo málo ako máme doma. Steny boli nafarbené krémovou farbou a s hnedou podlahou vytvárali skvelý súlad. Bol tu menší šatník, kam sme si mohli zavesiť bundy alebo uložiť topánky či papuče do poličiek ktoré boli na malých nôžkach postavené na zemi.

Zrkadlo ktoré bolo hneď proti sa tiahlo od vašich kolien až možno pol metra nado mňa. Nebola som niako moc vysoká ale nízkou ma tiež ľudia nepovažovali preto som sa zaraďovala do zlatého stredu!

Zaviedla nás do už zariadenej obývačky ktorej steny boli krémové ako v chodbe a počítam že v každej jednej miestnosti sa táto farba zopakuje ako aj hnedá podlaha. Obývačka nebola ničím zvláštna. Bol tu hnedo biely gauč ktorý bol v tvare písmenka „L" pričom pohovka obsahovala aj malé kreslo. V strede toho všetkého bol biely konferenčný stolík s dvoma poschodiami. Oproti pohovke sa po stene tiahla televízia pod ktorou bol zavesený podlhovastý stolík rovnakej farby ako stolík v strede gauča. 

Balkónové dvere ktoré viedli do záhrady ktorá bola pekne upravená a na terase kde sa rovnako nachádzalo ratanové sedenie ako sme mohli vidieť na balkóne nad dvermi. Veľké okno ktoré sa tiahlo poza sedačku a tým skrášľovali pohľady na záhradu ktorá sa tiahla okolo celej vily. 

Balkónové dvere ktoré viedli do záhrady ktorá bola pekne upravená a na terase kde sa rovnako nachádzalo ratanové sedenie ako sme mohli vidieť na balkóne nad dvermi. Veľké okno ktoré sa tiahlo poza sedačku a tým skrášľovali pohľady na záhradu ktorá sa tiahla okolo celej vily.

V zime slúžil na chlad krb ktorý bol neďaleko dverí ktorými sme sem vošli. Obývačku s kuchyňou už delila lej jedáleň ktorá bola určená pre šesť osôb. Biely stôl a hnedé stoličky ladili s obývačkou ako aj s kuchyňou. Priestranná biela kuchyňa s hnedými poličkami umiestnenými na stenách.

 Denisse, 42-ročná žena ktorá má na starosti 5 domov v tejto ulici a ďalších neviem koľko v meste nám hovorila všetky informácie ktoré o tomto dome mohla ponúknuť aby si ho niekto kúpil.

Pokračovali sme druhým poschodím kde sa nachádzali 2 spálne ktoré mali svoje vlastné kúpelne plus jeden mal balkón ktorý sme mohli vidieť keď sme prišli a jednu spoločnú a spoločnú kúpelňu pre hostí ktorým by sa mohli ponúknuť 4 hosťovské izby. Voľná, nezariadená miestnosť mohla slúžiť pre dieťa, čož som sa na ňu divne pozrela keďže vila ako jej došlo je pre mňa a ja nemám ani priateľa nie ešte dieťa. Hneď ako môj pohľad spozorovala pokračovala a doplnila používanie ako pracovňu alebo herňu.

Tu hore sa už nič iné nenachádzalo preto sme mohli ísť obzrieť záhradu kde sa nachádzal bazén.

Po prehliadke celého domu sme sa rozlúčili a s vetou: „ak nenájdeme niečo lepšie tak sa vám ozveme." Sme odišli do auta.

,,Tá vila bola veľmi nádherná!" vypískla som čím som chcela prerušiť to ticho ktoré tu vládlo.

,,Nič moc. Celebrita si zaslúži oveľa väčšiu kvalitu ako bolo hento!" povedala a odfrkla si. Pochopila som že to nemá cenu. Jej sa tak ľahko niečo páčiť nebude a v takom prípade budeme hľadať vilu ktorá bude dobrá ďalšie tri storočia.

Nemusela som čakať dlho, asi tak pol minúty a pol a auto znova zastavilo pred ďalšou oveľa zaujímavejšou vilou a dúfala som že táto bude dokonalá. Akosi ma prešla chuť pozerať domy ktoré sme mali prejsť a ešte dnes večer sem prejsť bývať pretože som vedela že to môže trvať ešte celú večnosť.

A ako som vystúpila mohla som zistiť že sme prešli iba na koniec ulice od vily ktorý nám ukazovala Denisse.

Ako sme zazvonili bránka sa otvorila a my sme vošli na pozemok ktorý bol oveľa väčší ako vila predtým. Mala veľkú prednú záhradu kde bolo dosť miesta na hranie aj keď tu bola skalka kde boli rôzne druhy rastlín.

