S Ross dlhé hodiny presedíme pri papieroch, ale nakoniec to musím byť aj tak ja, kto to celé zatrhne. To dievča ledva drží otvorené oči, no zaťato trvá na tom, že sa musíme tým papierom venovať. Jasné, v istom smere je to pravda, no zvládol by som to aj sám. Ona by si potrebovala v prvom rade oddýchnuť, aby sa vedela poriadne sústrediť.

Pod očami má tmavé kruhy, jej tvár je unavená a držanie jej tela hovorí dosť jasne o tom, že je so silami v koncoch. Podľa jej slov, sa má jej otec už lepšie, no ja pochybujem, že posledné dni spala viac ako pár hodín. Ten incident s tým chalanom jej stavu určite tiež neprospel. Nebol to pekný pohľad.

Vlastne som so zvyškom Ostreľovačov na dnes dohodol aj to stretnutie, ale naozaj pochybujem o tom, žeby to zvládla. Neskoro, povedal som jej to už ráno a teraz by som jej to už nevyhovoril.

O jednej sa preto zídeme v Konferenčnej miestnosti. Steny sú biele a v strede miestnosti je dlhý stôl, okolo ktorého sú porozkladané nie práve najpohodlnejšie stoličky. Zo stropu visí premietačka, a hoci nie je činná, jej objektív je natočený smerom k stene, aby bol vždy pripravený na použitie.

Izba je zatiaľ prázdna, no aj keď je plná ľudí, vyzerá pusto a nehostinne. Ja som si pre istotu dal aj košeľu sivej farby, aby sa nepovedalo. Na podobné stretnutia chodíme predsa len trocha upravene.

Ross sa tiež prezliekla a teraz je v čiernej blúzke a saténových nohaviciach. Musím uznať, Vet vedela, čo jej kúpiť. Všetko jej dokonalo sadne, dokonca aj lodičky na nízkych podpätkoch. Takto ju prevyšujem len o kúsok.

„Ty si sadni za vrchostol," pokyniem jej, keď sa chystá posadiť vedľa mňa.

Mierne nedôverčivo, no prejde k stoličke a posadí sa na ňu. Takto je vlastne tiež vedľa mňa, len z druhej strany. Už dávnejšie sme si určili pravidlá, že kto kde sedí. Ross za vrchostolom, z pravej strany ja, z ľavej Nat a takto to pokračuje podľa toho, kto je ako veľmi rádioaktívne pozitívny.

Ostreľovači sa pomaly začnú trúsiť dnu. V dobrej nálade, s úsmevmi na tvárach, v košeliach a blúzkach. Ako prvá sa dovalí Vet v obtiahnutých žltých šatách a posadí sa na jednu z posledných stoličiek. Od nej slabší je vlastne len dvanásťročný Wan, ktorý sa dnu došuchce hneď za ňou. Jeho prirodzene biele vlasy sú rozstrapatené a biela košeľa na ňom visí.

Po nich sa objaví Cala s Alexom, obaja vysmiaty. Tí dvaja už istý čas spolu chodia, no ak by sa na to niekto opýtal, popreli by to. Aj ja to viem len pre to, lebo som minule zohnal fľašu šampanského na ich rande. Oni dvaja sedia vedľa seba, čo im podľa mňa aj vyhovuje. Cala má na sebe smaragdový náhrdelník, zvyšku jej oblečenia ešte stále vládne čierna. Alex si dal zase na čiernu košeľu tyrkysovú kravatu.

Ross len napäto sleduje zaplňujúcu sa miestnosť a ja si všimnem, ako ustrnie, keď dnu vkročí Lose s vypnutými ružovými vlasmi a v ružových šatách. Ale to dievča... no nevyzerá ako nejaká cukríková kráľovná ani len v ružovej. Len vražedne zazerá na Ross až prebehnú zimomriavky ešte aj po mojom tele.

Onedlho sa objavia aj poslední členovia. Najstarší člen Ostreľovačov, Dag, príde v zelenom saku, Troy v modrej rifľovej bunde, Nat v červenom tričku, Liks v oranžovej košeli a Ama vo fialovom kostýme. Zjavne si dal každý záležať, aby sem neprišiel ako necivilizovaný. Možno tak okrem Nat... ju som vlastne ani v ničom elegantnejšom ako je tričko s legínami asi ani nevidel. Ak teda nerátam pohreb Lenalie.