Privítala nás žena o dosť mladšia ako Denisse, ktorá nás vpustila dnu a dúfala že si dom kúpime. Chodba bola podobná ako predtým len na farby ktoré boli zladené do šedo bielej. Meter od vchodových dverí sa nachádzali dvere vedúceho do malého WC. Mohli sme si bundy zavesiť do skrine alebo na vešiaky zabudované do steny a topánky poukladať do botníku. Hnedé dvere ako som si všimla rozdeľovali obývačku s chodbou. V obývačke bol oveľa väčší priestor a bola aj viac zaplnená. Jedna časť steny tvorila televízia pod ktorou bol stolík s rôznymi doplnkami, ktoré som si mohla neskôr vymeniť podľa vlastného záujmu.

Gauč približne v strede ľavej polovice šedej farby s bielou kožou a vankúšmi zapĺňali väčšiu časť obývačky. Za pohovkou sa nachádzal koberček ktorý mohol slúžiť pre deti pre ktoré tu boli vo metrovej skrinke pripravené rôzne hry a hračky.

Ako aj menšia knižnica v ktorej boli knihy rôznych žánrov a od rôznych autorov ktorá tu mala svoje miesto spolu s malými pohodlnými stoličkami a svetlom ktoré malo slúžiť v tme. Ako aj v predchádzajúcej vile aj tu sa nachádzal krb obložený tmavo šedým kamenným obkladom.

Jedáleň bola podobná ako prvá s čiernymi stoličkami pre šesť ľudí. Kuchyňa bola biela s šedými doskami, bielo šedými poličkami zavesené na stene s bielym ostrovčekom v strede. Nesmela chýbať ani špajza kde bolo veľa poličiek.

Chceli sme sa presunúť na druhé poschodie no Amelii zazvonil mobil a ona ho zdvihla so slovami nech pokračujeme ďalej a ona sa ku nám opäť pripojí.

 „Som Erica. Ty si tu nová však?" spýtala sa ma keď sme vychádzali po schodoch na druhé poschodie.

„Hej. Dnes sme prileteli." Pritakala som a potom sme sa pobrali do prvej izby ktorá tu bola.

„Tieto vily sú len pre superstar a tie ktoré začínajú. Je to tu tiché a je to tu taká v úzadí a nikto tadiaľto nechodí ale máš to desať minút autom do centra" už som neodpovedala lebo začala znova hovoriť o ďalších miestnostiach. Na druhom poschodí bola jedna najväčšia spálňa s prepojenou kúpeľňou pri čom ostatných 5 hosťovských izieb malo 2 kúpeľne samostatných. Otvorenejšia miestnosť ktorá slúžila ako knižnica väčšia od tej ktorá bola dole, alebo v spálni. Bolo to tu menšie ale útulné s televíziou a rôznymi hrami. Všimla som si Xbox alebo iné spoločenské hry.

Pracovňa ktorá sa nachádzala na tomto poschodí bola s jednoduchým stolom a poličkami naokolo. Posledné poschodie bolo rozľahlé vďaka tomu že to slúžilo ako hudobná miestnosť. Všimla som si v roku miestnosti gitary, v strede na menšom stupienku bubny a jeden klavír. Káble sa tu ťahali všade a bolo trochu ťažké sa nepotknúť.

„Budeme musieť ísť. Problémy s piesňami." Vybehla za nami Amelia. Prikývla som ale nechcelo sa mi do hotela alebo kamsi inam preto som prehovorila.

„Amelia kúpme ho. Je nádherný a máme ešte veľa práce" povedala som a ona div že nevybuchla. Pozrela sa na mňa s hnevom v očiach a ja som vedela že sa ponáhľa a ja ju len zdržujem ale aj ona musí pochopiť mňa.

„Dobre. Ideme podpísať zmluvu a môžeš tu zostať. Do večera sa ti donesú kufre." Povedala a ja som poskočila a zatlieskala si ako malé dieťa ktoré sa raduje s lízatka.

Ako náhle podpísali zmluvu odišla a ja som zostala s Kate v dome sami. Dokončila prehliadku domu a porozprávala mi ako to tu chodí. Ľudia ktorý tu žijú, alebo prežívajú sú milý a nikdy s nimi nie je problém.

Povedala že dom chodia dva krát do týždňa upratovať ale keby sa náhodou niečo stalo nech sa nezľaknem a nevolám hneď políciu alebo niečo podobné. Vymenili sme si čísla a nechala mi čísla aj ostatných keby sa náhodou niečo dialo.

Našla som si priateľku len o niečo staršiu ako ja.

Ona bola ešte osoba ktorá poznala moju pravú tvár. 

Otázka: Keby ste mohli žiť hocikde na svete kde by to bolo a v čom?

Moja odpoveď: No ja by som rada žila niekde vo svete je jedno kde v peknom útulnom dome s mojou vysnenou rodinou.

Michelle