Ross je z celého osadenstva zjavne nervózna, ale šikovne si strčí ruky pod dosku stola, keďže sa jej trasú. Nemusí dať nervozitu najavo. Okrem toho, niet sa čoho báť.

S odkašlaním sa postavím a tým upriamim všetku pozornosť na seba. zvykom síce je, že poradu vedie ten, kto sedí za vrchostolom, ale Ross by nevedela, čo robiť a ako sa správať. Takáto malá ukážka bude asi lepšia, ak by som jej to len vysvetlil.

„Nat, podaj hlásenie," zavelím a sadnem si späť na miesto.

Nat nado mnou len pretočí očami a vstane. Do rúk si zoberie nejaký papier, ktorý so sebou priniesla a zamračí sa na malé písmenká. „Po poslednej radiačnej búrke sa výrazne zvýšil stupeň radiácie za hranicami. Podľa všetkého to priamo neohrozuje stenu Kupoly, ale najbližšiu dobu by sme to mali ísť skontrolovať."

„Aké sú tie hodnoty?" zaujíma sa Ama, ktorá si posedáva vedľa mňa.

„Presné čísla neviem, ale o nejaké tri až štyri stupne vyššie. Je to rôzne."

„Tri až štyri?" opýta sa prekvapene Troy a rukami sa oprie o povrch stola, „To je viac, ako kedykoľvek predtým."

„Preto som začala s tým," podotkne Nat a sadne si späť na zadok, „Kedy by sme to mali ísť skontrolovať?"

S tou otázkou sa obráti na Ross, ktorá sa ešte stále tvári mierne stratene. „Ešte tento týždeň," pomôžem jej. Dnes sme dávali dokopy plán pre Ostreľovačov na budúci týždeň a pri tom sme si pozreli aj ten, ktorý platí teraz. Ak si bude pamätať, ktorý deň je voľný, má to v suchu.

„Tak vo štvrtok o druhej poobede," vyhlási po chvíli váhania. Má moje uznanie, že si zapamätala ešte aj hodiny.

Ostreľovači začnú prikyvovať. „Ideš aj ty?" spýta sa jej nakoniec Liks. Ten chlapec si svoju novú šéfku zjavne obľúbil.

Ross sa na mňa pozrie, akoby vo mne hľadala oporu, ale o tomto musí rozhodnúť sama. Ak si myslí, že to zvládne, tak ja jej nebudem stáť v ceste. Už by bolo aj tak na čase, aby pochopila v čom sa skrýva čaro našej práce. Nie je to v sedení nad papiermi ale práve v tom, že sa pozrieme na miesta, kde to iní nemajú sprístupnené.

„Idem," vydýchne nakoniec, keď pochopí, že v tomto ju neusmerním.

Nat sa rezignovane oprie o operadlo stoličky, ale ostane ticho. Niektorí sa pousmejú nad jej odpoveďou, no Lose sa ostane mračiť. To dievča sa hádam ani nevie usmievať.

„Nebude si tá výprava vyžadovať silnejšie ochranné prostriedky?" ozve sa k téme aj Vet, „Predsa, na taký stupeň nie sme zvyknutí."

„Ochranné odevy by mali vydržať ešte aspoň trikrát takú úroveň ako je normál," zasiahne Alex, až ma prekvapí, že nie len vyčumuje po Cale ale je aj v obraze, „Podľa mňa je to ešte v suchu."

„Lenže nie každý z nás, je voči radiácii tak odolný," oponuje ešte Vet.

„To je jedno," zasiahne Nat, „Odevy nemajú nič spoločné s tým, ako je kto odolný."

Vet vyvráti ruky do vzduchu na znak toho, že sa vzdáva a oprie sa lakťami o stôl. „Mal by ísť každý?"

„Podľa mňa nie," prehovorím zadumane, „Nejaký šiesti stačia."

„Tak kto pôjde?" zaujíma sa Cala, „Ak by bolo možné, ja by som sa do toho teraz neplietla."

Chápavo prikývnem a prebehnem po tvárach ostatných. Calu by sme nebrali tak či tak. Ešte stále je pomerne slabá z toho, čo sa naposledy udialo. Pri tej spomienke mi prebehnú po koži zimomriavky.

„Ja sa hlásim," ozve sa Nat s rukou vystretou do vzduchu.

Ostatní sa začnú dohadovať, že kto pôjde, kto nie, ale keď sa Ross postaví zo stoličky, prekvapí ich tým natoľko, že zmĺknu. A ja ostanem len nechápavo sedieť, že kde sa v nej zrazu zobralo toľko autoritatívnosti. Zrazu z nej srší energia, akoby to ani nebolo to dievča, ktoré ledva drží otvorené oči.

„Konečné rozhodnutie je na mne, nie?" spýta sa.

Zborovo prikývneme, hoci ešte stále som dosť mimo z toho, čo sa deje. „Tak idem ja, Nat, Rio, Ama, Lose a Dag."

„Prečo?" spýta sa nechápavo Lose.

„Ja som sa prihlásila ako prvá, Nat je najlepšia strelkyňa, Rio sa dokáže ujať vedenia, ak by sa niečo stalo, Ama je rýchla a svižná, ty si silná a keď som sem nastúpila, Dag ma mal naučiť lepšiemu orientovaniu. Má niekto námietky?"

Po jej vysvetlení ostaneme ticho všetci. Nemyslel som si, že za ten krátky čas si získa taký dobrý prehľad. Ako sa tak pozriem na tváre ostatných, sú ňou rovnako prekvapení, no aj im je jasné, že poskladala neskutočne silný tým.

Ak šlo do extrémov, boli sme to práve my piati, plus Lenialie, ktorí zakročili. Je mi jasné, že ona o tom nevie a práve preto je to zároveň aj také neuveriteľné.

Zrazu si uvedomím, že mala Meerová pravdu. Rosielee Parkerová je naozaj hrozbou. Je to prirodzený vodca, ktorý sa ani nemusí snažiť, dokonale odhadne situáciu a vie ju zvážiť. Je nebezpečná, lebo má vlastný rozum. Ak treba, ozve sa, ak nie, tak mlčí. To ju robí nebezpečnou, hoci ona sama si to ani neuvedomuje. Je hrozbou už len pre to, že vôbec je.

Posnažím sa potlačiť tie myšlienky, ale to, že na mňa dopadá jej tieň, mi v tom nenapomáha. Vyrastáš v mojom tieni, Saverio. Nemal by si s tým niečo urobiť? Ani neviem, prečo sa mi po toľkom čase vybavia mamine slová, no príde to, ako rana do brucha.

Zrazu mám pocit, že som zase malý, stojí nado mnou a na mňa dopadá jej tieň. V rukách drží AP-R zbraň a mieri mi ňou na hlavu. Hovorí mi tie slová stále dookola a neprestane ani vtedy, keď sa koniec zbrane stretne s mojim čelom. Prečo nič nerobíš? To budeš navždy len stáť a nečinne sa prizerať, ako ti druhí diktujú, čo máš robiť? Aj ak ti pôjde o život?

V ten deň som jej na to neodpovedal, no dnes by som jej zbraň s ľahkosťou vytrhol z rúk a situáciu veľmi rýchlo otočil. Vtedy sa u mňa ešte neprejavil stupeň radiácie a ona netušila, že jej sila je len zrnkom prachu v porovnaní s tou mojou.

Ale to som jej nikdy nedokázal povedať. Zomrela sotva pár dní pred tým, ako sa u mňa prejavili AntiR gény. Vtedy som spomienky na ňu zakopal pod hlbokú zem, ale teraz sa jej ostrý pohľad plný výčitiek, vrátil.

„Rio," doľahne ku mne a ja sa strasiem ako mokrý pes.

„Uhm, čo?" spýtam sa a rýchlo zažmurkám, aby som zahnal spomienky. Každý sa na mňa pozerá mierne vykoľajene.

„Bola tu reč o tom, kedy sa koná Rada. Aby Ross vedela, ako si dať dokopy plány," podotkne Nat a vyčítavo sa na mňa zahľadí. Z tu prítomných, je ona jediná, ktorá pozná celú pravdu o mojej rodine a presne vie, že ak som raz mimo, je to práve kvôli tomu.

„Aha," vytisnem zo seba, „Rada sa koná až o týždeň a dovtedy by sa s Ross chcela stretnúť Meerová aj osobne."

Ostatných to mierne prekvapí, no Ross, ktorá si už stihla sadnúť, len zvraští obočie. Jej som to už spomínal, no ani vtedy to nebrala dvakrát nadšene. „Na čo sa s ňou chce stretnúť?" zaujíma sa Cala, ktorá nenápadne drží ruku pod stolom rovnako ako aj Alex. Len sa nad tým pousmejem.

„Neviem, na čo sa s ňou chce stretnúť," odvetím, hoci sa mi hlavou mihnú tisícky scenárov. Meerová má Ross v zuboch od chvíli, čo sa objavila a to sa s ňou osobne ešte ani nestretla. Ani nechcem vedieť, ako to celé dopadne.

„Nepovedala ti to?" zamračí sa Ama vedľa mňa.

„Nepovedala, nemal na to dôvod." Pokrčím plecami. V duchu sa modlím za to, aby sme túto tému nechali okamžite tak a kašľali na všetko okolo Meerovej. Už len samotné vedomie, že existuje, mi nedá pokoj.

„Podľa mňa, by sa mal dôvod schôdzky oznamovať, ale ako myslí," pretočí očami Alex. Ani on nemá Meerovú v láske. Ak dobre viem, kedysi bol spor medzi tým, či na vedúce miesto dosadne rodina Meerovej, alebo jeho rodina.

Presne neviem, čo sa stalo s tým, kto Kupole vládol úplne na začiatku, ale vraj sa stal obeťou nejakého nepodareného experimentu. Teda stala. Vraj to bola žena.

„Na tvojom mieste by som si dávala pozor na jazyk," zašomre Cala a štuchne ho do boku, pričom očami nenápadne zaletí k čiernej kamere v rohu. Takmer som zabudol na to, že dala celú budovu pokryť kamerami. Akoby nestačilo, že má aj tak všade donášačov.

„Mňa by celkom zaujímalo, kedy príde nová zásielka nábojov do AP-R zbraní," nadhodí zrazu Lose a vytrhne nás tak z napätého ticha.

„Vraj o týždeň v piatok," informujem ju a zahľadím sa do papierov, ktoré mám pred sebou. Len aby sa nepovedalo.

Zrazu sa na stole ticho rozvibruje mobil vedľa mojej ruky. No nepatrí mne, ale Ross. Tá sa rozpačito usmeje a už sa chystá zložiť, keď ju zarazím. „Pokojne to zdvihni, ale za dverami." Kývnem nech jej vyjde a ona sa na mňa vďačne usmeje.

Možno jej volajú z nemocnice a to by už nemala pokoj od všemožných myšlienok, kým by nevedela, o čo ide. „Hneď som späť," zašomre ešte tesne pred tým, než za sebou zatvorí dvere.

„Kto jej volal?" spýta sa Vet z čistej zvedavosti.

„Odkiaľ to mám vedieť?" spýtam sa jej. Klebetnica jedna.

„Mobil si mal pred nosom, Rio," zasmeje sa Wan.

„Nie som taký hnusný a nebudem jej nazerať do mobilu," odbijem ich, „Ale aby ste ostali pokojní, zrejme jej volali len z nemocnice, že ako sa má jej otec."

„Čo je s jej otcom?" spýta sa pohotovo Ama.

„To sa spýtajte jej, áno? Ja tu s vami nebudem rozoberať jej súkromie."

Ama nad mojou odpoveďou iba pretočí očami, no pomerne dobrá nálada nás prejde takmer okamžite. Okolo nás sa ozve buchnutie, až sa roztrasie všetko naokolo, vrátane nás.

„Čo to, dopekla...?!" začne Nat ale jej myšlienky utne hlasný výkrik, ktorý patrí Ross. 

Čo sa asi len stalo? :DD

Časť venujem adriankaevil :)